Main Menu
User Menu

Weichs, Maximilian von

generál poľný maršal

     
Příjmení:
Surname:
von Weichs
Jméno:
Given Name:
Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral
Jméno v originále:
Original Name:
Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral Reichsfreiherr von und zu Weichs an der Glon
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generál polní maršál
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
Reichsfreiherr
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
12.11.1881 Dessau /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
27.06.1954 Rößberg /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ Armádnej skupiny B
veliteľ Armádnej skupiny F
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
-
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Maximilian_von_Weichs
URL : https://www.valka.cz/Weichs-Maximilian-von-t24910#403853Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
von Weichs
Jméno:
Given Name:
Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral
Jméno v originále:
Original Name:
Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral Reichsfreiherr von und zu Weichs an der Glon
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR Fähnrich
09.03.1902 Leutnant
03.03.1911 Oberleutnant
DD.MM.RRRR Rittmeister
01.02.1921 Major
01.02.1928 Oberstleutnant
01.11.1930 Oberst
01.04.1933 Generálmajor
01.04.1935 Generálporučík
01.10.1936 Generál jezdectva
01.07.1940 Generálplukovník
01.02.1943 Generál polní maršál
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
15.10.1935-01.10.1937 Velitel : 1. tanková divize
01.10.1937-26.08.1939 Velitel : Vojenský okruh XIII
01.10.1937-26.10.1939 Velitel : XIII. armádní sbor
20.10.1939-15.11.1941 Velitel : 2. armáda
01.02.1942-09.02.1942 Velitel : Skupina armád B
25.12.1941-04.06.1942 Velitel : 2. armáda
15.07.1942-01.02.1942 Velitel : Skupina armád B
04.06.1942-19.07.1942 Velitel : Weichsova armádní skupina
26.08.1943-25.03.1945 Velitel : Skupina armád F
26.08.1943-25.03.1945 Velitel : Hlavní velitelství Jihovýchod

Ručně vyplněné položky:
Vyznamenání:
Awards:

20.09.1914

Železný kříž 2. třídy
Iron Cross 2nd Class
Eisernes Kreuz II. Klasse
-

12.11.1915

Železný kříž 1. třídy
Iron Cross 1st Class
Eisernes Kreuz I. Klasse
-

18.09.1939

Spona 1939 k Železnému kříži 1914 2. třídy
Clasp 1939 to Iron Cross 1914 to 2nd Class
Wiederholungsspange 1939 zum Eisernen Kreuz 1914 2. Klasse
-

29.09.1939

Spona 1939 k Železnému kříži 1914 1. třídy
Clasp 1939 to Iron Cross 1914 to 1st Class
Wiederholungsspange 1939 zum Eisernen Kreuz 1914 1. Klasse
-

29.06.1940

Rytířský kříž Železného kříže 1939
Knight's Cross of the Iron Cross
Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes 1939
-

05.02.1945

Rytířský kříž Železného kříže s dubovou ratolesti
Knight's Cross with Oak Leaves
Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes mit Eichenlaub
731. držiteľ Dubových ratolestí.

DD.MM.RRRR

Medaile za zimní bitvu na východě 1941-42
Eastern Front Medal 1941-42
Medaille Winterschlacht im Osten 1941-42
-

DD.MM.RRRR

Medaile na paměť 1. října 1938
Sudetenland Medal
Medaille zur Erinnerung an den 1. Oktober 1938
-

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Maximilian_von_Weichs
URL : https://www.valka.cz/Weichs-Maximilian-von-t24910#421734Verze : 0
MOD

Maximilian von Weichs




Maximilian Maria Joseph Karl Gabriel Lamoral říšský slobodný pán von und zu Weichs an der Glon sa narodil 12. November 1881 v Desave ako syn dôstojníka kavalérie. Vyštudoval Wilhelmsgymnasium v Mníchove a následne vstúpil do 2. ťažkého jazdeckého pluku „Erzherzog Franz Ferdinand von Österreich-Este“ bavoreskej armády v Landshute. Tam bol neskôr postupne povýšený až na nadporučíka a v rokoch 1905 až 1908 slúžil ako adjutant pluku. V rokoch 1910 až 1913 absolvoval Bavorskú vojenskú akadémiu, po ktorej ukončení dostal oprávnenie referovať a pracovať v generálom štábe. Následne bol skutočne prevelený do centrály generálneho štábu, kde bol v roku 1914 povýšený na kapitána.


Keď vypukla prvá svetová vojna, Weichs zastával post náčeníka štábneho oddelenia pri Kráľovskej Bavorskej divízií kavalérie, ale už v októbri 1914 sa stal adjutantom 4. kráľovskej bavorskej brigády kavalérie. Krátko predtým mu bol udelený železný kríž 2. triedy. V roku 1915 sa stal druhým štábnym dôstojníkom 5. kráľovskej bavorskej divízie (pešej), čím sa stal dôstojníkom zodpovedným za zásobovanie divízie a v novembri 1915 Weichs obdržal železný kríž 1. triedy. Ku koncu vojny bol členom štábu záložného veliteľstva 2. kráľovskému bavorskému armádnemu zboru.


Po sformovaní Reichswehru sa Weichs stal členom štábu 23. brigády. Na jar 1920 sa stal členom štábu 3. divízie kavalérie v Kasseli. 1. apríla 1922 sa už ako major stal veliteľom druhého práporu 18. jazdeckého pluku v blízkosti Stuttgartu a od februára 1925 vyučoval taktiku na pešej škole v Ohrdrufe. V októbri 1927 sa vrátil k štábu 18. jazdeckého pluku, ale už vo febrári sa čerstvo povýšený na podplukovníka stal veliteľom tohto pluku.


V marci 1930 sa Weichs stal náčelníkom štábu 1. divízie kavalérie vo Frankfurte nad Odrou a v októbri toho istého roku bol povýšený na plukovníka. V decembri 1932 bol odoslaný k štábu Skupinového veliteľstva pozemného vojska 2, ale už vo februári nasledujúceho roka bol povýšený na generálmajora a zároveň sa stal veliteľom zoskupenia pod menom ,,Infanterieführer III" v Postupimi, u ktorého zotrval do októbra, keď sa stal veliteľom 3. divízie kavalérie, nadriadenej jednotky Infanterieführer III. V októbri 1935 bol povýšený na generálporučíka. Z 3. divízie kavalérie sa postupom času stala prvá nemecká tanková divízia a z Weichsa sa stal jej prvý veliteľ, kde zotrval do októbra 1937. Medzitým bol povýšený kvôli svojej minulosti do hodnosti generál jazdectva. Od októbra 1937 viedol 13. armádny zbor dislokovaný v Norimbergu. Menovanie Weichsa do tejto funkcie znamenalo, že Weichs velil aj 13. vojenskému okruhu, ktorý z dnešného pohľadu predstavuje severné Bavorsko.


Zbor viedol v rámci 8. armády v južnej časti kliešťov pri útoku na Poľsko, počas ktorého mu boli udelené spony k obom železným krížom. Už vtedy sa však musel vzať velenia nad vojenským oblúkom kvôli vojenským povinnostiam. Po úspešnom ťažení bol postavený do čela novopostavenej 2. armády, kde slúžil opäť pod už poľným maršálom Gerdom von Rundstedtom, s ktorým bojovali už v Poľsku. Tentoraz to bolo v rámci Skupiny armád A. Šťastie ich ale ani tu neopustilo, keď sa Weichs so svojou armádou dostal k Dunkerqueu, a aj jeho zásluhou Nemecko si vynútilo kapituláciu Francúzska. V júni mu bola v čase, keď bolo povýšených mnoho nemeckých dôstojníkov, udelená hodnosť generálplukovníka a desať dní nato mu bol udelený rytiersky kríž k železnému krížu.


Novopečený generálplukovník onedlho hral hlavnú úlohu pri útoku na Juhosláviu, ktorá ani nie za dva týždne zložila zbrane. Samotný von Weichs následne viedol kapitulačné rokovania v Belehrade. Následne sa so svojou 2. armádou, ktorá čítala dovedna osem peších divízií, pripravoval na východné ťaženie, počas ktorého začiatku bol niekoľko krát spomenutý v pozitívnom svetle v hláseniach brannej moci. Avšak v polovici novembra ťažko ochorel a jeho úlohy na fronte musel dočasne prevziať vtedajší generál tankových vojsk Rudolf Schmidt. Weichs sa k jednotke sa vrátil po viac ako mesiaci a hneď musel viesť svoju armádu v obranných bojoch proti sovietskej armáde, ktorá pred niekoľkými týždňami rozpútala silný protiútok, ktorý sa však aj s pomocou von Weichsových kolegov podarilo zastaviť. Konkrétne Reichsfreiherr odolával pokusom Sovietov preniknúť v priestore medzi mestami Orjol a Kursk do mája 1942.


Následne bol odvelený na južnú časť fronty k Donu. Tu mal viesť 2. armádu počas postupu na Stalingrad. Mal viesť časť úderu, ktorý mal kryť postup nemeckých vojsk k ropným poliam v mestách Majkop, Groznij, Baku. Lenže krátko nato každý úder dostal vlastného veliteľa a po niekoľkých dňoch bol veliteľ krycieho úderu, poľný maršál Fedor von Bock, nahradený práve Reichsfreiherrom von Weichsom. Ten bol po porážke 6. armády v kotle pri Stalingrade začiatkom februára povýšený na poľného maršála. Následne sa aj so svojou Skupinou armád B musel dať na ďalekosiahly ústup, po ktorom boli sily skupiny armád B rozdelené medzi Skupiny armád Stred a Juh a Weichsov štáb bol prevelený do zálohy. Ten bol prenechaný v júli Erwinovi Rommelovi a Weichs mesiac strávil vo veliteľskej zálohe.


V auguste sa stal veliteľom juhovýchodnej fronty. Tam bolo jeho úlohou pripraviť obranu na prípadne vylodenie spojencov. Rovnako sa v tejto oblasti rozmáhalo silné partizánske hnutie vedené maršálom Josipom Broz Titom, proti ktorému už pred von Weichsovým príchodom bojoval generálplukovník Löhr so svojou Skupinou armád E. K jej posilneniu bola z východnej fronty presunutá 2. tanková armáda generála Rendulica. Tieto dve jednotky vytvorili Skupinu armád F, do ktorej čela bol menovaný Weichs. Ten dal vytvoriť malé tankové hliadky, ktorých cieľom bolo vysporiadať sa s partizánmi a aj vďaka tomuto opatreniu bola do konca roka 1943 neutralizovaná pätina Titových Partizánov. Ešte predtým bolo jeho úlohou dohliadať na obsadenie území na Balkánskom polostrove, ktoré boli predtým kontrolované Talianskom, ktoré zvrhlo svojho diktátora Benita Mussoliniho. Ale akonáhle sa situácia stala pre Nemecko vážnejšou, Weichs navrhoval úplne vyčistiť Balkán, čo však Hitler zamietol. Následne bol už na jeho zoskupenie vyvíjaný obrovský tlak z troch strán, a síce postupujúcich sovietských jednotiek, Grécka podporovaného Veľkou Britániou a Titových partizánov. 5. februára 1945 bol mu boli udelené dubové ratolesti k rytierskemu krížu. Lenže už po mesiaci odišiel do výslužby, štáb Skupiny armád F bol rozpsutený a väčšinu jeho úloh po ňom prevzal Löhr.


Po vojne bol von Weichs postavený pred norimberský tribunál v tzv. Juhovýchodnom procese, kde bol síce obvinený rovnako, ako všetci ostatní obžalovaný, vo všetkých bodoch obžaloby tohto procesu. Tieto body obžaloby boli štyri, konkrétne: masové vraždy civilistov v rámci odvetných akcií; ničenie obcí a miest v oblasti pôsobenia; vraždy vojnových zajatcov; týranie civilistov. Weichs však ešte pred začiatkom pojednávania bol oslobodený kvôli zdravotným dôvodom a zomrel v roku 1954 v Schloß Rösberg.


Zdroje:
www.lexikon-der-wehrmacht.de
www.geocities.ws
de.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Weichs-Maximilian-von-t24910#570502Verze : 4