Heinrici, Gotthard

Generaloberst Gotthard Heinrici


* : 25.12.1886 Gumbinnen, Východné Prusko (dnes Gusev, Kaliningradská oblasť)
+: 13.12.1971 Waiblingen, Bádensko – Württembersko



Gotthard Heinrici sa narodil v rodine evanjelického farára Paula Heinriciho. Matka Gisela, rodená von Rauchhaupt pochádzala zo starej pruskej šľachtickej rodiny, ktorej príslušníci slúžili v armáde už v 12. storočí. V mladosti sa často stretáva zo svojim bratrancom a budúcim poľným maršalom Gerdom von Rundstedt, ktorý trávi na fare Gothardovho otca letné prázdniny. Je paradoxom, že o niekoľko desaťročí neskôr boli britskou armádou umiestnení do rovnakého zajateckého tábora, kde opäť spoločne trávili čas.


Heinrici vstúpil do armády 08.03.1905 v hodnosti Fahnenjunker k Pešiemu pluk (6. durínsky) č.95, kde je ešte v decembri povýšený do hodnosti Fähnrich (práporčík). Po absolvovaní dôstojníckeho kurzu na Vojenskej škole v Hannoveri je povýšený 18.08.1906 do hodnosti Leutnant (poručík). V máji 1910 sa stáva pobočníkom u II. práporu Pešieho pluku č. 95, ktorý je umiestený v Hildburghausene. O štyri roky neskôr je povýšený do hodnosti Oberleutnant (nadporučík od 17.02.1914).


I. svetová vojna
Oberleutnant Heinrici s Peším plukom č.95 v rámci 83. pešej brigády sa zúčastňuje počiatočných bojov vo funkcii pobočníka pluku. Neskôr preberá velenie roty a to už v hodnosti Hauptmann (kapitán od 18.06.1915).


Od mája do augusta roku 1916 pôsobí ako pobočník u 83. pešej brigády a následne je prevelený do štábu XXIV. záložného zboru. Nasledujúce roky pôsobí v rôznych štábnych funkciách u divízií a armádnych zborov. V septembri 1917 je prevelený do kurzu pre štábnych dôstojníkov v Sedane. Dňa 28.02.1918 je poverený funkciou operačného dôstojníka (Ia) štábu 203. pešej divízie.


Weimarská republika, Reichswehr a Nemecká ríša
Začiatkom roku 1919 je Heinrici prevelený späť k svojmu kmeňovému Pešiemu pluku č.95. Ale už vo februári je prevelený k I. armádnemu zboru k ochrane hraníc vo Východnom Prusku a preberá funkciu operačného dôstojníka dobrovoľníckej divízie pod velením generála von Tschischwitz. V rámci Reichwehru je v októbri 1919 prevelený do štábu Vojenského oblastného veliteľstva I, kde pôsobí rok a následne ako dôstojník výcviku je prevelený do štábu 1. pešej divízie. V septembri 1924 je poverený velením 14.roty, 13. pešieho pluku v Schwäbisch-Gmünd, Bádensko – Württembersko. Po troch rokoch služby vo veliteľskej funkcii je v hodnosti major (od 01.02.1926) prevelený na Ríšske ministerstvo obrany, kde pôsobí ako vedúci skupiny organizačného oddelenia.


V novembri 1930 preberá Oberstleutnant Heinrici (podplukovník od 01.08.1930) velenie III. práporu 3. pešieho pluku dislokovaného v Osterode vo Východnom Prusku. Dňa 01.10.1932 je prevelený do funkcie operačného dôstojníka štábu Skupinového veliteľstva I. v Berlíne. Následne je dňa 01.03.1933 povýšený do hodnosti Oberst (plukovník) a preberá funkciu vedúceho oddelenia na Ríšskom ministerstve obrany. Začiatkom roku 1936 je povýšený do hodnosti Generálmajor (01.01.1936). Od 12.októbra 1937 preberá velenie 16. pešej divízie, Münster Západné Fálcko a je povýšený do hodnosti Generalleutnant (generálporučík od 01.03.1938);


II. svetová vojna
Generálmajor Heinrici s 16. pešou divíziou sa nachádzal počas Poľského ťaženia roku 1939 na Západnom vale v priestore pohoria Eifel. Koncom januára 1940 je prevelený do Vodcovej zálohy Hlavného velenia pozemného vojska a od apríla preberá velenie XII. armádneho zboru a je povýšený do hodnosti General der Infanterie (generál pechoty od 01.06.1940).


Dňa 18.06.1940 preberá velenie XXXXIII.( armádneho zboru (XLIII. Armeekorps). Heinriciho armádny zbor sa zúčastnil operácie Barbarossa v rámci 4. armády vo zväzkoch Skupiny armád Stred. V prvých týždňoch ťaženia sa podieľa na obkľúčovacích manévroch v priestore Bialystok – Minsk. Kde sa 09.07.1941 vzdalo nemeckým jednotkách zhruba 320.000 červenoarmejcov. Následne sa vydáva na pochod na Smolensk a potom Moskvu. Po neúspešnej ofenzíve na Moskvu a následnom sovietskom protiútoku preberá 20.01.1942 velenie 4. armády u ktorej zotrváva s krátkymi prestávkami až do mája roku 1944. Jeho prvotnou úlohou bola stabilizácia frontu v úseku 4. armády na západ od Moskvy, tu preukázal veľký talent pre vedenie obranných bojov a podarilo samu odolávať veľkej presile po dobu 2 mesiacov. Začiatkom roku 1943 je povýšený do hodnosti Generaloberst (generálplukovník od 30.01.1943) a v lete sa mu podarilo vybudovať obrannú líniu Orša – Rogačev. Sovietske jednotky od októbra do jesene niekoľkokrát zaútočili na 4.armádu, ale Heinricimu sa darilo vhodným presúvaním záloh a pohyblivou obrannou vždy eliminovať sovietsku presilu. Čo však bolo často s Hitlerovým rozkazom o neustupovaní, čí sa dostal do Hitlerovej nemilosti. V máji roku 1944 je hospitalizovaný v Karlových Varoch s podozrením na žltačku a je prepustený 4. júna. Po dvoch mesiacoch je na základe neudržateľnej situácie na východnej fronte menovaný dňa 16. augusta 1944 veliteľom 1. tankovej armády, ktorá sa úspešnej sovietskej letnej ofenzíve nachádzala na území východného Maďarska a Slovenska. Súčasne je aj veliteľom Armádnej skupiny Heinrici (18.08.- 21.10.1944 a 17.12.1944 - 18.02.1945), ktorej podliehala 1.tanková armáda a 1.armáda (maďarská). Táto Armádna skupina sa podieľala koncom augusta 1944 na operácii Kartoffelernte, ktorej cieľom bolo odzbrojenie východoslovenských jednotiek a následne sa stáva hlavným nemeckým aktérom Karpatsko-duklianskej operácie. Začiatkom roku 1945 naliehal generál Heinz Guderian na Hitlera, aby namiesto Heinricha Himmlera menoval do funkcie veliteľa Skupiny armád Visla Gottharda Heinriciho. Heinrici napriek varovaniam svojich štábnych dôstojníkov prijal dňa 20.03.1945 túto úlohu a dosiahol takmer nemožného. Podarilo sa mu zadržať sovietsky postup na Odre a Seelöwských vrchoch, ale po nariadení nepovoleného ústupu je dňa 29.04.1945 zbavený velenia osobne poľným maršalom Wilhelmom Keitelom. Keitel poveril velením generálplukovníka Kurta Studenta, ale ten sa nemohol dostaviť z Holandska skôr ako 01.05.1945, aby fyzicky prevzal velenie Skupiny armád Visla. Do jeho príchodu bol poverený velením generál pechoty Kurt von Tippelskirch. O mesiac neskôr dňa 28.05.1945 je generál Heinrici zajatý britskými jednotkami vo Flensburgu, zo zajatia bol repatriovaný 19.05.1948.
Gotthard Heinrici zomiera 13.12.1971 a je pochovaný s vojenskými poctami.



Vyznamenania :
Ritterkreuz des Eisernes Kreuzes / Rytiersky kríž rádu Železného kríža (510): 18.09.1941
- Eichenlaub/dubové ratolesti k Rytierskemu krížu (333): 24.11.1943
- Schwerter/meče k Rytierskemu krížu (136): 03.03.1945
Ritterkreuz des Kgl. Preuss. Hausordens von Hohenzollern mit Schwertern: 09.08.1918
1914 Eisernes Kreuz I. Klasse /1914 Železný kríž I. triedy:: 24.07.1915
1914 Eisernes Kreuz II. Klasse /1914 Železný kríž II. triedy:: 27.09.1914
Hamburgisches Hanseatenkreuz
Ritterkreuz II. Klasse des Grossherzoglich Sachsen-Weimarischen Hausordens der Wachsamkeit oder von weissen Falken mit Schwertern
Ritterkreuz II. Klasse des Herzoglich Sachsen-Ernestinischen Hausordens mit Schwertern
Grossherzoglich Sachsen-Coburg-Gothaisches Karl Eduard-Kriegskreuz
Grossherzoglich Sachsen-Coburg-Gothaische Karl Eduard-Medaille II. Klasse mit Schwertern
Reussisches Ehrenkreuz III. Klasse mit Schwertern
Fürstl. Schwarzburgisches Ehrenkreuz III. Klasse mit Schwertern
k.u.k. Österr. Militär-Verdienstkreuz III. Klasse mit der Kriegsdekoration
Ehrenkreuz für Frontkämpfer
Wehrmacht-Dienstauszeichnung / Vyznamenanie za dlhú službu v armáde
Spange zum Eiseren Kreuz I.Klasse / Spona k železnému krížu I. triedy: 16.06.1940
Spange zum Eiseren Kreuz II. Klasse / Spona k železnému krížu II. triedy: 13.05.1940
Medaille "Winterschlacht im Osten 1941/1942"


Zdroje:
1. www.geocities.com
2. www.wikipedia.com
3. www.ritterkreuztraeger-1939-45.de
4. John Keegan, Kdo byl kdo ve druhé světové válce, ISBN 80-86598-06-3, Vydavateľstvo Barrister&Principal