CZK - DTP na podvozku Hkl 6p (dílna technické pomoci)

V roku 1956 vznikol zámer vyvinúť dielňu technickej podpory (DTP), ktorá by operovala priamo na bojovej línii. Z tohoto dôvodu muselo ísť o vozidlo, ktoré malo dobrú priechodivosť terénom a adekvátnu pancierovú ochranu posádky. Veliteľstvo tankového a mechanizovaného vojska preto rátalo s použitím platformy prototypu nového československého obrneného transportéra OT-810 alebo s platformou ukoristeného nemeckého obrneného transportéra Sd.Kfz. 251.
Vozidlo malo slúžiť ako preprava posádky opravárenského družstva i na prepravu potrebných náhradných dielov a agregátov. Výstroj vozidla mali zahrňovať vlastný autogénovú rezačku a zváračku, nástroje na zámočnícke a klampiarske práce, nástroje a súčiastky na opravu elektrickej výstroje a pod. Zároveň mala DTP poslúžiť i k vyprosťovaniu a odťahu ľahkých vozidiel. Posádka mala v prípade použitia zbraní hromadného ničenia prevádzať i odmorovanie techniky. Mohla poslúžiť i ako zdravotnícke vozidlo.
DTP mala predstavovať operatíny prostriedok zástupcu veliteľa pre technické veci praporu alebo pluku. Zástupca veliteľa pre technické veci by pôsobil v pojazdnej technickej pozorovateľni na platforme OT-810 alebo Hkl 6p (Sd.kfz. 251), ktorej vývoj bol zadaný v rovnakom období.
24.4.1956 bol návrh na vývoj DTP na výskumnej rade Veliteľa tankového a mechanizovaného vojska so zástupcami 1. vojenského okruhu a 2. vojenského okruhu, Vojenskej technickej akadémie a 13. tankovej divízie. Úlohovú kartu založil pravdepodobne v 4/1956 npor. Janoušek a schválil ju veliteľ VTMV generál Janko.
Vzhľadom na nenáročnosť potrebných úprav platformy bol projekt rýchlo vypracovaný a prototyp mal byť dokončený k 30.3.1957. Finančná správa MNO vyčlenila na práce spojené s týmto projektom sumu 50.000 Kčs.
Keďže v tom čase bol OT-810 ešte len vo vývoji, nebolo možné použiť jeho platformu. Preto sa k postavení prototypu DTP použila platforma ukoristeného nemeckého transportéra Hkl 6p (Sd.Kfz. 251 Ausf. D). Použilo sa vozidlo evidenčného čísla 66433. Išlo o stroj opravený firmou Škoda a 8.4.1949 dodaný k jednotke Pěší prápor 13 (motorisovaný).
Na vozidlo bol v prednej časti namontovaný nárazník spoločne s navijakom z amerického obrneného transportéra M3 v československej armáde nazývaný "Internacionál" (M5A1, M14). Lano na navijaku bolo hrubé 16 mm a dlhé 20 - 30 metrov. Autogénový rezák mal poslúžiť k rezaniu pancierových dosiek hrubých 5 - 50 mm. V interiéri vozidla sa nachádzal pracovný stôl so zverákom a súpravou ručného náradia. V interiéri sa tiež nachádzali skrinky na spotrebný materiál a výstroj posádky, časť súpravy elektrotechnika, pre pomocné štartovanie vozidiel vozidlo nieslo dvojicu batérií 12/24 V s kapacipou 120 Ah a dvojicu tlakových fliaš na vzduch 150 kg/cm² (ako v tanku T-34/85). Okrem toho sa prevážali dve nádrže na vodu, každa s objemom 100 litrov. Používali sa ak oohrievače vody pre plnenie chladičov bojových vozidiel. K čerpaniu tejto kvapaliny bola k dispozícii ručná pumpa. Prevážali sa tiež štyri 20 litrové kanistre na olej, dva kanistre pre nemrznúcu zmes a dva pryžové vaky na vodu, každá s objemom 10 litrov.
Posádka mala k dispozícii dve plachty s rozmermi 2x3 metre, ktoré používali ako ochranu proti dažďu. K dispozícii bol reflektor pre opravy počas noci. Pre odsun zranených boli k dispozícii i nosítka. Na spojenie s jednotkami bola k dispozícii rádiostanica RM-31, vodič mal pre nočné jazdy mal vodič k dispozícii infraďalekohľad. Posádka mala k dispozícii maskovaciu sieť, prostriedky k zadymovaniu vozidla a hasiaci prístroj.
Skúšky prototypu prebiehali v rokoch 1957-1958 najprv na Vedeckotechnickom polygóne v Doksách. V roku 1958 bol prototyp poskytnutý k testovaniu vybraným útvarom československej armády.
Vývoj však bol v roku 1958 zastavený z dôvodu, že sa nepodarilo vozidlá začleniť do tabuliek mierových počtov.
V 60. rokoch 20. storočia sa u tankového vojska zaviedli DTP-62 a u motorizovaných streleckých divízií DTP-64.

Podľa spomienok bývalého vojaka z povolania Dušana Hradeckého sa DTP na platforme originálneho Sd.Kfz. 251 nachádzala v Rančířově u Jihlavy do roku 1991(!). Malo ísť o 8. tankový pluk v podriadenosti 4. tankovej divízie. Podľa jeho spomienok vozidlo bolo originálne nemecké a zámenu s československou mutáciou OT-810 odmieta. Pán sa zaoberá vojenskou históriou dlhé desaťročia a podľa dlhšie slúžiacich kolegov má informáciu, že sa tam nachádzal od vojny. Uvádza, že vozidlo malo všetky charakteristické črty nemeckých vozidiel vrátane nemeckého motora Maybach. Spomína si, že to vozidlo bola pôvodne ženijná verzia (Sd.Kfz. 251/7 ?). Vozidlo sa malo zúčastňovať každého vojenského cvičenia. Po roku 1991 sa malo zošrotovať. Informácia o dochovaných nemeckých polopásoch do začiatku 90. rokov 20. storočia nie je ojedinelá.

Martin Dubánek - Prototyp dílny technické pomoci na podvozku HKL 6p, časopis Military revue 12/2009, ISSN: 0027-8211
Jiří Frýba - Obrněný transportér OT-810, vydavateľstvo Grada Publishing, rok vydania 2017, ISBN: 978-80-271-0231-0
Komunikácia s Dušanom Hradeckým (bývalým vojakom z povolania v rokoch 1988-1997 VÚ-3276 Jihlava, 8. tankový pluk/4. tanková divízia)