| Příjmení: Surname: | Beran | |
| Jméno: Given Name: | Rudolf | |
| Jméno v originále: Original Name: | Rudolf Beran | |
| Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: |  | |
| Hodnost: Rank: | - | |
| Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | - | |
| Šlechtický titul: Hereditary Title: | - | |
| Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | 28.12.1887 Pracejovice / | |
| Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 28.07.1954 Leopoldov / | |
| Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | - ministerský předseda Československé republiky | |
| Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | - perzekuován nacisty i komunisty - zemřel ve vězení | |
| Související články: Related Articles: | ||
| Zdroje: Sources: | http://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Beran | |
URL : https://www.valka.cz/Beran-Rudolf-t24138#341970Verze : 0
Rudolf Beran – český agrárny politik, predseda vlády 1938-1939
nar.: 28.12.1887, Pracejovice (okr. Strakonice)
zomr.: 28.2.1954, väznica Leopoldov (okr. Trnava, Slovensko)
Rudolf Beran sa narodil v rodine maloroľníka a krčmára. V roku 1905 vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Strakoniciach a od roku 1906 pracuje v “Ústřední jednotě č. hospodářských společenstev″ a na sekretariáte agrárnej strany v Prahe. Od roku 1909 je tajomníkom Zväzu agrárneho dorastu (Svaz agrárního dorostu). Preukazuje mimoriadne organizačné schopnosti a stáva sa blízkym spolupracovníkom Antonína Švehlu. Od roku 1918 do 1933 je ústredným tajomníkom Republikánské strany zemědělského a malorolnického lidu (agrárnej strany), pričom po ochorení Švehlu fakticky riadi vnútorný život strany. Od 1933 do 1935 je úradujúcim podpredsedom (místopředseda) agrárnej strany, v rokoch 1935-1938 jej predsedom. Poslancom Národného zhromaždenia (Národní shromáždění) je už od roku 1918, kedy ho strana vyslala do vtedy ešte Revolučného Národného zhromaždenia (Revolučního Národního shromáždění) a túto funkciu vykonáva až do marca 1939.
V rámci agrárnej strany patril v 30. rokoch spoločne s K. Kramářom k predstaviteľom tzv. protihradného krídla, kritizujúceho Benešovu vnútornú i zahraničnú politiku. V druhej polovici 30. rokov patrí k zástancom dohody a spolupráce so Sudetonemeckou stranou.
Na mníchovskej kapitulácii nemá výraznejší podiel, dostáva sa však po nej na čelo politického života. Dáva podnet na vytvorenie Strany národnej jednoty, v ktorej sa, s výnimkou sociálnej demokracie, zlúčili všetky vtedajšie české politické strany. Od novembra 1938 do marca 1939 je predsedom Strany národnej jednoty.
Dňa 1.12.1938 sa stáva predsedom vlády v tom čase už federalizovaného štátu majúceho nový názov – Česko-Slovensko. Vo vládnom prehlásení zdôrazňuje Beran význam autoritatívnej demokracie a má záujem nájsť nový vzťah k Nemecku.
Od 15.3. do 27.4.1939 je predsedom vlády protektorátu Čechy a Morava.
Po nástupe novej, Eliášovej, vlády odchádza z politického i verejného života a uchyľuje sa na svoj statok v Pracejoviciach, naďalej však udržiava kontakty s časťou protektorátnej reprezentácie ale i domáceho odboja (odbojová skupina Obrana národa), ktorý dokonca finančne podporuje.
V máji 1941 je zatknutý gestapom a v júni 1942 v Berlíne ľudovým súdom (Volksgericht) odsúdený na 10 rokov väzenia a 100.000 RM za napomáhanie k vlastizrade a nadržiavanie nepriateľovi. V decembri 1943 je prepustený do domáceho väzenia v Pracejoviciach, kde je 06. mája 1945 oslobodený Američanmi.
Po skončení vojny na základe dohody predstaviteľov londýnskej emigrácie a komunistickej emigrácie v Moskve nebola činnosť agrárnej strany povolená a Beran je už dňa 14.5.1945 zatknutý čs. bezpečnostnými orgánmi. Následne je obvinený z úkladov proti čs. štátu a kolaborácie s nemeckými okupantmi a v apríli 1947 odsúdený Národným súdom na 20 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie majetku.
Zomiera vo väzení.
MALÍŘ, Jan a kol.: Politické strany, Nakladatelství Doplňek, Brno 2005
nar.: 28.12.1887, Pracejovice (okr. Strakonice)
zomr.: 28.2.1954, väznica Leopoldov (okr. Trnava, Slovensko)
Rudolf Beran sa narodil v rodine maloroľníka a krčmára. V roku 1905 vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Strakoniciach a od roku 1906 pracuje v “Ústřední jednotě č. hospodářských společenstev″ a na sekretariáte agrárnej strany v Prahe. Od roku 1909 je tajomníkom Zväzu agrárneho dorastu (Svaz agrárního dorostu). Preukazuje mimoriadne organizačné schopnosti a stáva sa blízkym spolupracovníkom Antonína Švehlu. Od roku 1918 do 1933 je ústredným tajomníkom Republikánské strany zemědělského a malorolnického lidu (agrárnej strany), pričom po ochorení Švehlu fakticky riadi vnútorný život strany. Od 1933 do 1935 je úradujúcim podpredsedom (místopředseda) agrárnej strany, v rokoch 1935-1938 jej predsedom. Poslancom Národného zhromaždenia (Národní shromáždění) je už od roku 1918, kedy ho strana vyslala do vtedy ešte Revolučného Národného zhromaždenia (Revolučního Národního shromáždění) a túto funkciu vykonáva až do marca 1939.
V rámci agrárnej strany patril v 30. rokoch spoločne s K. Kramářom k predstaviteľom tzv. protihradného krídla, kritizujúceho Benešovu vnútornú i zahraničnú politiku. V druhej polovici 30. rokov patrí k zástancom dohody a spolupráce so Sudetonemeckou stranou.
Na mníchovskej kapitulácii nemá výraznejší podiel, dostáva sa však po nej na čelo politického života. Dáva podnet na vytvorenie Strany národnej jednoty, v ktorej sa, s výnimkou sociálnej demokracie, zlúčili všetky vtedajšie české politické strany. Od novembra 1938 do marca 1939 je predsedom Strany národnej jednoty.
Dňa 1.12.1938 sa stáva predsedom vlády v tom čase už federalizovaného štátu majúceho nový názov – Česko-Slovensko. Vo vládnom prehlásení zdôrazňuje Beran význam autoritatívnej demokracie a má záujem nájsť nový vzťah k Nemecku.
Od 15.3. do 27.4.1939 je predsedom vlády protektorátu Čechy a Morava.
Po nástupe novej, Eliášovej, vlády odchádza z politického i verejného života a uchyľuje sa na svoj statok v Pracejoviciach, naďalej však udržiava kontakty s časťou protektorátnej reprezentácie ale i domáceho odboja (odbojová skupina Obrana národa), ktorý dokonca finančne podporuje.
V máji 1941 je zatknutý gestapom a v júni 1942 v Berlíne ľudovým súdom (Volksgericht) odsúdený na 10 rokov väzenia a 100.000 RM za napomáhanie k vlastizrade a nadržiavanie nepriateľovi. V decembri 1943 je prepustený do domáceho väzenia v Pracejoviciach, kde je 06. mája 1945 oslobodený Američanmi.
Po skončení vojny na základe dohody predstaviteľov londýnskej emigrácie a komunistickej emigrácie v Moskve nebola činnosť agrárnej strany povolená a Beran je už dňa 14.5.1945 zatknutý čs. bezpečnostnými orgánmi. Následne je obvinený z úkladov proti čs. štátu a kolaborácie s nemeckými okupantmi a v apríli 1947 odsúdený Národným súdom na 20 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie majetku.
Zomiera vo väzení.
MALÍŘ, Jan a kol.: Politické strany, Nakladatelství Doplňek, Brno 2005
Buchvaldek, Miroslav a kol.: Československé dejiny v datech, Nakladatelství Svoboda, 1986
URL : https://www.valka.cz/Beran-Rudolf-t24138#89949Verze : 4
Panzer
MOD
Reklama
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.