SS-Obergruppenführer, Reichsprotektor, Hauptmann d.R. a.D, Dr.h.c.
Konstantin Freiherr von Neurath* 02.02.1873, Kleinglattbach (Württemberg)
+ 14.08.1956, Enzweihingen (Württemberg)
- minister zahraničia Nemecka (1932-38), Ríšsky protektor Protektorátu Čechy a Morava (1939-1941)
Konstantin barón (Freiherr) von Neurath, pochádzajúci so statkárskej rodiny, študuje právo na fakultách v Tübingene a Berlíne až do roku 1892, kedy po promóciách nastupuje do služieb württembergskej justície (niektoré pramene tvrdia, že po štúdiu nastúpil ako právnik do malej právnickej kancelárie vo svojom rodisku). V roku 1901 prechádza do diplomatických služieb, keď nastupuje ako
Gerichtsassessor na ministerstve zahraničia (
Auswärtige Amt) v Berlíne. Mladý a ambiciózny von Neurath na seba upozorňuje už po krátkom čase, vďaka čomu je už v roku 1903 vyslaný do Londýna ako vicekonzul, ktorú funkciu vykonáva až do roku 1908. Postup na služobnom rebríčku nasleduje v roku 1909, kedy je povýšený na vyslaneckého radcu (
Legationsrat). Po vyše desiatich rokoch strávených v Londýne mení von Neurath pôsobisko a od roku 1914 do roku 1916 je veľvyslaneckým radcom na nemeckom veľvyslanectve v tureckom Konstantinopole. V tomto období sa ako dôstojník v zálohe v rámci granátnického pluku (
württembergischen Grenadierregiment) zúčastňuje aj na bojoch prvej svetovej vojny. O tom, že išlo o účasť aktívnu svedčí udelenie oboch stupňov
Železného kríža (
Eisernes Kreuz), ale i
Odznaku za zranenie (
Verwundetenabzeichen), ktorý nasvedčuje tomu, že počas bojov utrpel zranenie.
V roku 1917 vstupuje von Neurath do sveta politiky, pretože potom, čo je na vlastnú žiadosť z diplomatických služieb uvoľnený, stáva sa v rokoch 1917/18 šéfom württembergského civilného kabinetu.
So súhlasom vtedajšieho ríšskeho prezidenta (
Reichspräsident)
Friedricha Eberta vracia sa von Neurath dňa 13.12.1919 späť do diplomatických služieb a nastupuje na post vyslanca v
Kodani (
Kopenhagen) odkiaľ odchádza do
Ríma, kde pôsobí ako vyslanec v rokoch 1921-1930.
Po smrti vtedajšieho ministra zahraničia
Gustava Stresemanna (3.10.1929) presadzuje ríšsky prezident
Paul von Hindenburg na uvoľnené miesto práve von Neuratha. Avšak von Neurathov odmietavý postoj k vzniku Weimarskej republiky, jeho kritika Versaillských mierových zmlúv ale najmä chýbajúca parlamentná väčšina nakoniec jeho menovaniu v tomto okamihu zabránia. Po tomto neúspechu sa v roku 1930 vracia do mesta, v ktorom svoju kariéru začínal - do Londýna, kde až do roku 1932 pôsobí ako veľvyslanec Nemecka.
Dňa 01.06.1932 sa 59-ročný von Neurath konečne dostáva na najvyšší diplomatický post, keďže je vymenovaný za ministra zahraničia vo vláde
Franza von Papena, ktorý post si udrží i vo vláde
Kurta von Schleichera.
Ani po prevzatí moci národnými socialistami v roku 1933 však vďaka svojej konzervatívnej a revizionistickej zahraničnej politike nestráca post ministra zahraničia. Zo strany kancelára
Adolfa Hitlera ide však len o premyslený krok, ktorý má jeho neskúsenému kabinetu dodať v zahraničí väčšiu vážnosť a pozornosť. Činnosť ministerstva zahraničia i samotného von Neuratha je navyše neustále kontrolovaná a riadená z tzv.
Büro Ribbentrop.
Dňa 18.09.1937 vstupuje von Neurath do
Allgemeine-SS (SS-Nr.: 287 680), kde získava hodnosť
SS-Gruppenführer a toho istého roku i do NSDAP (NSDAP-Nr.: 3 805 222).
Po tom, čo vyslovuje ostrý nesúhlas a znepokojenie nad závermi tzv. Hoßbachkonferenz konanej dňa 05.11.1937 výrazne oslabuje svoju pozíciu v ríšskej vláde. Na tejto porade, nazvanej podľa Hitlerovho adjutanta
Friedricha Hoßbacha majúceho na starosti záznam jej priebehu,
Hitler vojenskému veleniu predložil svoje plány vojenskej agresie na budúce roky.
Dňa 04.02.1938 je von Neurath odvolaný z úradu ríšskeho ministra zahraničia, v ktorom ho nahrádza
Joachim von Ribbentrop, zatiaľ čo on sám až do 30.04.1945 ostáva ministrom vlády bez kresla.
Jeho predchádzajúceho zásluhy však neostali úplne bez odmeny. Veď práve za jeho šéfovania ministerstvu zahraničia vystupuje v októbri 1933 Nemecko zo Spoločnosti národov, je podpísaný pakt z Talianskom (Os Berlín-Rím) a tiež tzv. Antikominternpakt s Japonskom v roku 1936. Preto po obsadení zvyšku Československa, okliešteného Mníchovskou dohodou, a vytvorení Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava (
Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) je dňa 18.03.1939 do funkcie ríšskeho protektora dosadený von Neurath a dňa 05.04.1939 sa i fakticky ujíma svojho úradu.
V tejto funkcii presadzuje veľkonemecké plány na germanizáciu a riešenie otázky českého národa v rovnakej miere ako zástancovia tvrdej línie. Predsa len však v ňom úplne nevymizli aristokratické spôsoby diplomata "starej školy" a pri presadzovaní týchto myšlienok, resp. koncepcií volí skôr miernejšie než drakonické prostriedky. Práve tento "mäkký" prístup k Čechom prekáža
Hitlerovi a tak najskôr von Neuratha posiela na "zdravotnú dovolenku", pričom za jeho dočasného zástupcu menuje
Reinharda Heydricha. Hoci je von Neurath dňa 21.06.1943 povýšený do hodnosti
SS-Obergruppenführer nebráni to tomu, aby už o dva mesiace, 23.08.1943, nebol preložený do trvalého dôchodku. Tým súčasne stráca akúkoľvek nádej na návrat do politiky. Na poste ríšskeho protektora ho nahrádza zástanca tvrdej línie a kat českého národa -
Reinhard Heydrich.
Dňa 06.05.1945 je von Neurath zajatý francúzskymi vojakmi a neskôr ako obvinený postavený pred Medzinárodný vojnový tribunál v Norimberku. Pri procese, počas ktorého ho obhajuje Otto von Ludinghausen, je v roku 1946 uznaný vinným zo "sprisahania proti svetovému mieru, zločinom proti mieru, naplánovania a realizácie útočnej vojny, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti" a odsúdený na pätnásť rokov väzenia.
Zo zdravotných dôvodov je dňa 06.11.1954 z väzenia v Berlíne-Spandau prepustený a o dva roky na to, vo veku 83 rokov, zomiera.
https://www.rulers.org/gergovt1.html
www.shoa.de
Axis biographical research
Čvančara, J.: Někomu život, někomu smrt, Laguna, 2002
Bedürftig, F.: Lexikon nemeckého nacionálního socialismu 1933-1945, Prostor 2004
URL : https://www.valka.cz/Neurath-Konstantin-von-t23249#128202Verze : 3