- minister zahraničia Nemecka (1932-38), Ríšsky protektor Protektorátu Čechy a Morava (1939-1941)
Konstantin barón (Freiherr) von Neurath, pochádzajúci so statkárskej rodiny, študuje právo na fakultách v Tübingene a Berlíne až do roku 1892, kedy po promóciách nastupuje do služieb württembergskej justície (niektoré pramene tvrdia, že po štúdiu nastúpil ako právnik do malej právnickej kancelárie vo svojom rodisku). V roku 1901 prechádza do diplomatických služieb, keď nastupuje ako Gerichtsassessor na ministerstve zahraničia (Auswärtige Amt) v Berlíne. Mladý a ambiciózny von Neurath na seba upozorňuje už po krátkom čase, vďaka čomu je už v roku 1903 vyslaný do Londýna ako vicekonzul, ktorú funkciu vykonáva až do roku 1908. Postup na služobnom rebríčku nasleduje v roku 1909, kedy je povýšený na vyslaneckého radcu (Legationsrat). Po vyše desiatich rokoch strávených v Londýne mení von Neurath pôsobisko a od roku 1914 do roku 1916 je veľvyslaneckým radcom na nemeckom veľvyslanectve v tureckom Konstantinopole. V tomto období sa ako dôstojník v zálohe v rámci granátnického pluku (württembergischen Grenadierregiment) zúčastňuje aj na bojoch prvej svetovej vojny. O tom, že išlo o účasť aktívnu svedčí udelenie oboch stupňov Železného kríža (Eisernes Kreuz), ale i Odznaku za zranenie (Verwundetenabzeichen), ktorý nasvedčuje tomu, že počas bojov utrpel zranenie.
V roku 1917 vstupuje von Neurath do sveta politiky, pretože potom, čo je na vlastnú žiadosť z diplomatických služieb uvoľnený, stáva sa v rokoch 1917/18 šéfom württembergského civilného kabinetu.
So súhlasom vtedajšieho ríšskeho prezidenta (Reichspräsident) Friedricha Eberta vracia sa von Neurath dňa 13.12.1919 späť do diplomatických služieb a nastupuje na post vyslanca v Kodani (Kopenhagen) odkiaľ odchádza do Ríma, kde pôsobí ako vyslanec v rokoch 1921-1930.
Po smrti vtedajšieho ministra zahraničia Gustava Stresemanna (3.10.1929) presadzuje ríšsky prezident Paul von Hindenburg na uvoľnené miesto práve von Neuratha. Avšak von Neurathov odmietavý postoj k vzniku Weimarskej republiky, jeho kritika Versaillských mierových zmlúv ale najmä chýbajúca parlamentná väčšina nakoniec jeho menovaniu v tomto okamihu zabránia. Po tomto neúspechu sa v roku 1930 vracia do mesta, v ktorom svoju kariéru začínal - do Londýna, kde až do roku 1932 pôsobí ako veľvyslanec Nemecka.
Dňa 01.06.1932 sa 59-ročný von Neurath konečne dostáva na najvyšší diplomatický post, keďže je vymenovaný za ministra zahraničia vo vláde Franza von Papena, ktorý post si udrží i vo vláde Kurta von Schleichera.
Ani po prevzatí moci národnými socialistami v roku 1933 však vďaka svojej konzervatívnej a revizionistickej zahraničnej politike nestráca post ministra zahraničia. Zo strany kancelára Adolfa Hitlera ide však len o premyslený krok, ktorý má jeho neskúsenému kabinetu dodať v zahraničí väčšiu vážnosť a pozornosť. Činnosť ministerstva zahraničia i samotného von Neuratha je navyše neustále kontrolovaná a riadená z tzv. Büro Ribbentrop.
Dňa 18.09.1937 vstupuje von Neurath do Allgemeine-SS (SS-Nr.: 287 680), kde získava hodnosť SS-Gruppenführer a toho istého roku i do NSDAP (NSDAP-Nr.: 3 805 222).
Po tom, čo vyslovuje ostrý nesúhlas a znepokojenie nad závermi tzv. Hoßbachkonferenz konanej dňa 05.11.1937 výrazne oslabuje svoju pozíciu v ríšskej vláde. Na tejto porade, nazvanej podľa Hitlerovho adjutanta Friedricha Hoßbacha majúceho na starosti záznam jej priebehu, Hitler vojenskému veleniu predložil svoje plány vojenskej agresie na budúce roky.
Dňa 04.02.1938 je von Neurath odvolaný z úradu ríšskeho ministra zahraničia, v ktorom ho nahrádza Joachim von Ribbentrop, zatiaľ čo on sám až do 30.04.1945 ostáva ministrom vlády bez kresla.
Jeho predchádzajúceho zásluhy však neostali úplne bez odmeny. Veď práve za jeho šéfovania ministerstvu zahraničia vystupuje v októbri 1933 Nemecko zo Spoločnosti národov, je podpísaný pakt z Talianskom (Os Berlín-Rím) a tiež tzv. Antikominternpakt s Japonskom v roku 1936. Preto po obsadení zvyšku Československa, okliešteného Mníchovskou dohodou, a vytvorení Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava (Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) je dňa 18.03.1939 do funkcie ríšskeho protektora dosadený von Neurath a dňa 05.04.1939 sa i fakticky ujíma svojho úradu.
V tejto funkcii presadzuje veľkonemecké plány na germanizáciu a riešenie otázky českého národa v rovnakej miere ako zástancovia tvrdej línie. Predsa len však v ňom úplne nevymizli aristokratické spôsoby diplomata "starej školy" a pri presadzovaní týchto myšlienok, resp. koncepcií volí skôr miernejšie než drakonické prostriedky. Práve tento "mäkký" prístup k Čechom prekáža Hitlerovi a tak najskôr von Neuratha posiela na "zdravotnú dovolenku", pričom za jeho dočasného zástupcu menuje Reinharda Heydricha. Hoci je von Neurath dňa 21.06.1943 povýšený do hodnosti SS-Obergruppenführer nebráni to tomu, aby už o dva mesiace, 23.08.1943, nebol preložený do trvalého dôchodku. Tým súčasne stráca akúkoľvek nádej na návrat do politiky. Na poste ríšskeho protektora ho nahrádza zástanca tvrdej línie a kat českého národa - Reinhard Heydrich.
Dňa 06.05.1945 je von Neurath zajatý francúzskymi vojakmi a neskôr ako obvinený postavený pred Medzinárodný vojnový tribunál v Norimberku. Pri procese, počas ktorého ho obhajuje Otto von Ludinghausen, je v roku 1946 uznaný vinným zo "sprisahania proti svetovému mieru, zločinom proti mieru, naplánovania a realizácie útočnej vojny, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti" a odsúdený na pätnásť rokov väzenia.
Zo zdravotných dôvodov je dňa 06.11.1954 z väzenia v Berlíne-Spandau prepustený a o dva roky na to, vo veku 83 rokov, zomiera.
https://www.rulers.org/gergovt1.html www.shoa.de Axis biographical research Čvančara, J.: Někomu život, někomu smrt, Laguna, 2002 Bedürftig, F.: Lexikon nemeckého nacionálního socialismu 1933-1945, Prostor 2004
von Neurath v uniforme, pravdepodobne počas jednoročnej vojenskej služby v rokoch 1893-1894,
Ako člen študentského spolku, Tübingen, 1896.
Portrét z roku 1920.
Na konferencii o znížení a obmedzení zbrojenia v Ženeve, 1933. Zľava do prava - Friedrich von Keller, Joseph Goebbels, Konstantin von Neurath.
Ríšska vláda - zľava minister financií Schwerin von Krosigk, Magnus Freiherr von Braun, vicepremiér von Papen, minister zahr. vecí von Neurath a Dr. Goebbels, Unter den Linden, Berlín, 25.02.1934.
V příspěvku je zmíněno Büro Ribbentrop. Tak jen dodám, že po čase (tuším, že roku 1935) se tato instituce změnila v Dienststelle Ribbentrop. Toto pozdější jméno asi i je o trochu známější.
"aby už o dva mesiace, 23.08.1943, nebol preložený do trvalého dôchodku. Tým súčasne stráca akúkoľvek nádej na návrat do politiky. Na poste ríšskeho protektora ho nahrádza zástanca tvrdej línie a kat českého národa - Reinhard Heydrich.
Práve tento "mäkký" prístup k Čechom prekáža Hitlerovi a tak najskôr von Neuratha posiela na "zdravotnú dovolenku", pričom za jeho dočasného zástupcu menuje Reinharda Heydricha. Hoci je von Neurath dňa 21.06.1943 povýšený do hodnosti SS-Obergruppenführer nebráni to tomu, aby už o dva mesiace, 23.08.1943, nebol preložený do trvalého dôchodku. Tým súčasne stráca akúkoľvek nádej na návrat do politiky. Na poste ríšskeho protektora ho nahrádza zástanca tvrdej línie a kat českého národa - Reinhard Heydrich.
Rozumiem, že slovenčina už nie je taká pochopiteľná ako pred desaťročiami, ale z textu, podľa mňa, jasne vyplýva, že Hitler poslal von Neuratha na zdravotnú dovolenku a na poste ho nahradil Heydrich (konkrétne 27.09.1941). Ja však v texte neuvádzam žiadny dátum tejto výmeny. Len konštatujem, že Heydrich bol vymenovaný za jeho dočasného nástupcu. O rok a pol na to bol von Neurath vymenovaný do hodnosti SS-Obergruppenführer a 23.08.1943 bol penzionovaný.
Neštastne som zrejme zvolil poslednú vetu, ktorá vyzerá, akoby ho Heydrich vymenil až po tomto dátume, čo samozrejme nie je reálne.
.