Heusinger, Adolf Bruno Heinrich Ernst

Generalleutnant Adolf Heusinger


nar.: 4.8.1897, Holzminden
zomr.: 30.11.1982, Köln



Po maturitách v roku 1915 vstupuje Adolf Heusinger ako vojnový dobrovoľník v hodnosti Fahnenjunker do 7. thüringische Infanterie-Regiment Nr. 96 v Gere. V bojoch pri Verdune je ťažko zranený a 1.7.1917 je povýšený do hodnosti Leutnant, v ktorej sa vracia k svojej jednotke ako Ordonnanz-Offizier. Na jeseň roku 1917 je druhýkrát ťažko zranený a súčasne sa dostáva do britského zajatia, z ktorého je prepustený až v decembri/prosinci 1919.


Po prevzatí reichswehrom je preložený ako pobočník (Bataillonsadjutant ) k III. Bataillon, Infanterie-Regiment 15. Dňa 1.4.1925 prichádza povýšenie do hodnosti Oberleutnant a v roku 1927 prechádza k 12. (MG-) Kompanie, Infanterie-Regiment 15. Od roku 1927 do 1930 absolvuje Adolf Heusinger vzdelávanie pre zástupcov veliteľov v Berlíne, ktoré ukončí s nadpriemerným výsledkom. V nadväznosti na to je preložený na operačné oddelenie vrchného veliteľstva armády (Operationsabteilung des Oberkommandos des Heeres) a v rokoch 1931 – 1932 pôsobí ako dôstojník generálneho štábu na berlínskom ríšskom ministerstve brannej moci (Reichswehrministerium). V októbri/říjnu 1932 je povýšený do hodnosti Hauptmann a je mu zverené velenie 13. (Infanteriegeschütz-) Kompanie v Infanterie-Regiment 18. V marci/březnu roku 1936 je po necelých troch rokoch pôsobenia v štábe 11. Infanterie-Division povýšený do hodnosti Major.


Následne na to sa vracia opätovne na operačné oddelenie vrchného veliteľstva armády, ktorého veliteľom sa stáva po povýšení do hodnosti Oberst v septembri/září roku 1940. Ďalšie povýšenie prichádza 1.12.1941, kedy je povýšený do hodnosti Generalmajor a 1.2.1943 do hodnosti Generalleutnant. Po vylúčení Haldera ako náčelníka generálneho štábu armády (Generalstabschef des Heeres) 24.9.1942 sa Heusinger márne uchádza o miesto veliteľa vojenskej jednotky a zostáva naďalej vo funkcii veliteľa operačného oddelenia. Medzi jeho povinnosti patrí aj analýza správ a hlásení z veliteľstiev frontu a následné spracovanie skutočnej situácie a návrhov riešení. Výsledok jeho práce potom prednáša náčelník generálneho štábu Hitlerovi pri dennej porade o situácii, pričom Heusinger asistuje. Práve preto sa Generalleutnant Heusinger zúčastňuje porady s Hitlerom aj dňa 20.7.1944, kedy objasňuje situáciu skupiny armád Sever (Heeresgruppe Nord). Keď o 12.42 hod. exploduje v miestnosti Stauffenbergova bomba je Heusinger jej črepinami ťažko zranený na oboch nohách, súčasne utrpí i popálenie časti hlavy a poranenie hrude a pravej ruky. V nemocnici je pre podozrenie z účasti na pokuse o puč zatknutý gestapom, neskôr je však prepustený. Pretože ostatných desať rokov nevelil žiadnej jednotke, nie je mu zverené žiadne velenie a po preliečení zranení je preložený do Führer-Reserve. Tu aj bez využitia zostáva až do skončenia vojny. V posledných dňoch vojny vytvára bojovú skupinu okolo generála Stumpffa a s touto sa dostáva do amerického zajatia. V zajatí je američanmi intenzívne vypočúvaný a následne postavený pred súd v Norimberku ako svedok obžaloby.


Po prepustení zo zajatia žije Heusinger v meste Harz a neskôr sa stáva poradcom spolkového kancelára pre otázky vojenskej bezpečnosti (Ratgeber des Bundeskanzlers für Fragen der militärischen Sicherheit). V roku 1952 je vymenovaný za vedúceho vojenského oddelenia “Dienststelle Blank”, z ktorého je neskôr vytvorené spolkové ministerstvo obrany (Bundesverteidigungsministerium). Dňa 1.11.1955 je v hodnosti Generalleutnant reaktivovaný a vymenovaný za predsedu hlavnej vojenskej rady spolkového ministerstva obrany. V júni/červnu 1957 sa stáva prvým generálnym inšpektorom Bundeswehru (1. Generalinspekteur der Bundeswehr) a súčasne je povýšený do hodnosti General, pričom má rozhodujúci podiel na výstavbe Bundeswehru. V decembri/prosinci 1960 je zvolený za člena novo vzniknutej vojenskej komisie NATO. V tomto úrade pôsobí tri roky, než dňa 29.2.1964 ako 67-ročný odchádza do výslužby. Za svoje zásluhy je vyznamenaný vysokým vyznamenaním - Großen Bundesverdienstkreuz mit Stern und Schulterband.


Vyznamenania:
- Železný kríž I. triedy (Eisernes Kreuz I. Klasse): 24.12.1917
- Železný kríž II. triedy (Eisernes Kreuz II. Klasse): 8.6.1916
- Herzogl. Braunschweigisches Kriegsverdienstkreuz II. Klasse: 22.1.1917
- Reussisches Ehrenkreuz III. Klasse mit Schwertern: 1917
- Reussische Silberne Verdienstmedaille mit Schwertern: 1916
- Verwundetenabzeichen, 1918 in Schwarz - ?
- Ehrenkreuz für Frontkämpfer: 18.1.1935
- Wehrmacht-Dienstauszeichnung II. Klasse: 2.10.1936
- Spange zum EK I: 5.6.1940
- Spange zum EK II: 6.10.1939
- Komturkreuz des Kgl. Italien. Orden der Krone: 1940
- Komturkreuz des Kgl. Ungar. Verdienstorden: 1941
- Kriegsverdienstkreuz II. Klasse mit Schwertern - ?
- Kriegsverdienstkreuz I. Klasse mit Schwertern - ?
- Finnisches Freiheitskreuz 1. Klasse mit Schwertern: 25.3.1942
- navrhnutý na udelenie Rytierskeho kríža Železného kríža (eingereicht zum Ritterkreuz und zum Ritterkreuz des Kriegsverdienstkreuzes) - ?
- Verwundetenabzeichen in Silber, 20.7.1944


povojnové:
- US "Legion of Merit", Kommandeurkreuz: 15.10.1960
- Grosses Verdienstkreuz des Verdienstordens der Bundesrepublik Deutschland mit Stern und Schulterband: 1963


zdroj: Lexikon der Wehrmacht; ABR