Carter, Jimmy

Narodil sa ako prvé dieta Jamersa Earla Cartera a Bessie Lillian Gordy v Plains (Georgia). Mal súrodencov Billyho, Gloriu a Ruth.
Na univerzite studoval jadrovú fyziku a v roku 1946 získal diplom. Ozenil sa s Rosalynn Smith. Jeho deti: John William, James Earl III., Donnel Jeffrey a dcéra Amy Lynn. Carter bol hlbokým krestanom.


Carter slúzil na ponorkách a neskôr bol vybraný do programu jadrových ponoriek, pricom sa stal kvalifikovaným jadrovým inzinierom. Bol velmi ovplyvnený svojím nadriadeným - admirálom Hymanom Rickoverom. V roku 1953 (po smrti otca) opustil námorníctvo a zalozil farmu.


Carter bol guvernérom Georgie v rokoch 1971 - 1975. Potom v roku 1976 sa stal súcastou Demokratickej strany a stal sa prezidentom 20. januára 1977 (po Geraldovi Fordovi) a zotrval v úrade do 20. 1 . 1981 (po ňom nastúpil Ronald Regan)


Prezidnet Carter upustil od politiky svojich predchodcov (postoj z pozície sily, hlavne proti Sovietskemu zväzu) a snažil sa presadzovať dodržiavanie ľudských práv. To bola zmena, pretože jeho predchodcovia často tolerovali porušovanie ľudských práv spojencami USA. Carterov kabinet napríklad prestal podporovať diktátorský režim Somozovcov v Nikaragui a spôsobil zmenu režimu. Carter bol tiež známy kritikou Augusta Pinocheta, Alfreda Stroessnera (Paraguajský diktátor 1954 - 1989) a ďalších tradičných spojencov USA.


Carter sa tiež snažil o oteplenie vzťahov s Čínou (Čínskou ľudovou republikou) tým, že podporil diplomatické a obchodné vzťahy - a zároveň oficiálne prerušil styky s Taiwanom.


Najväčším konfliktom medzi dodržiavaním ľudských práv a záujmami USA bolo podporvanie vládnucej dynastie v Iráne, ktorá bola od konca 2. svetovej vojny silným spojencom USA. Hoci Carter podporoval dynastiu, po vypuknutí povstania, proti monarchii, jeho kabinet nazasiahol. Dynastia bola zosadená, za čo mnohí vinili práve USA. Carter ponúkol zosadenému iránskemu monarchovi (Mohammadovi Reza Pahlavimu) politický azyl. To malo za následok obsadenie amerického veľvyslanectva v Teheráne iránskymi militantmi a zajatie asi 100 Američanov. Militanti požadovali vydanie Pahláviho pred iránasky súd, vydanie Pahláviho bohatstva iránskemu ľudu, uznanie a odpravedlnenie sa Američanov za svoje konanie v Iráne a sľub, že USA sa v budúcnosti nebudú zapájať do Iránskych záležitostí. Pahlavi odišiel do Egypta, kde 27. júla 1980 zomrel. Rukojemnícka dráma v Iráne však pokračovala, hoci približne polovicu rukojemníkov postupne prepustili. Táto dráma, ako i neúspešný pokus o vyslobodenie (operácia Eagle claw) značne prispeli ku Cartrovej prehre v nasledujúcich voľbách. Hoci Cartrov kabinet rokoval o prepustení zajatcov, tí boli prepustení až po zvolení Ronalda Regana za prezidenta (po 444 dňoch v zajatí).


Po tom čo Sovietsky zväz v roku 1979 vtrhol do Afganistanu Carter uviedol "Carterovu doktrínu", ktorá stanovila, že USA použije vojenskú silu, ako to bude potrebné na obranu amerických záujmov v Perzskom zálive. Carter tiež ukončil Nixonovu Pšeničnú zmluvu so Sovietskym zväzom, ktorá dočasne oteplila napätie Studenej vojny. To však sťažilo situáciu amerických farmárov, pre ktorých bola zmluva výhodná. Carter taktiež zakázal účasť amerických športovcov na Olympijských hrách v Moskve (1980). Američania začali trénovať islamských fundamentalistov v Pakistane a Afganistane proti Rusom, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozpadu Sovietskeho zväzu, no i k nestabilite nasledujúcich vlád v Afganistane.


Prezident Carter sprostredkoval mierovú dohodu medzi Egyptom a Izraelom (dohoda Camp David, 1978) podpísanú egyptským prezidentom Anwarom Sadatom a izraelským ministerským predsedom Menachemom Beginom v Bielom dome.


Carter spolu s Brežnevom podpísali vo Viedni 18. júna 1979 zmluvu SALT 2 o znížení výroby jadrových zbraní. Senát USA však zmluvu neratifikoval kvôli ruskej invázii do Afganistanu.


7. septembra 1977 prezident Carter podpísal zmluvu Torrijos-Carter o odovzadní panamského prieplavu pod správu Panamskej republiky. ku odovzdaniu došlo 31. 12. 1999



Potom, keď opustil prezidentský úrad, sa zapájal a podporoval rôzne humanitárne a charitatívne aktivity. Získal NOBELOVU cenu za mier. Bola po nom pomenovaná ponorka USS Jimmy Carter (SSN-23).


Carter sa kriticky postavil voci sucasnej vojne v Iraku a nazval ju zbytocnou vojnou "zalozenou na lžiach a prekrútených výrokoch". Tiež podporoval uzavretie väznice Guantanamo na Kube.