Main Menu
User Menu

Nightingale, Florence

     
Příjmení:
Surname:
Nightingale
Jméno:
Given Name:
Florence
Jméno v originále:
Original Name:
Florence Nightingale
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
-
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
?
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
12.05.1820 Florencie
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
13.08.1910 Park Lane, Londýn /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
-
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- průkopnice v péči o raněné vojáky během Krymské války
- průkopnice srovnávací lékařské statistiky
- spisovatelka
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Florence_Nightingale
URL : https://www.valka.cz/Nightingale-Florence-t22608#372126Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Nightingalová
Jméno:
Given Name:
Florence
Jméno v originále:
Original Name:
Florence Nightingale
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Vyznamenání:
Awards:

DD.MM.1883

Královský červený kříž 1. třída
Royal Red Cross 1st Class
první nositelka vyznamenání / the first holder of the award

16.05.1904

Nejctihodnější řád sv. Jana Jeruzalémského - Rytíř - justiční rytíř (KStJ/DStJ) a rytíř z milosti (KStJ/DStJ)
Most Venerable Order of the Hospital of Saint John of Jerusalem - Knight or Dame of Justice (KStJ/DStJ), Knight or Dame of Grace (KStJ/DStJ)
Most Venerable Order of the Hospital of Saint John of Jerusalem
Lady of Grace of the Order of St John (LGStJ)

29.11.1907

Řád za zásluhy
Order of Merit
-

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Florence_Nightingale
www.thegazette.co.uk
www.thegazette.co.uk
URL : https://www.valka.cz/Nightingale-Florence-t22608#655669Verze : 0
MOD
Florence Nightingalová bola anglická ošetrovateľka šľachtického pôvodu, autorka odbornej literatúry a priekopníčka porovnávacej lekárskej štatistiky. Volali ju „Dáma s lampou“ („The Lady with the Lamp“).


Narodila sa 12.05.1820 vo Villa Colombaia v talianskom meste Florencia. Podľa rodného mesta dostala meno Florence. Jej rodičia sa volali Wiliam Edward Nightingale, rodným menom William Edward Shore a Frances, rodená Smithová. William Edward zdedil majetok v Lea Hurst a podľa poslednej vôle Petra Nightingala, strýka svojej matky Mary, prijal jeho priezvisko. Rodina asi dva roky pobývala na svadobnej ceste v Európe. Florence mala o rok staršiu sestru Frances Parthenope, pomenovanú podľa bývalej gréckej osady, ktorá je dnes súčastou mesta Neapol.


Do Anglicka sa vrátili v roku 1821. Prebývali prevažne v Lea Hurst v Derbyshire, na zimu sa sťahovali do Embley v Hampshire. Edward Nightingale učil od mala svoje dcéry matematiku, dejepis, filozofiu i cudzie jazyky - francúštinu, taliančinu, nemčinu, gréčtinu a latinčinu. Florence učenie veľmi bavilo. Keď vyrástla, nemala záujem, ako to bolo v tom čase zvykom, vydať sa a uzatvoriť sa do rodinného kruhu. Od starého otca z matkinej strany – Williama Smitha, člena hnutia abolicionistov (hnutia za oslobodenie otrokov v Európe a Amerike) sa naučila sociálnemu cíteniu.


Vo februári (únor) 1837 pocítila silnú túžbu venovať svoj život iným. Jej rozhodnutie sa nestretlo s veľkým pochopením, pretože v tom čase malo postavenie zdravotnej sestry veľmi zlú povesť. Zdravotnými sestrami sa zvyčajne stávali bývalé zamestnankyne alebo vdovy, ktoré si nenašli žiadne iné zamestnanie, a preto boli touto prácou nútené živiť sa. Rovnako v 19. storočí ženy z lepšej spoločnosti väčšinou nepracovali a venovali sa rodine. Florence proti tomu zvyku veľmi protestovala a trvalo jej cez 10 rokov, než jej rodičia súhlasili s tým, aby sa z nej stala zdravotná sestra. Ako atraktívnej žene jej dlhé roky dvoril politik a básnik Richard Monckton Milnes, no po deviatich rokoch dvorenia ho odmietla s presvedčením, že manželstvo by narušilo jej schopnosť nasledovať svoj cieľ - povolanie ošetrovateľky.


Zdravotnícke skúsenosti získavala hlavne nemocnici v Londýne a Edinburgu. V tom čase sa zoznámila s Elisabeth Fryovou, ktorú zaujala sociálna reforma, ktorú Florence vymyslela. S podporou Charlesa Villiersea, vtedajšieho prezidenta organizácie za práva chudobných, sa v roku 1844 stala vedúcou osobnosťou za zlepšenie lekárskej starostlivosti v nemocniciach. V tom čase nebolo problémom iba prostredie, v ktorom sa chorí nachádzali, ale tak isto aj nedostatočná vzdelanosť sestier. V nemocniciach sa nedodržiavali základy hygieny, chýbala organizácia práce a ľudský prístup k chorému. Florance sa vydala spolu s rodinnými priateľmi na cestu do Talianska, Grécka, Egypta a v roku 1850 do Nemecka. V Nemecku navštívili nemocnicu farára Theodora Fliednera a školu diakonie v Kaiserswerthe, jednej z najstaších častí mesta Düsseldorf. Theodor Fliedner bol evanjelický farár a túto nemocnicu a školu založil v októbri 1836 s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc. V roku 1849 sa Florence zúčastnila štvormesačného kurzu v tamojšom inštitúte. Následne pracovala u Milosrdných sestier v Paríži. Dňa 22.08.1853 nastúpila na miesto superintendantky Inštitútu starostlivosti o choré dámy v Londýne, kde pôsobila až do októbra 1854. Od svojho otca dostávala ročný príjem 500 libier šterlinkov, ktorý jej umožnil pohodlne žiť a venovať sa kariére.


V septembri 1853 začala Krymská vojna, ktorá zo sebou priniesla tisíce zranených vojakov, na ktoré neboli zdravotnícke zariadenia v Turecku pripravené. Keď sa o zlej situácii vojakov v lazaretoch začalo písať v novinách pre britskú verejnost, minister vojny Sidney Herbert, 1. baron Herbert of Lea poprosil Florence, aby zorganizovala ošetrovateľskú starostlivosť pre vojakov. Obaja sa poznali od roku 1847, keď sa stretli v Ríme, kde bol Sidney Herbert na svadobnej ceste. Florence dala dohromady 38 dobrovoľných zdravotných sestier, s ktorými dňa 21.10.1854 odcestovala do Turecka. V novembri 1854 dorazili kasární Selimiye v Scutari (grécký názov pre istanbulskú štvrť, dnes samosprávny obvod Istanbulu s názvom Üsküdar; situovaný na ázijskom brehu Bosporu), kde zranení vojaci dostávali zlú starostlivosť od prepracovaného zdravotníckeho personálu. Zranení trpeli nedostatkom liekov, zanedbávala sa ich hygiena, vyskytovali sa časté hromadné infekcie, často so smrteľnými následkami.


Vojna priniesla okolo 400 000 mŕtvych vojakov na strane Francúzska, Veľkej Británie, Sardínie a Osmanskej ríše. Veľké množstvo ich zomrelo vplyvom zlej hygieny na choleru, týfus a krvavú hnačku (průjem). Proti únave, zlej výžive a životným podmienkam sa Florence snažila bojovať hlavne s pomocou hygienických opatrení, ako je pravidelná výmena posteľnej bielizne, adekvátne osvetlenie, pravidelné vetranie, zdravšia strava a lepšie jedálenské vybavenie. Podporovala aktivitu chorých a zlepšenie dodávok liekov. Všetky tieto opatrenia priniesli väčšie šance na uzdravenie zranených a chorých vojakov. Zároveň na žiadosť Florance o riešenie zlého stavu nemocničných zariadení britská vláda poslala na Dardanely prefabrikovanú nemocnicu, ktorá poskytla lepšie podmienky na liečbu zranených vojakov.


Hygienická komisia z Anglicka prišla až 6 mesiacov po príjazde Florence s dobrovoľnými ošetrovateľkami. Zaistila vymytie odpadných stok a kanalizácie a zlepšenie vetrania. Rovnako sa jej podarilo dať dohromady nakoniec 125 dobrovoľných zdravotných sestier.Zlepšením podmienok ošetrovania sa znížila úmrtnosť vojakov z 42% na 2 %. Rapídny pokles úmrtnosti potvrdil súvislosť medzi hygienou a zdravím. Za zníženie úmrtnosti si však Florance nikdy neprisudzovala zásluhy. Jej nadobudnutá prax bola neskôr podkladom jej práce pre Kráľovskú komisiu pre zdravie armády o vplyve životných podmienok na zdravie.


Prezývku „dáma s lampou“ získala od vojakov, ktorí si ju tak pamätali z jej večerných obchôdzok okolo pacientov a verejne známou sa stala vďaka článku v novinách Times. Kým ešte bola stále v Turecku, verejné zhromaždenie na podporu práce Florence Nightingalovej založilo nadačný fond pre výcvik sestier. Fond obdržal mnoho štedrých darov. čestným tajomníkom fondu sa stal Sidney Herbert a predsedou princ George, vojvoda z Cambridge.


V roku 1860 Florence založila prvú zdravotnícku školu v Anglicku. Škola vznikla v nemocnici sv. Tomáša a dnes nesie meno Florence Nightingalovej. Vzdelávanie sestier viedlo nielen ku zvýšeniu úrovne zdravotníctva, ale aj ku zvýšeniu kreditu povolania zdravotnej sestry.
V roku 1869 Florence spolu s Dr. Elizabeth Blackwellovou otvorili vysokú školu medicíny pre dievčatá.


Florence počas života publikovala okolo 200 kníh, dokumentov, správ a letákov venujúcich sa sociálnym problémom, záležitostiam ovplyvňujúcim zdravie, efektivite a nemocničnej administratíve britskej armády. Hrala hlavnú úlohu v zriadení kráľovskej komisie pre zdravie armády, ktorej predsedom sa stal Sidney Herbert. Hoci Florence ako žena nemohla byť súčasťou komisie, napísala pre ňu správu vyše tisíc stranovú správu a bola nápomocná k realizácii svojich odporúčaní. Jej správa prispela k zásadnému zlepšeniu starostlivosti o vojakov a vznik armádnej zdravotníckej školy a detailného systému armádnych lekárskych záznamov.


Práca Florence inšpirovala aj v iných krajinách a počas americkej občianskej vojny sa na Florence obrátila vláda Únie s prosbou o pomoc pri organizácii poľných nemocníc. Svoje znalosti poskytla v 70-tych rokoch 19. storočia aj zakladateľke ošetrovateľstva v USA a Japonsku Linde Richardovej a umožnila jej návrat do Spojených štátov amerických s primeraným vzdelaním a vedomosťami na založenie zdravotníckych škôl.


Florence od mala vynikala v matematike a stala sa priekopníčkou v použití štatistických údajov v oblasti epidemiológie a analýzy verejného zdravia. Pod jej vedením britská vláda zaviedla systematické zhromažďovanie štatistických údajov o počte obyvateľstva. Bola takisto priekopníčkou vo vizuálnej prezentácii informácií a štatistických grafov a to hlavne vo svojich správach pre členov parlamentu a úradníkov, ktorí neradi čítali klasické štatistické správy. Mimo iného hojne používala tzv. „koláčový“ graf, ktorý vznikol v roku 1801. V roku 1859 bola Florence Nightingale zvolená za prvú ženskú členku Kráľovskej štatistickej spoločnosti.


Svojou usilovnou službou sa stala príkladom nielen pre Anglicko, ale i pre celý svet. Sám Jean Henri Dunant, zakladateľ Červeného kríža v roku 1864, potvrdil, že najväčším príkladom bola pre neho práve Florence Nightingalová.


Zvyšok svojho života strávila Florence propagovaním zriaďovania a rozvoja zdravotníckych profesií a ich organizáciu do modernej podoby. Bola zástankyňou zlepšovania starostlivosti a podmienok vo vojenských a civilných nemocniciach v Británii.


Florence Nightingalová zomrela dňa 13.08.1910 v Londýne v ulici South Street 10, Mayfair vo veku 90 rokov. Ako uznanie svojej práce obdržala od kráľovny Viktórie v roku 1883 Kráľovský Červený kríž, ktorým bola ocenená vôbec ako prvá osoba. V roku 1907 bola zasa ako prvá žena ocenená britským Rádom Za zásluhy. Od roku 1965 sa na počesť jej narodenia slávi 12. máj (květen) ako Medzinárodný deň sestier. Je druhou najznámejšou osobnosťou z viktoriánskej doby po kráľovnej Viktórii. Na jej počesť sa udeľuje Medaila Florence Nightingalovej, najvyššie medzinárodné vyznamenanie, aké môže zdravotná sestra alebo ošetrovateľka dosiahnuť.


https://en.wikipedia.org/wiki/Florence_Nightingale

Nightingale, Florence - The Lady with the Lamp. Popularárna litografická reprodukcia maľby Florence Nightingale od maliarky Henrietty Emmy Ratcliffe Rae. www.en.wikipedia.org.

The Lady with the Lamp. Popularárna litografická reprodukcia maľby Florence Nightingale od maliarky Henrietty Emmy Ratcliffe Rae. www.en.wikipedia.org.
URL : https://www.valka.cz/Nightingale-Florence-t22608#655668Verze : 7
MOD
Florence Nightingale


(1820-1910)


V polovině 50. let 19. století přes důrazný nesouhlas své rodiny odešla se skupinou ošetřovatelek do krymské války, starat se o raněné britské vojáky a přes nepřízeň oficiálních míst se jí podařilo výrazně zlepšit situaci ve vojenských lazaretech té doby, kde vojáci umírali v důsledky nevyhovujících hygienických podmínek. Její zásluhou byly zachráněny stovky a možná tisíce vojáků, zraněných v boji.


Na její počest zřídil Mezinárodní Červený kříž v roce 1912 Pamětní medaili - Řád Florence Nightingal, udělovaný vojenským zdravotním sestrám ve válce.


Její životopis zde - https://asociace.szsvzs.cz/zena.htm
URL : https://www.valka.cz/Nightingale-Florence-t22608#85606Verze : 0