Příjmení: Surname: | Büchler | |
Jméno: Given Name: | Karol | |
Jméno v originále: Original Name: | Karol Büchler | |
Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: | ![]() | |
Hodnost: Rank: | plukovník | |
Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | MUDr. | |
Šlechtický titul: Hereditary Title: | - | |
Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | 23.03.1912 Kremnička / | |
Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 11.03.2006 Bratislava | |
Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | - šéflekár, 1. československá zmiešaná letecká divízia - náčelník röntgenologického oddelenia, Posádková nemocnica Bratislava | |
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | - | |
Související články: Related Articles: | | |
Zdroje: Sources: | Klůc, Jiří: Zapomenutí slovenští lékaři v Buzuluku, Vojnová kronika 2018 / 02 ebadatelnavha.vhu.sk www.ocenenia.sk |
URL : https://www.valka.cz/Buechler-Karol-t223942#623438Verze : 0
Janko PALIGA
MOD
URL : https://www.valka.cz/Buechler-Karol-t223942#623439Verze : 1
Janko PALIGA
MOD
MUDr. Karol Büchler sa narodil 23.03.1912 v Kremničke (dnes súčasť mesta Banská Bystrica)do židovskej rodiny. Otca Adolfa Büchlera nestihol spoznať, pretože krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny musel narukovať a zahynul v oblasti Přemyšlu. Malého Karola vychovávala matka Vilma, rodená Golstückerová a teta z otcovej strany Eleonóra Wieissová, rodená Büchlerová. Absolvoval najprv obecnú školu a v rokoch 1922-1931 aj gymnázium, taktiež v Banskej Štiavnici. V rokoch 1931-1938 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Lekársky diplom získal 12.02.1938 a v apríli 1938 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu. Zaradili ho do Školy na důstojníky zdravotnictva a lékárnictva v záloze v Prahe, ktorú úspešne absolvoval v auguste 1938. Odtiaľ ho prevelili ku Sborovej nemocnici 9 v Bratislave. Tam vykonával službu spoločne s Armínom Scheer-Širokým, z ktorým sa o pár rokov stretol v Buzuluku.
Počas Mníchovskej krízy čatára ašpiranta Büchlera často premiestňovali k útvarom v obvode Sborovej nemocnice. Pôsobil ako šéflekár u Dělostřeleckého pluku 9 a Dělostřeleckého pluku 109 v Masarykových kasárňach v Bratislave. Po vzniku Slovenského štátu ho v polovici augusta 1939 z rasových dôvodov z armády prepustili a umiestnili do pracovného tábora v areáli Bratislavského hradu.
Začiatkom septembra 1939 z pracovného tábora utiekol a ilegálne odcestoval do Maďarska. Do novembra 1939 žil v Budapešti X. u svojich príbuzných. Za cieľ svojho úteku z Maďarska si zvolil Sovietsky zväz. Hranice prekročil u osady Krivka, kde ho hneď zatkla sovietska pohraničná stráž. Internovali ho v zbernom tábore v Skolje. Odtiaľ ho začiatkom roka 1940 odviezli do väznice v Charkove. Po polroku bol za ilegálne prekročenie hraníc odsúdený na 5 rokov a odoslaný do výchovno-nápravného zariadenia (Gulag) Arjan-Maru. Od septembra 1940 vykonával ťažké práce v tábore Kožva. Vďaka jeho lekárskemu vzdelaniu ho ustanovili za lekára.
Na základe amnestie ho v marci 1942 z tábora prepustili. Počas cesty do Buzuluku ochorel na škvrnitý týfus a niekoľko mesiacov strávil vo vojenskej nemocnici. V Buzuluku ho odviedli 13.07.1942 a priznali mu hodnosť čatára-ašpiranta. Absolvoval poddôstojnícku školu a 25.02.1943 ho povýšili do hodnosti podporučíka v zálohe. Po odchode 1. československého polního praporu na front, zostal ako lekár u Záložného pluku. Po vzniku 1. československé samostatné brigády ho vymenovali do funkcie šéflekára 1. polního praporu, s ktorým sa zúčastnil bojov o Kyjev a pravobrežnú Ukrajinu. V júni 1944 prevzal po povýšení do hodnosti poručík funkciu šéflekára 3. československé samostané brigády. Počas bojov na Dukle ho 28.10.1944 povýšili do hodnosti nadporučík. Po vzniku 1. československé smíšené letecké divize Karola Büchlera odoslali do Přemyšlu na funkciu šéflekára. S divíziou sa v máji 1945 dostal do Československa.
Po skončení vojny sa rozhodol zostať v armáde. Prvého októbra 1945 nastúpil ako špecialista na röntgenové oddelenie pražskej Vojenskej nemocnice 1, kde pôsobil až do marca 1950. Počas toho obdobia sa stihol oženiť a povýšili ho až na na hodnosť podplukovníka. Koncom roka 1950 prevzal funkciu náčelníka röngenologického oddelenia v 5. okruhovej nemocnici v Ružomberku. Do hodnosti plukovníka ho povýšili 13.07.1954. Po jeho žiadosti o preloženie ho v novembri 1956 preložili na funkciu náčelníka röntgenologického oddelenia v Posádkovej nemocnici Bratislava. Do zálohy odišiel ku 30.11.1969. Zomrel v Bratislave 11.03.2007.
Klůc, Jiří: Zapomenutí slovenští lékaři v Buzuluku, Vojnová kronika 2018 / 02
Počas Mníchovskej krízy čatára ašpiranta Büchlera často premiestňovali k útvarom v obvode Sborovej nemocnice. Pôsobil ako šéflekár u Dělostřeleckého pluku 9 a Dělostřeleckého pluku 109 v Masarykových kasárňach v Bratislave. Po vzniku Slovenského štátu ho v polovici augusta 1939 z rasových dôvodov z armády prepustili a umiestnili do pracovného tábora v areáli Bratislavského hradu.
Začiatkom septembra 1939 z pracovného tábora utiekol a ilegálne odcestoval do Maďarska. Do novembra 1939 žil v Budapešti X. u svojich príbuzných. Za cieľ svojho úteku z Maďarska si zvolil Sovietsky zväz. Hranice prekročil u osady Krivka, kde ho hneď zatkla sovietska pohraničná stráž. Internovali ho v zbernom tábore v Skolje. Odtiaľ ho začiatkom roka 1940 odviezli do väznice v Charkove. Po polroku bol za ilegálne prekročenie hraníc odsúdený na 5 rokov a odoslaný do výchovno-nápravného zariadenia (Gulag) Arjan-Maru. Od septembra 1940 vykonával ťažké práce v tábore Kožva. Vďaka jeho lekárskemu vzdelaniu ho ustanovili za lekára.
Na základe amnestie ho v marci 1942 z tábora prepustili. Počas cesty do Buzuluku ochorel na škvrnitý týfus a niekoľko mesiacov strávil vo vojenskej nemocnici. V Buzuluku ho odviedli 13.07.1942 a priznali mu hodnosť čatára-ašpiranta. Absolvoval poddôstojnícku školu a 25.02.1943 ho povýšili do hodnosti podporučíka v zálohe. Po odchode 1. československého polního praporu na front, zostal ako lekár u Záložného pluku. Po vzniku 1. československé samostatné brigády ho vymenovali do funkcie šéflekára 1. polního praporu, s ktorým sa zúčastnil bojov o Kyjev a pravobrežnú Ukrajinu. V júni 1944 prevzal po povýšení do hodnosti poručík funkciu šéflekára 3. československé samostané brigády. Počas bojov na Dukle ho 28.10.1944 povýšili do hodnosti nadporučík. Po vzniku 1. československé smíšené letecké divize Karola Büchlera odoslali do Přemyšlu na funkciu šéflekára. S divíziou sa v máji 1945 dostal do Československa.
Po skončení vojny sa rozhodol zostať v armáde. Prvého októbra 1945 nastúpil ako špecialista na röntgenové oddelenie pražskej Vojenskej nemocnice 1, kde pôsobil až do marca 1950. Počas toho obdobia sa stihol oženiť a povýšili ho až na na hodnosť podplukovníka. Koncom roka 1950 prevzal funkciu náčelníka röngenologického oddelenia v 5. okruhovej nemocnici v Ružomberku. Do hodnosti plukovníka ho povýšili 13.07.1954. Po jeho žiadosti o preloženie ho v novembri 1956 preložili na funkciu náčelníka röntgenologického oddelenia v Posádkovej nemocnici Bratislava. Do zálohy odišiel ku 30.11.1969. Zomrel v Bratislave 11.03.2007.
Klůc, Jiří: Zapomenutí slovenští lékaři v Buzuluku, Vojnová kronika 2018 / 02
URL : https://www.valka.cz/Buechler-Karol-t223942#624188Verze : 3
Janko PALIGA
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.