Main Menu
User Menu
Veliteľstvo ženijného vojska zadalo vo výnose Ministerstva národnej obrany dňa 4.9.1950 vývoj ťažkého obojživelného automobilu. Program bol označovaný ako VOŽ (Veľký obojživelník). V ranom štádiu tohoto programu mali zadavatelia predstavu, že sa bude jednať o trojnápravový obojživelník využívajúci podvozok Tatry 111. Vozidlo malo byť obdobnej konštrukcie ako americký DUKW. Malo sa jednať o vozidlo schopné uniesť náklad 3-4 ton, resp. 75 mm kanón s muníciou a posádkou. Program VOŽ sa v roku 1951 pretransformoval na dvojicu projekčných návrhov a to na štvornápravové kolesové vozidlo (VOŽ-1) a pásové vozidlo (VOŽ-2). Dôvodom bolo to, že trojnápravová konštrukcia vychádzajúca z podvozku nákladného vozidla V3S nedokáže splniť požadované špecifikácie. Na projekte VOŽ-1 sa podľa rozhodnutia z 10.8.1951 malo pracovať v roku 1952, vývoj VOŽ-2 sa mal odsunúť na rok 1953. Už v tomto období však bolo jasné, že požadované špecifikácie nebudú naplnené. VOŽ-1 by nedosahoval požadovanú rýchlosť plavby 12 km/hod a nemal by priaznivé jazdné vlastnosti v teréne. Medzitým došlo medzi poverenou firmou a zástupcami armády k nezhodám. Firma odmietla prevziať úlohu VOŽ na rok 1952 (pravdepodobne z dôvodu nedostatku kapacít). Nakoniec sa však s armádou dohodla o dokončení projektu VOŽ-1 pre rok 1952. Návrh VOŽ-1 bol firmou Tatra Kopřivnice n.p. predložený k schváleniu 30.1.1952, no pre nedostatky v konštrukcii nebol návrh schválený.

Pre polemiku o tom, aký typ podvozku bude výhodnejší nariadil náčelník VTÚ firme Tatra Kopřivnice n.p., aby previedli porovnávacie testy za účelom zistenia, ktorá konštrukcia (kolesová alebo pásová) je výhodnejšia. Skúšok sa zúčastnili nemecký polopásový delostrelelecký ťahač Sd.Kfz. 9, americký polopásový M 14, nemecké štvornápravové terénne vozidlo Büssing (Sd.Kfz.234 ?) a stíhač tankov ST-I. Výhodnejšou sa ukázala pásová verzia a po schválení VTÚ a sovietských poradcov sa práce na pásovom VOŽ-2 začali pravdepodobne od 24.3.1952.
Vznikli dokonca dve návrhy pásového obojživelníka. Neúspechom skončil návrh vychádzajúci z delostreleckého ťahača DTH 1 firmy ČKD. Jednalo by sa o ľahko opancierovaný ťahač hmotnosti 6.500 kg, ktorý by zvládol vo vleku utiahnúť 5.260 kg. Ťahač by mal za sebou vliecť pontón na dvojosom podvozku. Pontón by mal vlastný pomocný motor s lodnou skutkou a riaditeľné kolesá. Jeho hmotnosť by bola 3.500 kg a náklad by vážil rovnako 3.500 kg. Riadenie pontónu by zabezpečovala posádka za pomoci kormidla. Uvažovalo sa o spájaní jednotlivých pontónov. Vzhľadom na malú rýchlosť plavby a zlé jazdné vlastnosti pontónového vleku v teréne bol tento návrh zamietnutý.
Vývoj sa sústredil na druhú verziu, ktorej návrh však prekračoval parametre určené armádou. Preto neboli návrhy VOŽ-1, i obe návrhy VOŽ-2 na porade z 28.5.1952 schválené. Opäť sa požadoval vývoj na štandardnom podvozku nákladného vozidla. Musel však spĺňať požiadavky armády, ktoré však boli trochu znížené. Do úvahy pripadal len podvozok V3S, no firma Praga nemohla z kapacitných dôvodov tento projekt prijať. Zároveň však bol povolený dlhodobý vývoj pásovej verzie VOŽ-2 a firma Tatra Kopřivnice n.p. predložila 2.7.1952 vypracovaný návrh. Podarilo sa zmenšiť rozmery, pre ktoré bol projekt kritizovaný.
21.7.1952 sa konala porada o VOŽ, kde bol návrh na kolesovú verziu z V3S po viacerých námietkach zamietnutý. Pásová verzia VOŽ bola síce podrobená kritike, no dosiahol sa konsenzus, znížili sa nároky na konštrukciu a návrh bol v podstate s pripomienkami prijatý.

Mgr. Martin Dubánek - Od bodáku po tryskáče - Nedokončené Československé zbrojní projekty 1945-1955, Mladá fronta 2011, ISBN : 978-80-204-2515-7
Mgr. Martin Dubánek - VOŽ, HaPM č.3/2008, ISSN: 1210-1427
Digitálny archív Zemského archívu v Opavě
VOŽ-2



URL : https://www.valka.cz/CZK-VOZ-VOZ-1-t223294#622156Verze : 5
MOD