Kornilov, Lavr Georgijevič

Generál pechoty Lavr Georgijevič Kornilov
Генерал от инфантерии Лавр Георгиевич Корнилов


L.G.Kornilov sa narodil 18. augusta 1870 v Semipalatinskej oblasti v rodine štátneho úradníka. V roku 1889 ukončil štúdium v Sibírskom kadetskom zbore a postúpil na Michajlovské delostrelecké učilište, ktoré absolvoval v roku 1892. Získal hodnosť podporučíka a bol odvelený k Turkestanskej delostreleckej brigáde. Po troch rokoch služby spravil prijímacie skúšky a postúpil na Nikolajevskú akadémiu Generálneho štábu, ktorú ukončil v roku 1898 so striebornou medailou. Následne bol odvelený do Turkestanskeho vojenského okruhu, kde sa v rokoch 1899 – 1901 zúčastňoval mnohých prieskumných akcií v Kašgarii a vo východnom Turkestane. Bol vyznamenaní vojenským rádom svätého Stanislava III. stupňa a vojenským rádom Zlatej hviezdy Buchary III. stupňa. Po povýšení do hodnosti podplukovníka pôsobil v rokoch 1902 – 1903 v 1. turkestanskom streleckom prápore a v roku 1904 bol odvelený k službe v hlavnom štábe.


Po vypuknutí rusko-japonskej vojny sa dobrovoľné hlásil na front a v radoch 1. streleckej brigády bol nasadený do operácií v Mandžusku. Počas bojov sa vyznamenal a bol mu udelený vojenský rád svätého Georgija IV. stupňa a zlatá šabľa za chrabrosť. L.G.Kornilov bol povýšený do hodnosti plukovníka a po skončení rusko-japonskej vojny v roku 1905 slúžil v štruktúrach Generálneho štábu ruskej cárskej armády. V apríli 1907 bol vyslaný do Číny kde plnil spravodajské úlohy. V roku 1911 bol poverený velením 8. Estljandskeho (estónskeho) pešieho pluku, ale už po dvoch mesiacoch bol prevedený k Zboru pohraničnej stráže do Zaamurského pohraničného okruhu a povýšený do hodnosti generálmajora. V júli 1913 bol poverený velením 1. brigády 9. sibírskej streleckej divízie.


Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol L.G.Kornilov 19.8.1914 poverený velením 48. pešej divízie. Počas bojov sa vyznamenal a na začiatku roku 1915 bol povýšený do hodnosti generálporučíka. Po prelomení ruského frontu pri Gorliciach bola väčšina 48. pešej divízie v okolí Duklianskeho priesmyku obkľúčená a L.G.Kornilov spolu so svojim štábom 23.4.1915 padol do rakúsko-uhorského zajatia. Za boje v Karpatoch bol vyznamenaný vojenským rádom svätého Georgija III. stupňa. V júli 1916 sa mu podarilo utiecť zo zajatia a dostať sa naspäť do vlasti, kde bol poverený velením XXV. armádneho zboru.


Ďalšiu vojenskú kariéru L.G.Kornilova zásadným spôsobom ovplyvnila februárová revolúcia. V marci 1917 bol poverený velením vojsk Petrohradského vojenského okruhu a 29.4.1917 sa stal veliteľom 8. armády. Dňa 27.6.1917 bol povýšený do hodnosti generála pechoty a 18.7.1917 bol Dočasnou vládou vymenovaný za vrchného veliteľa celej ruskej armády. L.G.Kornilov sa však pokúsil zasiahnuť do vnútropolitického diania a vystúpil proti Dočasnej vláde. V dôsledku tzv. „kornilovskej vzbury“ bol 27.8.1917 odstránený z funkcie vrchného veliteľa a spolu so svojimi podporovateľmi bol zatknutý.


Boľševický októbrový prevrat dramaticky zasiahol aj do života L.G.Kornilova. Vo vzniknutom chaose bol 19.11.1917 na základe rozhodnutia vrchného veliteľa generála N.N.Duchonina prepustený z väzby a presunul sa na juh Ruska do donskej kozáckej oblasti. Dňa 6.12.1917 v meste Novočerkassk zahájil spolu s generálom M.V.Aleksejevom formovanie tzv. Dobrovoľníckej armády určenej na boj proti Leninovmu režimu. Následne 25.12.1917 sa stal veliteľom tejto bielogvardejskej armády a zahájil ozbrojený odboj proti boľševikom. O tri mesiace neskôr L.G.Kornilov dňa 31.3.1918 padol v bojoch o Jekaterinodar (v súčasnosti Krasnodar) a bol pochovaný v osade Gnadau. Hneď 3.4.1918 túto osadu obsadili červenoarmejci, telo L.G.Kornilova exhumovali a následne verejne zohavili a nechali spáliť.



Zdroje:
1. Valentin Juško: "48. pechotnaja divizija" (Reitar č.5/2004, Moskva 2004)