Vladislav III.

Král polský a uherský Vladislav III. Varnenčík


vládl: 1434-1444


- 1440 se stal uherským králem
URL : https://www.valka.cz/Vladislav-III-t22022#83769 Verze : 0
Vladislav I.


Vladislav sa narodil 31.októbra 1424 v Krakove. Jeho otec bol poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský, jeho matkou bol Žofia, dcéra holšanského kniežaťa Andreja.


Keď mal mladí Vladislav desať rokov zomrel jeho otec Vladislav II. O niekoľko dní mladého Vladislava korunovali za poľského kráľa. Až do 16-tich rokov za nedospelého Vladislava III. vládol v Poľsku ako regent Zbigniev Olešnický, ktorý bol aj Vladislavovím vychovávateľom.


Na jeseň 1439 zomrel uhorský kráľ Albrecht Habsburský a nezanechal po sebe mužského potomka. Až štyri mesiace po jeho sa narodil jeho syn Ladislav Pohrobok. Časť uhorskej šľachty, ktorá podporovala rakúsko-česko-uhorskú úniu, podporovala kráľovnú Alžbetu. No druhá časť uhorskej šľachty podporovala vznik uhorsko-poľskej únie a preto podporovala Vladislava. Poľsko-litovské kráľovstvo bolo v tom čase najsilnejšou mocnosťou v strednej a východnej Európe. Uhorsko nebolo schopné samo čeliť tureckej hrozbe a preto uhorská šľachta musela pristúpiť k vytvoreniu takejto únie.


V januári 1440 sa zišiel krajinský snem, aby zvolil nového kráľa. (V tom čase Ladislav Pohrobok ešte nebol na svete.) Alžbeta dúfala, že dieťa ktoré čaká bude syn. Preto uhorskej šľachte ponúkla, že si najvážnejšieho kandidáta na uhorský trón Vladislava vezme za manžela. Nevadilo jej, že je o štrnásť rokov staršia. To bola aj jedna z podmienok, ktorými uhorský snem podmienil Vladislavovú voľbu. Vladislav musel chrániť Uhorsko aj poľskou brannou mocou, musel uznať všetky práva uhorskej šľachty a hlavne uznať všetky darovacie listiny predošlých uhorských kráľov. Snem poveril varadínskeho biskupa Jána uzavretím zmluvy s poľským kráľom a poľskými stavmi. 14. februára 1440 sa narodil Ladislav Pohrobok a táto skutočnosť urýchlila uzavretie dohody.


Vladislav prijal všetky podmienky a 8.marca bol zvolený za uhorského kráľa. Ešte pred korunováciou sa zaviazal, že podporí úsilie Ladislava Pohrobka získať české a rakúske krajiny. A v prípade, že zomrie bez mužského potomka pripadne uhorský trón Ladislavovi. Lenže ani to Alžbete nestačilo a dala ukradnutou Svätoštefanskou korunou korunovať Ladislava za kráľa. To však vzbudilo veľké pohoršenie u uhorskej šľachty. V júni 1440 sa v Budíne zišla uhorská šľachta a jednomyseľne uznali Vladislava uhorským kráľom a súčasne vyhlásili Ladislavovu korunováciu za neplatnú.


17. júla 1440 bol poľský Vladislav III. korunovaný za uhorského kráľa Vladislava I. Alžbeta a jej prívrženci, medzi ktorých patrili hlavne mestá s prevažne s nemeckým obyvateľstvom a hlavne žoldnierske vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, sa nezmierili s korunováciou Vladislava I. Boje medzi Alžbetou a Vladislavom prebiehali hlavne na Slovensku. 13. decembra 1442 uzavreli Alžbeta a Vladislav I. mierovú zmluvu. Alžbeta uznala Vladislava za kráľa a Vladislav uznal nástupnícke práva Ladislava Pohrobka. O pár dní na to Alžbeta zomrela. Tento mier by bol uzavretý hlavne kvôli rastúcemu osmanskému tlaku na Uhorsko.


V lete 1443 sa zišiel v Budíne krajinský snem a rozhodol sa podniknúť výpravu proti Turkom. Vladislav I. a Ján Huňady prekročili Dunaj, dobili Niš a Sofiu. Ďalšie bojové akcie zastavila až zima. V apríli 1444 ďalší snem v Budíne schválil zákony, ktoré posilňovali moc kráľa a odsúhlasil ďalšiu výpravu proti Turkom. Turecký sultán Murad II. nebol pripravený na vojnu a snažil sa vyhnúť vojnovému konfliktu. Ponúkol Vladislavovi mier. Ján Huňady stanovil tvrdé podmienky novej mierovej zmluvy. V júni 1444 bol v Segedíne (Szeged) uzavretý mier. Turci sa zaviazali vrátiť Uhorsku Srbsko, časť Albánska, prepustiť uhorských zajatcov, zaplatiť 100 000 zlatých a dokonca poskytnúť 30 000 vojakov na ochranu Uhorska! Mierová zmluva bola podpísaná na desať rokov.


Hneď po podpísaní mieru však proti Turkom vyplávala benátsko-burgunská flotila. A Vladislava začali jeho poradcovia presviedčať, aby zrušil Segedínsky mier a vytiahol proti Turkom. Až na naliehanie pápežského legáta kardinála Cesaríniho vyhlásil Vladislav segedínsku mierovú zmluvu za neplatnú. Vladislav I. sa s málo početnou a zle vyzbrojenou armádou pohol proti Turkom. Očakával podporu albánskeho veliteľa Skanderbega a byzanského cisára Jána VIII. Spoliehal sa aj na fakt, že Murad II. opustil aj so svojou armádou európsky kontinent a benátsko-burgunská flotila, strážiaca Bospor a Dardanely, mu zabráni vylodiť sa. Sultán sa však vylodil v Bulharsku a s 60 000 armádou sa pohol proti Vladislavovej armáde. Obe vojská sa stretli v bitke pri Varne 10. novembra 1444. Uhorská armáda bola v tejto bitke porazená a Vladislav I. v nej prišiel o život.
URL : https://www.valka.cz/Vladislav-III-t22022#174647 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více