13. motorizovaný pluk "Mallorca" [1965-1995]

Krátka história
13.05.1682 je králom nariadené velitelovi (Maestre del Capmo) Pedro Fernandez Navarretemu vytvoriť pluk o sile 1.000 mužov s 10 rotami, pričom pluk sa má rekrutovať z mesta Jaen a je určený k použitiu námornictvu. Nová jednotka dostáva názov Nový pluk námořní pěchoty (Tercio Nuevo de la Armada del Mar Océano). Pluk prechádza Andalúziou aby sa následne nalodil na paluby lodí.
Nasledovné roky strávi ako námorné pechota a roku 1688 je večšina pluku určená ako posádka v Oráne a druháčasť pluku určená k posádke v Gibraltare.

19.07.1689 sa pluk naloďuje na Sardinské galery aby sa pluk prpojil ku Katalánskej armáde avšak 27.07 je príkaz zmenený a pluk pripláva do Cartageny aby tu vyčkal na príchod dvoch rot ktoré predtým boli odvelené v Ceute. 10.09. prichádzajú nové rozkazy, aby pluk sa presunul do Oránu a následne do Larache aby tu poslnil tamojšiu posádku. Pluk neni schopný dosiahnuť svojeho cielu a dosiahnuť Larache, roku 1690 končí námorná kampaň a pluk odchádza z Cádizu do novej posádky v Seville a tu zostáva až do 1694 kedy dostáva rozkaz aby sa presunul do Ceuty ktorá je v obležaní Marockou armádou. V marci 1695 je presunutý na Gibraltar avšak krátko na to je povolaný do Ceuty ktorú bráni v 1695 a 1697.

V roku 1702 vypukne vojna za následníctvo a pluk sa nachádza v Cádize. Anglo Holnadské sily obliehajú mesto a pluk bráni hrad Matagorda. V 1703 je vyslaný do Extremadury aby sa na jar nasledovného roku stal súčasťou Extremadurskej armády (resp. Portuglaskej) ktorá zvádza boje s Portugalskom. Roku 1704 je pluk reorganizovaný a zmenený nazov na Nový pluk námořní pěchoty (Regimiento Nuevo de la Armada y del Mar Océano) aj keď pluk je tiež známy pod menom svojho plukovníka ako Santa Cruzův pluk (Regimiento de la Santa Cruz). Toho istého roku pluk obsadzuje Salvatierra, Idanha-a-Nova, Castelo Branco, a je ho vidno u akcii u Sárceda. V 1705 sa detašmány pluku účastnia obrany Valencia de Alcántara, Marvão a Salvatierra ktoré jedno po druhom postupne kapitulujú. V 1706 je pluk vymenený z Portuglska a pridelený k Extremedurskej armáde a spolu s ňou útočí na Orihuela a operuje u Elche.

28.02.1707 dochádza k transformácii pluku a k jeho premenovaniu podla požiadavky Felipe V aby sa dali mená stálim plukom. Pluk dostáva označenie 1. námořní pluk (Regimiento de la Armada nº 1). Toho istého roku sa podiela na bitve Almansa, znovudobití Valencie a obliehaní a obsadení Alcoy. V 1708 sa pluk účastní obliehania a následnom obsadení Dénie, v júny je pluku pridaný druhý prapor.

V roku 1710 je prítomný pri katastrofálnej bitve u Zaragozy po ktorej je prinútený k ústupu do starej Kastílie kde sa mu dostáva nového vybavenia, rekrútov, zbraní a uniforiem. Počas nasledovnej zimnej kampane jednotka bojuje u Brihuega a rozhodne víťazí v bitve u Villaviciosa. V 1711 sa účastní kampane u Ibars a Balaguer a nasledovný rok trávi v posádke v Tortose a tiež ubráni posádku v Rosas. Detašmány prevádzajú nájazdy po Katalánskom území a regióne Empordà a asistujú pri blokáde Gerony. V 1713 sa zvádzajú bhoje s povstalcami v okolí La Seu d'Urgell (Seu de Urgel). V nasledovnom roku sa zmocnuje Castell-Ciutat ktorý je dnes súčasťou obce La Seu d'Urgell a bojuje proti Katalánskim povstalcom počas obliehania a znovudobitia Barcelony.

V 1715 pacifikuje Katalánsko a znovudobíja Mallorcu. Po obsadení ostrovu jeho stavy sú doplnené z rozspustených plukov a roku 1718 mení svoj názov na 14. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 14).

V 1719 sa pluk pripája k armáde ktorá bola sfromovaná v západných Pyrejoch ktorá stratila San Sebastian a Fuenterrabia pred tým jak je presunutá do Katalánska. V 1720 sa pluk účastní znovuobsadenia Seu d'Urgell (Castell-Cintat?) a následne je prevelený do Algeciras kde sa pripája k expedícii na pomoc Ceuta. Po tom ako je mesto zachránené pluk ostáva v Severnej Afrike až do 1723 kedy sa vracia do Andalúzie. V 1728 sa stáva posádkou v Pamplone a v 1735 v Barcelone, pričom v 1741 mení označenie na 19. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 14)

Po vypuknutí vojny o Rakúske následníctvo v 1741 pluk odchádza z Katalánska a presúva sa cez Rosellón a Provence aby sa pripojil k Francúzsko Španielskym silám v Dauphiné čo bola provincia blízko Talianskych hraníc a tu pluk zostáva do 1743 kedy spolu s ostatnými silami vykonáva inváziu do Savojska. V 1744 útočí na postavenie nepriatela u Monte Albano, oblieha Cuneo (Coni) a bojuje v bitve u Madonna dell'Olmo. V nasledovnom roku obsadzuje Serravalle, oblieha a následne po obliehaní obsadzuje Tortonu a Valenza, dobíja Paviu a účastní sa bitvy u Bassignano. V 1746 sa účastní blokády Milana, bitvy u Piacenzy a krvavej bitvy na rieke Tidone po ktorej sa sťahuje do oblasti Nice, v 1747 znovudobíja Janov.

10.08.1746 dostáva svoju prezývku a názov Neporazitelný (El Invencible) ktorý mu bol daný za hrdinský a krvavý boj na rieke Tedone.



Po skončení vojny v 1748 sa pluk vracia do Španielska a je dislokovaný v Barcelone. V 1761 je pluk presusnutý zo Zaragoza do San Sebastian a tam sa naloďuje na cestu do La Coruña avšak počas cesty dve roty boli stratené. Straty pluku boli doplnené z Granadskej pechoty. V 1765 je pluk vzslaný do miestokrálovstva Rio de la Plata do Montevidea a tu sa účastní kampane v Sacramente, 1769 je zmenený názov pluku na 18. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 18) a ostáva v miestokrálovstve až do roku 1772. Roku 1780 je presunutý na Kubu a následne do Severnej Ameriky kde sa účastní obsadenia pevnosti Iberville (Fort de La Boulaye) dnes severne od Phoenix (AZ), Natchez a Pensacoly.

1790-1791 sa významne podieľa na obrane Oránu a pevnosti Nacimiento a iných akciách v Alžírsku.

Vo voje s Franciou pluk vyráža do bojov v Rosellóne kde v 1793 obsadzuje Ceret, bojuje u Masdeu, oblieha pevnost Bellegarde a účastní sa akcii u Thuir aby následne dobil a bránil Tolón, účastní sa operácii u Trompete, Montesquieu. Po svojom návrate do Katalánska sa v 1794 vyznamenáva u San Lorenzo de Muga a v 1795 bráni Báscara a účastní sa bitvy u Pontós.

Roku 1801 sa zapojí do vojny s Portugalskom kde oblieha a dobíja Campo-Mayor, Arronches a Flor de Rosa. Po vypuknutí vojny za nezávislosť v 1807 pluk uteči z radov Francúzskej armády a prpája sa do radov Španielskych síl bojujúcich za nezávislosť. V 1808 roku významne sa zapája do bojov u Medina de Rioseco a Espinosa de los Monteros. Nasledoveného roku bojuje u Medellínu, Talavera a Medina del Campo a v roku 1810 bráni Ciudad Rodrigo a v 1811 Badajoz. V 1812 znovudobíja Ciudad Rodrigo a v 1813 sa účastní bitvy u Vitoria.

V 1815 pluk mení označenie na 20. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 18). Toho istého roku absorbuje 2. Biskajský pluk a v roku 1818 2. prapor Hyberneského pluku. Počas tohto obdobia existencie pluku sa účastnú ústavnej vojny a operuje u Calaf, Castellfollit de Riubregós (Castallfullit), Pobla de Segur a Bellver de Cerdanya (Bellvert). V 1823 je pluk rozdelený na prapory a je vytvorený 39. a 40. pěší prapor (Batallón de Infantería nº 39 y nº 40) a tieto sú zakrátko rozspustené.

V 1828 sa započne v Zaragoze s reorganizáciou pluku a dostáva označenie ako 12. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 12). Jednotka je tvorená dvoma prapormi a tieto sú od 1829 dislokované v Pamplone a roku 1830 je mu pridaný tretí prapor.

Roku 1833 začínajú dynastické boje a pluk je prečíslovaný na 13. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 13) a až do 1876 bojuje an liberálnej strane. Medzi jeho pametnými bojmi v prvej Karlistickej vojne je možno spomenúť v 1835 bitvu Mendigorría, Luchana v 1836, v 1837 akcie u Gayangos a v 1839 boje u Villarreal de Álava, Lucena a Alcora.

V roku 1860 je pluk vyslaný do Maroka kde operuje v oblasti Tetuán a je posádkou v tomto meste. Po vypuknútí druhej Karlistickej vojny pluk sa ihneď zapája do bojov tohto konfliktu v 1868. Najdôležitejšie akcie sú v 1868 bitva u mostu v Alcolea, 1874 u Las Muñecas a Monte Muro.



V 1888 je pluk doslokovaný vo Valencii a toho istého roku sa do neho rozpúšťa Havanský provinčný prapor (Batallón Provincial de La Habana). Na Kubu pluk vyráža v 1895 a zostáva tu počas celého konfliktu až do 1898 a bráni tu opevnené pozície.

V rokoch 1911 až 1914 bojuje v severnej Afrike. Do týchto zemí sa vracia v roku 1922 a má dôležité účinkovanie u kopcov Talusit, Monte Arruit, Tumiats a Zarrora, útok na Beni-Ider, blokáda Loma Amarilla, operácie u Beni-Salem, okupácia Tazaruf, Los Tumiat, Menkal. Hrdinsky bráni s malým množtvom mužov, zásob a munície Rabta a Sidi-Otzmán.

Reformy v roku 1931 spájajú vo Valencii jednotku s 20. pěším plukom Guadalajara (Regimiento Guadalajara nº 20) a spolu vytvárajú tak vo Valencii 13. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº 13) ktorý je však 18.07.1936 rozpustený.

01.10.1939 v Lorca je organizovaný 12. pěší pluk na báze týchto jednotiek: 158. praporu 30. pešieho pluku "Zaragoza" (Batallón nº158 del Regimiento "Zaragoza" nº30), 115. a 25 praporu 25. pešieho pluku "San Quintín" (Batallones nº115 y nº25 del Regimiento de "San Quintín" nº25), 180. praporu 26. pešieho pluku "Toledo" (Batallón nº180 del Regimiento de "Toledo" nº26) a praporu C 8. pluku Serallo (Batallón "c" de Serrallo nº8).

V 1943 dostáva názov ako 13. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 13), preberá históriu a tradície 12. pluku Mallorca a je zaradený pod 32. divíziu (División de Infantería nº32 (DI 32)). S týmto označením existuje do 01.03.1959 kedy je zmenený na zoskupenie a je označovaný ako 13. seskupení pěchoty "Mallorca" (Agrupación de Infantería Mallorca nº 13) a zoskupenie je podriadené pod 31. divizi "Maestrazgo" (División "Maestrazgo" nº31 (DIE 31)), meniac znovu speť svoje označenie v 1963 na 13. pěší pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mallorca nº 13) zostávajúc u tej istej divízie. 10.07.1965 sa pluk stáva motorizovaným a dostáva označenie ako 13. motorizovaný pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Motorizado "Mallorca" nº13) pričom začína tvoriť súčasť 32. motorizované brigády (Brigada de Infantería Motorizado XXXII). V 1986 sa stáva pluk mechanizovaným a je označovaný ako 13. mechanizovaný pluk "Mallorca" (Regimiento de Infantería Mecanizada "Mallorca" nº13) až do 1996 kedy je rozspustený.

Erb pluku:
Na zlatom podklade štyri vertikálne červené pruhy.
Cez to sa nachádza modrá stuha s nápisom "Regimiento Mallorca nº 13". Erb je korunovaný stredovekou helmou nad ktorou sa nachádza netopier (Rat-Penat).

Okolo celého erbu sa nachádza strieborná stuha s nápisom Radšej spálené ako porazené ("Antes quemadas que vencidas").

Patrón pluku: Inmaculada Concepción

Plukovná zástava:
Biela zástava s červeným Burgunským krížom zakončeným na ramenách medajlónom s erbom pluku (na zlatom podklade štyri vertikálne pruhy, cez erb je modrá šerpa) korunovaný královskou zlatou korunou. V strede kríža sa nachádza erb Carlosa III lemovaný Rádom zlatého rúna.

V 1746 bolo král autorizoval ako odmenu za počinanie si pluku u rieky Tidone umiestnenie motta na plukovnú zástavu "Predtým ako plamene spálili, zbrane dobili Mallorcu" (Prius flammis combusta, cuam armis Mallorca victa). Avšak roku 1783 plukovník jednotky Luis Fermín de Carvajal nariadil jeho odstránenie kvoli zníženiu nákladov.

Zástavy praporov: (ordonnance flags)
Biela zástava s červeným Burgunským krížom zakončeným na ramenách medajlónom s erbom pluku (na zlatom podklade štyri vertikálne pruhy, cez erb je modrá šerpa) korunovaný královskou zlatou korunou.

www.kronoskaf.com
foroparalapazenelmediterraneo.es
Various Authors (1984), Historia de las Fuerzas Armadas, Vol III, Ediciones Palafox, Zaragoza, Editorial Planeta, Barcelona, pp. 77-79
Ministerio de Defensa (1990), Memorial de Infantería No 17, Regimiento de Infanterla Mecanizada Mallorca Núm. 13, Toledo, Academia de Infantería de Toledo, pp. 1-15

Slávne činy zbraní pluku a jeho predchodcov

plukovné hostorické pomenovania / Historic names of the Regiment