Main Menu
User Menu

22. spojovací pluk [2005-RRRR]

22nd Signal Regiment

Regimiento de Transmisiones nº22 (RETRANS 22)

     
Název:
Name:
22. spojovací pluk
Originální název:
Original Name:
Regimiento de Transmisiones nº22 (RETRANS 22)
Datum vzniku:
Raised/Formed:
01.07.2005
Předchůdce:
Predecessor:
22. pluk strategického spojení
Datum zániku:
Disbanded:
DD.MM.RRRR
Nástupce:
Successor:
-
Nadřízené velitelství:
Higher Command:
01.07.2005-01.11.2006 Velitelství spojovacího vojska
01.11.2006-01.10.2009 Velitelství pozemných sil
01.10.2009-DD.MM.RRRR Velitelství spojovacího vojska
Dislokace:
Deployed:
01.07.2005-DD.MM.RRRR Pozuelo de Alarcón, základna Capitán Sevillano

Velitel:
Commander:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR ?, ? ( )
Podřízené jednotky:
Subordinated Units:
Automaticky vyplněné položky:
01.07.2005-DD.MM.RRRR Jednotka zvláštních sítí
01.07.2005-DD.MM.RRRR Prapor podpory spojení VII/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor I/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor II/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor III/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor IV/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor V/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Spojovací prapor VI/22
01.07.2005-DD.MM.RRRR Velitelství a štáb 22. spojovacího pluku

Ručně vyplněné položky:
Čestný název:
Honorary Name:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Decorations:
DD.MM.RRRR
Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
https://caballipedia.es/Ej%C3%A9rcito_de_Felipe_VI
www.ejercito.mde.es
www.ejercito.mde.es

URL : https://www.valka.cz/22-spojovaci-pluk-2005-RRRR-t220110#615302Verze : 2
MOD


História

Vytvorenie predcodcu dnešného 22. spojovacího pluku nájdeme 02.11.1904 kedy je vytvorené Elektrotechnické a spojovací centrum (Centro Electrotécnico y de Comunicaciones), umiestené v Madride medzi ulicami Ronda de Conde Duque, Princesa, Mártires de Alcalá a Santa Cruz de Marcenado, ktoré sa stáva časom priekopníkom v rádiovom spojení nielen u armády ale aj v civilnom sektore. Centrum je vybavené rádiostanicami od firmy Telefunken a je k nemu je priradená Telegrafná rota Madridskej siete (Compañía de Telégrafos de la Red de Madrid) a Centrálna telegrafná škola (Escuela Central de Telegrafía).

Roku 1906 je vytvorená priradená Automobilná škola vodičov mechanikov (Escuela de Automovilismo de Conductores Mecánicos) ako aj cyklistická sekcia. Nasledovného roku sa začína s výstavbou rádiotelegrafnej siete, pričom prvá experimentálna je zriadená v Chamartín de la Rosa, Madrid, roku 1908 k nej pribudnú v Almeríi a v Melilla.Tohto roku 22. septembra začínajú manévre v Monforte de Lemos, Lugo pri ktorých sú použité 2 polné rádiostanice centra.

V 1911 je otvorená rádiotelegrafná stanica v Carabanchel (dnes súčasť Madridu), Ceute, Barcelone a v Larache. Nasledovného roku sú jednotky od divízie nahoru vybavené polnými rádiotelegrafnými prístrojmi a je vytvorená polná rádiotelegrafná jednotka ako aj Škola rádiotelegrafistov (Escuela de radiotelegrafistas) a dochádza k obnoveniu Telegrafného pluku (Regimiento de Telégrafos) El Prado po 8 rokoch jeho absencie.

V 1915 sú u jednotiek vytvorené centrálne zbrojnice telgrafov, telefónov, rádiotelegrafov a automobilov. Zvyšuje sa počet jednotiek disponujúcich automobilnou jednotkou, osvetlovacím oddielom a sekciou zásobovania.

V 1919 dochádza v centre k zmenám a jednotka Madridskej siete sa oddeluje a podriaďuje Telegrafnému pluku a k 27.05 vytvára Polnú rádiotelegrafnú skupinu (Grupo de Radiotelegrafía de Campaña), ktorá k 06.02.1920 sa stáva samostatným praporom.


vozy Hispano-Suiza v ulici Real patriace centru, máj 1917

V 20 tych rokoch dochádza k zložitej bezpečnostnej situáci v protektoráte, sú tu napádané zásobovacie konvoje a je zapotreby z dôvodu zabezpečneia plynulého zásobovania aby boli vytvorené automobilné detašmány v Ceuta a Melille, ktoré nasledovného roku sú rozšírené na zmiešané skupiny automobilov a rádiotelegrafie v oboch mestách ako aj jedna samostatná rota v Larache. Centrum dostáva na starosti permanentné jednotky a polné sú podriadené Polnému rádiotelegrafnému praporu (Batallón de Radiotelegrafía de Campaña).

V 1925 je spustená Centrálna rádiová stanica vojenskej stálej siete (Estación Radio Central, E.G.C. de la Red Radiotelegráfica Militar Permanente (RRMP)) v Prado del Rey ktorá nadvezuje pravidelné spojenie s USA al. Argentínou nahrádzajúc pôvodnú v Carabanchel.

Polný rádiotelegrafný prapor
Polný rádiotelegrafný prapor (Batallón de Radiotelegrafía de Campaña) sa zrodil 03.02.1920 z dôvodu potreby komunikácie velitelstiev jednotiek v poli. Predchodcom praporu je už spomenutá Skupina polnej rádiotelegrafie vytvorená v rámci Elektrotechnického a spojovacího centra, sídliac v obejkte velitelstva horských jednotiek, velitelstvo a štáb v ulici Mártires de Alcalá, 5. rota v Ceute a 6. v Melille.

02.06.1921 dostáva svoju zástavu na strelnici v Carabanchel z rúk kondesy Romanones Casildy Alonso Martínez v mene jej padlého syna v Afrike, por. José Figueroa y Alonso Martíneza. Pri akte je aj prítomný královský pár.

Rádiotelegrafný a automobilný pluk
Na základe královského dekrétu z 03.02.1927 (C.L. nº52) dohádza k zlúčeniu Elektrotechnického a spojovacieho centra s Polným rádiotelegrafným praporom a Osvetlovacím praporom (Batallón de Alumbrado), pričom táto nová jednotka dostáva názov Rádiotelegrafní a automobilní pluk (Regimiento de Radiotelegrafía y Automovilismo). Permanentné, semipermanentné a polné stanice má u nového pluku na starosti jeho prvý prapor.

V tomto období sa dokončuje permanentná sieť a sú vytvárané aj automobilné a rádiotelegrafné školy a v novembri 1928 Centrálna spojovacia škola (Escuela Central de Transmisiones) ktorej riaditelom je velitel pluku.
Nasledovného roku je pridelený k pluku po skončení vojenskej školy por. José Eugenio de Baviera y Borbón, synovec krála Alfonsa XIII ktorý dostáva na starosti velenie rádiovej stanice v Madride.

vojnové časy
V 1931 po vyhlásení II. republiky na základe rozkazu (C.L. nº 412) zo dňa 01.07.1931 je vytvorené Centrum pro spojení a ženijní taktické studie (Centro de Transmisiones y Estudios Tácticos de Ingenieros) so svojim štábom, rádiotelegrafnými, telegrafnými a permanentnými telefonickými službami, spojovacími školami a školami rádiotelegrafnými ako aj jednotkou ženijných štúdii. Centrum začína svoju činnosť v Madride, ul. Amaniel 40 oproti kasární Conde Duque.

Pod centrum sú zaradené všetky prenosy cez stále, pevné siete pričom polná komunikácia je priradená do kompetencie nového spojovacieho pluku.

Centrum počas II. republiky plní dôležité úkoly na poli vzdelávania spojovacej vedy a to nielen ženistov ale u pozemnej armády ako takej. Tieto úkoly plní prostredníctvom Spojovacej školy ktorá poskytuje kurzy ako napríklad rádioelektrotechniky pre ženijných dôstojníkov, spojovacie pre dôstojníkov ostatných druhov vojsk, kurzy rádiotelegrafistov, elektrikárov, mechanikov, telegrafistov atď.

Po vypuknutí občianskej vojny v júly 1936 z 23 stálych rádiostaníc sa pridalo 16 na stranu národného hnutia a 7 na stranu republiky.
Napríklad mjr. José Marín Echeverría so stanicou v Tetuáne sa ihneď po vypuknutí povstania pripojil aj s mužstvom a stanicou k povstaleckému národnému hnutiu.

Názov centra pretrval po celú vojnu, avšak republiková vláda v júly 1937 si vytvorila vlasnú verziu so sídlom vo Valencii a názvom Centrálna spojovacia zbrojnica (Parque Central de Transmisiones) pod velením plk. Francisco Vidal Planas. Personál tohoto centra tiež vytvoril Skupinu polného spojenia ľudovej armády v Albacete (Grupo de Transmisiones de Campaña del Ejército Popular de la Republica) pod velením pplk. Eduarda Picazo Burlo.

Centrum zohralo dôležitú úlohu pri prenose rozkazov a informácii medzi velením a jednotkami a to na oboch stranách konfliktu a zvlášť pri rozvoji nových metód odposluchu a rádiového vysielania na národnej strane. S končiacou sa vojnou boli postupne znovupričlenené do nárdonej siete stanice vo Valencii 30. marca a v Almeríi 11.04.1939.

Povojnové roky
Po skončení bojov a výťazstve národného hnutia v septembri 1939 dochádza k reorganizáci stálych spojovacích jednotiek spojením samostatných rot, sekcii stálej rádiotelegarfie a sekcie rádiotelegrafie hlavného velenia gen. Franca. Týmto je vytvorené Spojovacie centrum armády (Centro de Transmisiones de Ejército).

Je zorganizovaná Vojenská rádiová stála skupina (Grupo de Radio Militar Permanente) pre Madrid a detašmány po celom Španielsku. Taktiež je vytvorená Skupina skladu a dielní (Grupo del Parque y Talleres) z ktorej sa v 1941 vytvorí Centrálna spojovacia zbrojnica (Parque Central de Transmisiones), jedna skupina odposluchu (v 1945 druhá)a škola sietí.

V 40 rokoch je vidno že rádiová stanica umiestnená v Prado del Rey bola značne poznačená bojmi občianskej vojny. Z tohto dôvodu je premiestnený do ulice Almansa Madrid, do blízskosti Cuatro Caminos, a v 1949 do nových priestorov v Peñagrande, Puerta de Hierro.
V týchto rokoch sa zvýšila efektivita odposluchu a rušenia rádiového provozu pod velením známeho kryptografa plk. Antonio Sarmiento León-Troyano a rádiová sieť sa rozšírila do Sahary a na Kanárske ostrovy.


v odposluchovej stanici

V 1948 seržant spojovacieho centra Francisco Álvarez Gómez obdrží individuálnu vojenskú medajlu za svoje zásluhy počas občianskej vojny ktorú pridáva k dvom železným krížom a iným vyznamenaniam.

V 1954 centrum mení svoje označenie a začína sa označovať ako Pluk stálé sítě a zvláštních přenosových služeb (Regimiento de la Red Permanente y Servicios Especiales de Transmisiones).

Od roku 1957 začínajú bojové operácie v Saharskej oblasti Ifni a príslušníci pluku sú pri tom, aby zabezpečovali spojenie jednotiek a velenia, pričom sa zapájajú do bojových operáci a viacerý si vyslúžia ocenenia a v 1961 dochádza k obmene a vynoveniu rádiového materiálu jednotiek v Sahare.

23.05. 1963 potmkovia grófov Romanones, markíz de Santo-Floro a vojvodkyňa de Pastrana odovzdávajú novú zástavu pluku, aby tako spomenuli na odovzdanie zástavy v 1921.

V 1966 sú vytvorené regionálne spojovaci roty pri regionálnych kapitániách pričom preberajú časť funkcií ktoré dovtedy plnil pluk. Táto zmena da dotkne hlavne Praporu stálej siete (Batallón de la Red Permanente) po celej krajine.

15.11.1966 pluk začne poskytovať tiež civilnej verejnosti svoje telegrafné služby v provincia Sahara.
V 1967 sa štáb pluku sťahuje do ]usadlosti Meaques Pozuelo de Alarcón, kde predtým sídlila rádiová stanica a Škola špecialistov (Escuela de Especialistas).

Koncom dekády 60 rokov je vypracované štúda pplk. José Galante Tejón na vytvorenie siete velenia pomocou troposferickej disperzácie a mikrovlnami. Tento projekt bude známy ako Teritoriálna sieť velenia (Red Territorial de Mando, RTM).

nová dislokácia
V 1971 sa mení označenie pluku na Pluk stálých sítí a speciálních spojovacích služeb (Regimiento de Redes Permanentes y Servicios Especiales de Transmisiones) a základňa kde sídli dostáva meno “CAPITÁN SEVILLANO″.

V 1972 bývlý velitel pluku a generálny inšpektor spojárov Antonio Robles Núñez-Arenas podpisuje rozkaz o vytvorení teritoriálnej siete velenia ktorá je vytvorená ako jednotka v 1975 pričom absorbuje úlohy Praporu stálej siete ktorý je rozpustený.


centrála v Peñagrande

V 1975 plukzabezpečuje spojenie s jednotkami v Sahare pomocou rádiovej stanice v Peñagrande a v 1979 sa oddeluje od pluku Zmiešný prapor aby vytoril Spojovací prapor 1. vojenskej oblasti (Batallón de Transmisiones de la Iª Región Militar).

V 1981 je integrovaná do štruktúry pluku jednotka RTM a je zmenený názov na Pluk spojení stálých sítí velení a speciálních spojovacích služeb (Regimiento de Transmisiones de la Red Territorial de Mando y Servicios Especiales).

Jednotka sa skladá z velenia so štábom, jednotky podpory velenia, praporu prenosu signálu (s 12 prenosovými centrami aby bolo možné prekonať prírodné prekážky teritória, 2 retranslačné stanice v Burgos a Mallorca a terminály v hlavnom štábe a sídelch generálnych kapitánii), jeden prapor podpory a špecializovaný prapor.

30.05.1983 na deň patróna ženistov, San Fernando, generálny riaditel rádiotelevízie RTVE odovzdáva pluku jeho terajšiu zástavu. Taktiež je vytvorený Prapor spojovacieho centra hlavného štábu armády (Batallón del Centro de Comunicaciones del Estado Mayor del Ejército (BCECOMEME)).

V tomto období dochádza tiež k modernizáci materiálu a je k 15.10.1984 vytvorený Prapor elektronického strategického boja (Batallón de Guerra Electrónica Estratégica (BEWE)).

Na kotrolu RTM je vztvorená sieť kontroly ktorá je spravovaná Centrom kontroly systému (Centro de Control del Sistema (CONSIS)) s dislokáciou v Prado del Rey.

Po tom ako súintegrované do siete velenia jednotlivé posty velenia je naplánovaná nová sieť kde by bol integrovaný aj hlavný štáb. Spoločná telekomunikačná sieť (Red Conjunta de Telecomunicaciones (RCT)). V 1987 je schválený plán na Spoločný systém vojenských telekomuniácii (Sistema Conjunto de Telecomunicaciones Militares (SCTM)).

Na základe generálnej inštrukcie (Instrucción General nº4/88) hlavného štábu z 20.06. 1988 je vytvorené Velitelství spojovacího vojska (Mando de Transmisiones (MATRANS)[/url]), kde sa integruje aj táto jednotka s označením ako [url=/topic/view/225468]22. pluk strategického spojení
(Regimiento de Transmisiones Estratégicas 22 (RETES 22)).
V 1992 pluk začína poskytoveť svoje služby v rámci Spoločnej komunkačnej siete a jeho nástroje sú už digitálne.

V rámci rorganizácie Plan Norte v 1994 je z jeho 4. praporu vytvorený 32. pluk strategického radioelektronického boje (Regimiento de Guerra Electrónica Estratégica Nº 32)
01.07.1997 sa znovu do pluku po 31 rokoch (od 31.01.1966) zaraďujú regionálne spojovacie jednotky a od 01.01.2003 sa do neho integruje prapor zvláštních služeb ako Jednotka sietí a zvláštních služeb, s rotou liniek, spojovacou a satelitnou. Taktiež táto jednotka absorbuje centrálny holubník El Pardo.



altorres.synology.me
ejercito.defensa.gob.es
historiasdeelpardo.blogspot.com
altorres.synology.me
historiasdeelpardo.blogspot.com
elviajerohistorico.wordpress.com
Pozo López, M. (2016), Memorial del Arma de Ingenieros no. 97, Historia de las unidades de guerra electrónica en el ejército de tierra Español, Academia de Ingenieros, Madrid, pp. 27-33

URL : https://www.valka.cz/22-spojovaci-pluk-2005-RRRR-t220110#671803Verze : 61
MOD