Narodil sa 17. marca 1914 v Kazani v rodine obchodného pomocníka ako najmladší zo šiestich detí. Národnosťou bol Tatár. Vzdelanie získal na tú dobu viac než slušné, keďže vychodil sedem tried základnej školy a následne tri roky študoval v závodnom učilišti. Po skončení učňovky pracoval ako cukrár v Kazanskej fabrike na cukrovinky „Zarja“. Mimochodom tento podnik stále existuje a vyrába cukrovinky pod rovnakou značkou aj v súčasnosti.
Do Červenej armády vstúpil v roku 1932, po dvoch rokoch ukončil Vojenskú leteckú školu v Stalingrade a bol prevelený do leteckého pluku v Leningradskom vojenskom okruhu. Vzhľadom na výbornú techniku pilotáže a húževnatú povahu rýchlo stúpal po pomyselnom kariérnom rebríčku. V krátkom čase bol vymenovaný za veliteľa roja a bol povýšený do hodnosti staršij lejtenant. Rúškom tajomstva je zahalených osem mesiacov, ktoré strávil ako dobrovoľník v Číne v rámci „internacionálnej pomoci Čínskemu národu“, ako vzletne nazývala sovietska propaganda vojenské zasahovanie ZSSR do záležitostí cudzích krajín. Známe je len to, že sa z Číny vrátil už ako veliteľ letky a v hodnosti kapitan.
V roku 1939 sa zo svojou jednotkou zapojil do tzv. Zimnej vojny s Fínskom. Počas konfliktu ako prvý z jednotky zostrelil nepriateľské lietadlo, nie je však známe, o aký typ lietadla išlo. Za boje vo Fínsku mu bol 26. januára 1941 udelený Rad Červenej hviezdy. V čase napadnutia Sovietskeho zväzu vojskami hitlerovskej koalície slúžil aj so svojou letkou na letisku pri Moskve, hlavnom meste ZSSR. Fatkulinovi vypuknutie vojny, ktorá stála Sovietsky zväz životy miliónov ľudí, paradoxne život zachránilo. Pri jednom hliadkovom lete totiž týždeň pred vypuknutím vojny zostrelil v oblasti Lucka nemecké lietadlo, ktoré narušilo Sovietsky vzdušný priestor. Išlo o závažný priestupok s možnými nedozernými následkami. Medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom bol totiž v platnosti pakt o neútočení, pričom Stalin trpel fixnou ideou, že práve podobný incident by mohol Nemecko vyprovokovať k nečakanému útoku. Postaveniu kapitana Fatkulina pred vojenský tribunál tak zabránilo len vypuknutie vojny, resp. chaotická situácia v jej prvých mesiacoch.
Do októbra 1941 vykonal kapitan Fatkulin 42 bojových letov. Za bojový let sa pritom považoval len let, pri ktorom došlo k boju s nepriateľskými stíhačmi, k ostreľovaniu a bombardovaniu nepriateľských pozícii, prípadne úspešnému prieskumu. Pri útokoch na letiská zničil, či poškodil, na zemi sedemnásť nepriateľských lietadiel. Za to všetko bol 20. novembra 1941 vyznamenaný najvyšším sovietskym štátnym vyznamenaním: Titulom Hrdina Sovietskeho zväzu s právom nosiť Zlatú hviezdu hrdinu a Leninov rad.
Začiatkom novembra 1941 došlo k preformovaniu letky na letecký pluk. Tento najskôr dostal označenie 92. stíhací letecký pluk, neskôr bol premenovaný na 929. stíhací letecký pluk. Veliteľom pluku sa stal práve čerstvo povýšený major Fatkulin. Vo februári 1942 utrpel vo vzdušnom boji ťažké zranenie nohy, no už po mesiaci liečenia sa mu podarilo vrátiť sa k svojej jednotke. Šťastena ho opustila v pondelok 27. júla 1942. V leteckom súboji podľahol nepriateľským stíhačom, sám však najmenej dvoch z nich zobral zo sebou. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že než padol, stihol zostreliť tri nepriateľské lietadlá. Spolubojovníci ho pochovali na výšine 176, severozápadne od Stalingradu, nad ktorou zviedol svoj posledný boj.
