Maximální vzletová hmotnost: Maximum Take-off Weight:
6193 kg
13653 lb
Rozpětí: Wingspan:
12,50 m
41ft
Délka: Length:
10,26 m
33ft 8in
Výška: Height:
4,90 m
16ft 1in
Plocha křídla: Wing Area:
28.06 m2
302 ft2
Plošné zatížení: Wing Loading:
? kg/m2
? lb/ft2
Pohon: Propulsion:
Kategorie: Category:
pístový
piston
Počet motorů: Number of Engines:
1
Typ: Type:
Napier Sabre IIC, 24 valcov do H, kvapalinou chladený, výkon 1540 kW, objem 36,65 l
Napier Sabre IIC, liquid-cooled H-24 sleeve-valve engine, power 2065 hp
Objem palivových nádrží: Fuel Tank Capacity:
vnútorné nádrže - 726 l (nádrž za motorom - 345 l, dve medzinosníkové krídlové nádrže každá po 127 l, nádrž v nábežnej hrane ľavého krídla - 127 l) podkrídlové podvesné nádrže: 2 x 205 l alebo 2 x 409 l
lietadlo na vlečenie vzdušných terčov (Target Tug)
Impulzom k prestavbe stíhacieho lietadla Hawker Tempest Mk.V, ktorých malo po skončení druhej svetovej vojny britské letectvo nadbytočný počet, na lietadlo na vlečenie vzdušných terčov, bola zastaranosť dovtedy používaných vlečných lietadiel typu Miles Martinet. Ich najvýraznejšou slabinou bola nízka rýchlosť ťahania terčov, ktorá už nezodpovedala reálnym podmienkam vzdušného boja. Preto vznikla myšlienka nahradiť ich rýchlejším typom a ako najvhodnejší sa javil Tempest F.5. Na vysvetlenie nového označenia: v Britskom kráľovskom letectve (RAF) sa po skončení vojny zaviedlo označovanie lietadiel arabskými číslicami, namiesto dovtedajších rímskych číslic. Preto sa z Tempestu Mk.V stal Tempest F.5, pričom písmeno F označovalo kategóriu lietadla (Fighter - stíhacie).
Úpravy sériového Tempestu F.5 vykonávala spoločnosť Hawker Aircraft Ltd. v Langley a tieto spočívali v demontáži zbraní a zameriavača, ktorý bol nahradený panelom ovládania navijáku. Naviják typu Malcom G Mk.II, umiestnený pod ľavým krídlom lietadla, bol poháňaný malou vrtuľkou roztáčanou náporom vzduchu za letu. Prototyp Tempestu TT.5 (Target Tug - ťahač terčov) mal sériové číslo SN 329 a uvedené úpravy na ňom boli zrealizované počas mesiaca máj roku 1947. Následne bol stroj odovzdaný na vykonanie skúšok do Skúšobného ústavu vzdušných zbraní v Beaulieu (Airborne Forces Experimental Establishment - AFEE). Prvý skúšobný let s takto upraveným strojom vykonal pilot T.S. Wadern dňa 23.06.1948. Počas skúšok došlo k zrušeniu AFEE a skúšky ďalej prebiehali v Skúšobnom ústave lietadiel a výzbroje v Boscombe Down (Aeroplane and Armament Experimental Establishment - A&AEE). Keďže skúšky dopadli úspešne, zadalo ministerstvo letectva spoločnosti Hawker Aircraft Ltd. v Langley objednávku na prestavbu celkovo 81 kusov Tempestov F.5 na vlečné lietadlo Tempest TT.5. Prestavby začali v decembri 1948 a posledné lietadlo bolo skonvertované v máji 1952.
Tempesty TT.5 slúžili ako vlečné lietadlá v RAF ako vo Veľkej Británii tak aj v okupovanom Nemecku. V Británii boli začlenené pod Central Gunnery School, Armament Practice Station v Acklingtone. V britskej okupačnej zóne v Nemecku lietali ako súčasť 226., 229. a 223. Operational Conversion Unit a APS v meste Sylt.
Ich služba trvala do roku 1954, kedy začali byť postupne od jednotiek sťahované a nahradzované strojmi typu Gloster Meteor T.7, resp. De Havilland Mosquito TT.35. Ako posledné dva kusy boli stiahnuté dňa 20.07.1955 Tempesty TT.5 so sériovými čísalami EJ 631 a SN 259 od 233. Operational Conversion Unit.
Do dnešných dní sa zachoval Tempest TT.5 sériového čísla NV 778 ako exponát Royal Air Force Museum London v Hendone.
Fotografia prototypu Hawker Tempest TT.5 (serial number: SN329) s ťažným zariadením Malcom G Mk.II poháňaným vrtuľkou. Hoci boli skúšky úspešné, v radovej službe sa tieto ťažné zariadenia nepoužívali. Namiesto nich sa lano upevňovalo na ťažné zariadenie na spodku strednej časti trupu. Aby sa zabránilo vniknutiu ťažného lana do kormidiel, montovali sa po oboch stranách chvostových plôch dve ochranné kovové lanká (viď pripojený obrázok). Vlečný cieľ sa pripol na lano na zemi a po skončení strelieb sa zhadzoval pred pristátím nad letiskom.
Popis vybavenia kokpitu TT.5 z pilotného manuálu. Všimnite si, že zameriavač stíhacej verzie bol nahradený panelom ovládania navijáku. Pribudli aj ďalšie prístroje merajúce rýchlosť pohonnej vrtuľky a dĺžku vypusteného lana.
RAF Pilot’s Notes for the Tempest TT.5, AP2458E-PN, July 1950
