33. divize [1939-1945]

Divízia bola vytvorená v Utsunomiya, prefektura Tochigi, ale s velitelstvom v Sendai, prefektúra Miyagi. Divízia bola tvorená z velkej časti z vojakov základnej služby zo severného Kantō, prefektúry Tochigi, Ibaraki a Gunma.


Spočiatku je pridelená 11. armáde v centrálnej Číne a účastní sa prvej bitvy v Changsha. Je pridelená do Číny, aby tu zabezpečovala poriadok na okupovaných teritóriách. Od počiatku roku 1941 je divízia dislokovaná v provincii Shanxi, severná Čína. 6.11.1941 je divízia presunutá k 15. armáde a pod velením gen. por. Shozo Sakurai sa účastní invázie do Britskej Burmy. Divízia postupuje do Burmy zo Siamu, kde sa predtým nachádzala v Bangkoku. Prvou významnou akciou Burmskej kampane je bitva Akyab.


Divízia utrpí porážku v bitve Yenangyaung. V nasledovnom období je jednou z kľúčových divízii v bitve o Imphal, kde bola totálne zničená jej prvolíniová bojová sila.


Divízia v bitve Imphal


V 1943 bolo Japonské velenie v Burme rorganizované. Velenie Armády Burmeskej zóny bolo zverené gen. por. Masakasu Kawabemu. 15. armáda v tom čase je dislokovaná v Nagaland a Assam, tesne na dotyku s Britskou Indiou a velí jej nový veliteľ, gen. por. Renya Mutaguchi. V rovnakom čase je poverený velením 28. armády, v južnej Burme gen. por. Sakurai a v čele 33. divízie ho strieda gen. por. Genzo Yanagida.


Mutaguchi naplánoval a následne u velenia presadil operáciu U-Go, ktorej cieľom bola invázia do Britskej Indie. Plán vychádzal z predpokladu, že po začatí invázie cez Imphal, následne v Indii vypuknú nepokoje a obyvateľstvo sa pripojí na stranu Japonských invazorov.


33. divízia v tejto operácii mala za úlohu zničíť Indickú 17. divíziu pechoty v Tiddim a následne útočíť na Imphal z juhu. Skupine pechoty 33. divízii velil gen. mjr. Tsunoru Yamamoto, a vytvára Yamamoto Force, zložené z jednotiek 33. a 15. divízie, ktoré majú za úlohu zničiť sily Indickej 20. divízie pechoty v Tamu a následne útočiť na Imphal z východu. Zatiaľ čo 15. divízia pechoty pod velením gen. por. Masafumi Yamauchi mala za úlohu uzavrieť Imphal zo severu a 31. divízia pechoty pod velením gen. por. Kotoku Sato mala vykonať podpornú operáciu a izolovať Imphal, obsadením Kohimy.


Proti tomuto plánu sa postavili všetci velitelia divízii.


Japonci zahjujú útok


V počiatku operácie 33. divízia odreže 17. divíziu pod velením gen. mjr. Cowan.


Japonský 215. pluk pechoty pod velením plk. Masahiko Sasahara obsadzuje zásobovací sklad Milestone 109, približne 32 km v tyle za Cowanovými presdunutými stanovišťami.


Japonský 214. pluk pechoty, pod velením plk. Takanobu Sakuma oblieha Tongzang a hrebeň Tuitum Saddle cez ktorý prechádza jediná cesta, nikeľko kilometrov za postavním 17. divízie. Japonský prienik však nemohol pokračovať, nakoľko jednotky sú 18.3.1944 napadnuté jednotkami Indickej 48. brigády, pričom Japonci utrpia ťažké straty, prićom najurputnejšie boje prebiehajú v loklaite okolo Milestone 109.


V apríly 33. divízia útočí z juhu v Bishenpur, kde odrezáva druhý sled od Silchar. Veliteľ Yanagida začal byť pesimistický po tom, ako zlyhal plán na zničenie 17. divízie a taktiež po tom, ako sa dozvedele, že jeden z jeho plukov bol zničený u Milestone 109. Toto malo vplyv na jeho rozhodnutia a postup divízie. Divízia začína svoje akcie viiac opatrne a zrejme z tohto dôvodu premeškáva šancu na úspech v Bishenpur ktorý je držaný iba 32. Indickou brigádou 20. divízie, pričom 17. divízia oddychuje po jej ústupe.


Keď sa toto dozvedá Mutaguchi, vymení veliteľa divízie.


Počiatkom mája dochádza k Britskému protiútoku. Od počiatku ofenzívy žiadna z Japonských divízii nedostáva dostatočné zásoby (katastrofálna logistická situácia, ktorá sa predpokladala v priebehu ofenzívy bola hlavným dôvodom odporu proti ofenzíve) a mnohé z jednotiek boli vyhladovené, mnohý vojaci trpeli maláriou a celkovo sily dostatok munície. V tomto období už bolo jasné že nádeje na úspech sú nerealistické ale aj napriek tomu, Mutaguchi (a aj Kawabe) nariaďujú obnovenie útočných operácii.


33. divízia je posilnená prapormi z 53. a 54. divízie a velanie je zverená gen. por. Nobuo Tanaka a je divízii nariadená prelomiť postavenie 17. divízie u Bishenpur, avšak aj táto akcia sa končí neúspechom.


Koncom mája velitelia divízii odmietajú obnoviť útoky na Imphal, nakoľko Japonské divízie nie sú v stave splniť požadované rozkazy na útok. Mutaguchimu nezostáva nič iné ako nariadiř 3.7.1943 nariadiť zastavenie ofenzívy.


Japonci sú zatlačený za rieku Chindwin, prićom na ústupe zanechávajú delostrelectvo, transport ako aj chorých a ranených vojakov, ktorý nie sú schopní pochodu. Porážka v bojoch o Kohima a Imphal je najväčšou porážkou Japonského vojska v histórii.


Japonská armáda tu stratila 55.000 vojakov, pričom padlo 13.500.


Neskoršie pôsobenie a koniec vojny


Po katastrofálnej ofenzíve a ústupe je divízia obnovená na silu okolo 10.000 mužov.


Keď sa začína spojenecká ofenzíva smerom do centrálnej Burmy, divízia je stiahnutá za rieku Irrawaddy.


Zadný voj 33. divízie utrpuje ťažké straty brániac riečny prístav Monywa na rieke Chindwin. Počas bojov vo februári a marci, spojenci prekračujú Irrawaddy a 33. divízia bráni dôležitý riečny prístav Myingyan.


Prístav neni priamo napadnutý, avšak spojenci vytvárajú predmostia východne ako aj zádne od neho a 33. divízia drží prístav až dokiaľ neni väčšina 15. armády na ústupe.
33. divízia utrpí ďalšie straty pri pokuse o ústup smerom na juh. Koncom vojny divízia ustupuje na juh Burmy do Moulmein.


Divízia ukončuje pôsobenie v Nakhon Nayok provincii, Thajsko.


Počas celej Burmskej kampane divízia utrpela straty 22,316 mužov, zahrnujúc 15.033 padlých.

zdroj
en.wikipedia.org
https://pwencycl.kgbudge.com/index.htm
Allen, Louis (1986). Burma: the Longest War 1941-45