Kásim Sulejmání (resp. Gásem Solejmání) bol generálmajor Iránskych Islamských revolučných gárd (IRG) a od roku 1998 veliteľ špeciálnych síl Al-Quds (perzské označenie Jeruzaléma) určených na operácie v zahraničí. V IRG pôsobil od roku 1979, od roku 2007 bol na sankčnom zozname USA. Bol ženatý a má dvoch synov a dve dcéry.
Narodil sa 11.03.1957 v roľníckej rodine v malej dedinke v provincii Kermán. Jeho otec zomrel v roku 2017, matka Fatemeh v roku 2013. Mal celkom 6 súrodencov, päť sestier a brata. Jeho brat Sohrab sa stal väzenským dozorcom a neskôr bol generálny riaditeľ Teheránskych väzníc (od roku 2017 sú na neho tiež uvalené sankcie USA za jeho úlohu pri zneužívaní väzňov v Iránskych väzniciach). Niekedy okolo roku 1970 odišiel so svojim strýkom Ahmedom Sulejmáním a bratom Sohrabom do mesta Kermán, kde pracoval ako stavebný robotník, aby pomohol zaplatiť otcove dlhy. Od roku 1975 do februára 1979 pracoval v Kermánskej vodárenskej spoločnosti. Aktívne sa venoval karate a pôsobil aj ako fitness tréner.
Do revolučného hnutia proti vláde šacha Réza Páhlavího sa zapojil v roku 1977 a hneď po úspešnej revolúcii v roku 1979 sa stal členom Islamských revolučných gárd. Aj napriek absencii výcviku bol veľmi aktívny a svoju vojenskú kariéru začal u strážnych jednotiek v nepokojnej a kurdským povstaním zmietanej provincii Západný Azerbajdžan. Spolu so svojou jednotkou sa aktívne podieľal na potlačení kurdského povstania. Keď 22.09.1980 vypukla vojna s Irakom, Sulejman sa ujal vedenia skupiny dobrovoľníkov z mesta Kermán a okolia, ktorých osobne cvičil a dobrovoľne odišli na front. Skupina a najmä jej veliteľ sa stali známymi pre svoju odvahu a hrdinstvo v boji s nepriateľom. Počas operácie Tariq-ol-Qods (29.11.1981-07.12.1981) bol vážne zranený. Vďaka viacerým úspešným akciám Sulejmáni rýchlo stúpal po hodnostnom rebríčku. Po vojne spomínal, že pre neho najúspešnejšia akcia bola účasť v operácii Fath-ol-Mobin (22.03.1982-28.03.1982), kde Iránske sily získali späť oblasť Dezfel-Shush. Postupne sa vypracoval až na veliteľa 41. divízie Islamských revolučných gárd s krycím názvom Tharallah (Sarallah). Divízia operovala prevažne na južnom fronte. Sulejmáni sa vypracoval na odborníka v gerilových akciách v tyle nepriateľa, organizovaných tzv. Veliteľstvom Ramadan, k čomu využil aj svoje postupne získané kontakty na predstaviteľov Kurdského a Šítskeho protisaddámovského odbojového hnutia.
Po skončení vojny pôsobil ako veliteľ Islamských revolučných gárd v provincii Kermán, kde sa angažoval hlavne v boji proti ilegálnemu pašovaniu drog z priľahlého Afganistanu. Niekedy v období 1997-1998 prevzal velenie špeciálnych síl IRG pre operácie v zahraničí – Sily Quds (سپاه قدس), ktoré sa angažujú v podpore proiránskych skupín v zahraničí. V roku 1999 patril medzi predstaviteľov Islamských revolučných gárd, ktorí vyzvali prezidenta Chatamiho na potlačenie študentských nepokojov pod hrozbou vojenského prevratu. Po útokoch z 11.09.2001 bol Sulejmáni vedúcim iránskej delegácie v Ženeve, ktorá rokovala s americkými predstaviteľmi o konkrétnych krokoch vedúcimi k zničeniu Talibanu s využitím iránskych kontaktov na afganské šíitske hnutia. Táto spolupráca viedla k viacerým úspešným bombardovacím operáciám proti cieľom v Afganistane a viedla aj k zajatiu niekoľkých predstaviteľov Al-Kajdá, ale bola náhle ukončená v januári 2002, keď George Bush označil Irán za súčasť „osi zla“.
Sulejmáni bol považovaný za jednoho z najväčších operatívcov v oblasti Blízkeho východu a hlavný vojenský stratég a taktik úsilia Iránu v boji proti západnému vplyvu v oblasti a naopak v organizácii podpory šíitskeho a iránskeho vplyvu. Angažoval sa najmä v podpore hnutia Hizballáh. Podľa vlastných slov osobne dohliadal na aktivity Hizballáhu počas konfliktu v roku 2006. Sulejmáni sa angažoval aj v Iraku. Okrem iného v marci 2008 pomohol dohodnúť prímerie medzi irackými predstaviteľmi a povstaleckou tzv. Mahdího armádou. Rovnako výrazne ovplyvňoval organizáciu irackej vlády, najmä počas vlády premiéra Nuriho Al-Malikiho.
Po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii bol jedným z hlavných podporovateľov Bašára Asada. Od roku 2012 osobne riadil iránske aktivity v Sýrii, najmä z dôvodu neschopnosti Sýrskych vládnych síl v boji proti opozícii a silnejúcim islamistom. Na svojom štábe v Damašku koordinoval aktivity iránskych poradcov a lojálnych Sýrskych dôstojníkov spolu s predstaviteľmi Hizballáhu a iránskych dobrovoľníkov zo šíitskych milícií, s cieľom vybudovať milície schopné bojovať aj po prípadnom páde Bašára Asada. Podľa analytikov to boli najmä Sulejmanove aktivity, ktoré vládnym silám pomohli spomaliť postup opozície a udržať svoju administratívu až do masívneho zásahu síl Ruskej federácie v roku 2015. Sulejmani sa rovnako považuje za tvorcu sýrskych milícií NDF (Národné obranné sily). V júli 2015 sa zúčastnil rokovania iránskej delegácie v Moskve a ruským predstaviteľom navrhol plán, ako s ich pomocou prikloniť misky váh v občianskej vojne na stranu Bašára Asada. Angažoval sa (podľa niektorých zdrojov údajne osobne velil zoskupeniu 4. mechanizovanej divízie SAA s milíciami Hizballáhu, Harakat al-Nujaba (Irak), Kata'ib Hizballáh (Irak), Liwaa Abú Fadl Al-Abbás (Irak) a Firqa Fatayyemoun (afgánski a iránski dobrovoľníci) pri bojoch vedúcich k vytlačeniu povstalcov z Aleppa. V bojoch bol ľahko zranený. V roku 2017 sa angažoval sa aj v niektorých ďalších operáciách sýrskych vládnych síl proti povstalcom z opozície a Islamského štátu (napr. ofenzíva Abu-Kamal, alebo operácie Sýrskej armády na severe provincie Hamá).
Keď v roku 2014 začal Islamský štát v Sýrii a Levante (pôvodne Islamský štát v Iraku založený v roku 2006) svoje úspešné ťaženie zo Sýrie do Iraku, rozšíril Sulejmani svoje pôsobenie okrem Sýrie aj na Irak. V lete 2014 sa osobne zúčastnil odrazenia ofenzívy ISIL proti irackému mestu Amirli, kde spolu proti bojovníkom ISIL bojovali oddiely irackej armády, kurdské jednotky a príslušníci proiránskuych šíitskych milícií, podporované americkým letectvom. Angažoval sa aj pri oslobodzovaní Mosulu a Tikrítu, ale aj pri viacerých ďalších operáciách, kde spolupracovali Iránom organizované milície s irackou armádou či kurdskými silami. Podľa Hadi Al-Amiriho, bývalého ministra dopravy a hlavy strany BADR, mal Sulejmáni kľúčovú úlohu v obrane irackého Kurdistanu pred postupom ISIL.
Generálmajor Sulejmání zahynul pri leteckom útoku neďaleko nákladného terminálu na letisku v Bagdáde v skorých ranných hodinách miestneho času, dňa 03.01.2020. Pri útoku, ktorý realizoval bojový dron USA, zahynul aj Abú Mahdí al-Muhandis, zástupca veliteľa Ľudových mobilizačných síl (PMF), ktoré sú súčasťou irackých ozbrojených síl. Pri explózii troch rakiet zahynuli ďalšie 4 osoby a niekoľko osôb bolo zranených. Zničených bolo aj niekoľko vozidiel zabezpečujúcich sprievod. Podľa irackých zdrojov došlo k útoku krátko po prílete generámajora Sulejmániho. Podľa agentúrnych zdrojov (potvrdených z Pentagonu), rozkaz zabiť veliteľa špeciálnych operácií Islamských revolučných gárd vydal prezident Donald Trump. Sulejmáni bol podľa predstaviteľov USA legitímny cieľ, nakoľko bol veliteľom zložky iránskych bezpečnostných síl, zaradených na americkom zozname teoristických organizácií a aktívne pripravoval plány na útoky proti americkým diplomatom a vojakom v regióne. Obviňujú ho aj z organizácie útoku na americké veľvyslanectvo v Bagdade z 31.12.2019.
Po svojej smrti bol im memoriam povýšený do hodnosti generálporučík.
Íránský generál Kásem Solejmání, pro své příznivce hrdina a pro Západ nepřítel, se stal terčem útoku amerického bezpilotního letounu, který nařídil prezident USA Donald Trump. Íránská armáda ve snaze o odvetu odpálí balistické střely na americkou vojenskou základnu v Iráku a v důsledku vysokého napětí omylem sestřelí ukrajinské civilní letadlo nad Teheránem.
