15. divize [1937-1945]

15. divize



51. pěší pluk
60. pěší pluk
67. pěší pluk
21. dělostřelecký pluk (36x 75mm děla)
15. ženijní pluk
15. spojovací jednotka
15. transportní pluk


velitel skupiny pechoty 01.03.1943-14.02.1944 gen. mjr Sato Tamenori
04.04.1938-01.04.1939 starší adjutant pplk. Shiwa Nobutaka

S počiatkom nepriateľských akcií a vypuknutím druhej Sino Japonskej vojny je 15. divízia znovu vytvorená v Kyoto a je podriadená veleniu centrálnej Číny. V Číne jednotka zabezpečuje bezpečnosť na okupovynćh územiach.


17.6.1943 divízia dostáva rozkaz, priradiť sa do radov 15. armády v Burme. Avšak k tomuto dochádza až po niekolkých mesiacoch, nakoľko je divízia zdržaná v Thajsku, kde sa venuje výstavbe cestných komunikácii.


Po príchode do Burmy sa divízia účastní operácie U-Go po boku 31. a 33. divízie. V Imphale divízia stratí viac ako polovicu z 15.000 mužov.



Divízia v operácii U-Go


Začiatok operácie U-Go bol plánovaný na začiatok marca 1944. Avšak z dôvodu oneskorého príchodu 15. divízie, bol začiatok operácie preložený na 15. marec.


Úlohou divízie bolo držať stredný úsek 3 útočiacich divízii a jej primárnym cieľom bolo pretnúť komunikáciu medzi Imphalom a Kohima v Kangpokpi. Na mape toto bola najkratšia a najpriamejšia cesta cez Imphal, avšak v zložitom terrene bez normálnych komunikácii. Cesty boly vlastne iba vyšľapané chodníky alebo vyjazdené kolaje.


Z tohto dôvodu divizionálne delostrelectvo bolo nahradené horskými delami a protitankové vybavenie bolo zanechané, čo vychádzalo z predpokladu, že Briti v zložitom teréne nebudú schopní nasadiť tanky a obrnené vozy.


Jeden z 9 praporov ktorými divízia disponovala nebol k dispozícii, nakoľko bol od divízie odlúčený a zvádzal boje s jednotkami druhej Chindits operácie a väčšina z 67. pluku sa stále v tomto čase ešte nachádzala v Thajsku.


15. divízia zahajuje ťaženie s 6 prapormi, 18 delami a velí jej gen. por. Masafumi Yamauchi, trpiaci tuberkulózou. Po zahájení ofenzívy je velenie divízie dôrazne žiadané aby rýchlo postupovala.


Britské sily v Sangshak, ktorý sa nachádzal v jej operačnej oblasti sú pre pomalý postup napadnuté až 23.3. 31. divíziou. Krátko na to sa zapája do bojov 60. pluk a účastní sa až konečného útoku 27.3.


3.4. konečne divízia prerušuje komunikáciu Imphal-Kohima v Kangpokpi. Krátko na to, divízia obsadzuje hrebeň Nunshigum, nad Imphalom. Z tejto pozície Japonci boli schopný ohrozovať velenie IV zboru a taktiež mali najkratšiu spojnicu do Imphalu.


Briti zahájili protiútok v ktorom využili okrem iného aj M3 Lee tanky, čo spôsobili velký šok v Japonských radoch, nakoľko Japonci nepredpokladali možnosť využitia obrnených vozidiel v zložitom teréne. Využitie tankov je v tejto bitve rozhodujúce. Briti síce utrpia ťažké straty, avšak japonský prapor držiaci hrebeň je skoro úplne zničený.


Po tomto zatlačení Japonských síl, velitel divízie Yamauchi rozhodne o pokračovaní obkľúčenia Imphalu zo severu.


Britský velitel Geoffrey Scoones, dospieva k záveru, že 15. divízia je najslabším článkom Japonskej fronty a nariaďuje Indickej 23. divízii pechoty a Indickej 5. divízii pechoty zničiť túto jednotku. V následnom období sú Japonci tlačený na ústup z jednej pozície na druhú. Briti sú v početnej prevahe a ich tanky sú skoro nezastavitelné.


V polovici júna 1944 sa začína z Kohimy sťahovať 31. divízia, po tom čo tu utrpí ťažké straty. Tento ústup necháva 60. pluk, ktorý drží komunikáciu medzi Imphalom a Kohimou v zložitej situácii a to až do doby, kým 22.6. Briti znovu neobsadia ním držanú pozíciu a znovu neotvoria komunikáciu.


V nasledovných dňoch je vo velení vystriedaný Yamauchi a strieda ho gen. por. Ryuichi Shibita. 7.7.1944 divízia dostáva rozkaz zaútočiť na Palel. Avšak divízia už je natoľko poškodená, že sa nedá hovoriť o divízii ale iba o formácii, pričom jej ostatky ustupujú aby sa zachránili za rieku Chindwin do bezpečia.


Ústup, Mandalay a koniec vojny


Po porážke Japonských síl v Imphale a postupe spojencov na severe, Japonské sily v Burme sa pokúšajú zastaviť spojenecké sily na rieke Irrawaddy a zabrániť im v prekročení tohto toku. V januári 1945 15 divízia, ktorej prišli čerstvé avšak nedostatočné sily v jeseni predoślého roku (4.500 mužov), spolu s 32. divíziou sú určené k obrane Mandalay.


Na druhej strane Indická 19. divízia pechoty, vytvára svoje prvé predmostie na výchiodnej strane rieky 14.1. a všetky pokusy o jeho odstránenie z Japonskej strany stroskotávajú. Následne urýchlene Britský velitel Thomas Wynford Rees rozhoduje svojim mužom postupovať ďalej. Indická divízia sa dáva nba postup prićom likviduje každý odpor a 7.3.1945 má na dohľad Mandalay.


15. divízia pod velením gen. por. Yamamoto, dostáva rozkaz udržať mesto do posledného muža. Z prvých pozícii, Mandalay Hill a Fort Dufferin sú japonci vytlačený 12.3., pričom Fort Dufferin nie je schopný vydržať delostreleckú paľbu a letecké bombardovanie. 18.3. je divízii povolené ustúpiť, čo tak činí vnoci 19.3. 1945.


V tomto čase sa zrútili skoro všetky Japonské pozície v Burme. Preživší muži 15. divízie, menej ako polovica z pôvodného stavu, 15.000 mužov ustupuje cez teritórium Karenu, kde operuje Karenská guerilla, cez južné štáty v auguste, do Thajska, kde ho zastihne koniec vojny a vzdáva sa spojencom.



zdroj
ja.wikipedia.org
http://www.axishistory.com/index.php?id=8273
en.wikipedia.org