Beck, Ludwig

Generaloberst Ludwig Beck


nar.: 29.6.1880, Biebrich am Rhein
zomr.: 20.7.1944, Berlin


V rokoch 1892 až 1898 navštevuje Ludwig (Gottfried Otto Richard) Beck humanitné gymnázium, na ktorom patrí medzi vynikajúcich žiakov a maturitnú skúšku skladá s vyznamenaním. Po maturite vstupuje Beck v roku 1898 do pruskej armády a je zaradený ku pluku poľného delostrelectva (Feldartillerie-Regiment). V roku 1899 je povýšený do hodnosti Leutnant, za ktorý rýchly postup vďačí svojej inteligencii a schopnostiam. V rokoch 1908 až 1911 študuje Beck na Vojenskej akadémii v Berlíne a počas štúdia je v roku 1909 povýšený do hodnosti Oberleutnant. Ďalší hodnostný postup prichádza v roku 1913, kedy je povýšený na Hauptmanna. Počas prvej svetovej vojny pôsobí ako dôstojník generálneho štábu na rôznych hlavných veliteľstvách (Oberkommandos) na západnom fronte, v roku 1916 je povýšený na Majora a po skončení vojny prechádza do Reischwehru. S národným socializmom sa stretáva prvýkrát v roku 1930, kedy v Ulme traja poručíci aj napriek prísnemu zákazu agitujú pre vstup do NSDAP, čo vedie až k súdnemu konaniu. Beck sa postaví na obranu týchto dôstojníkov, pretože je pobúrený najmä ich zatknutím v areály kasární. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s velením reichswehru, počas ktorého sa pohráva s myšlienkou na odstúpenie. Nakoniec ale v reichswehre zostáva.

Uchopenie moci národnými socialistami víta Beck so slovami "Prvý záblesk svetla (nádeje) od roku 1918". Dňa 1.10.1933 sa Beck stáva riaditeľom úradu brannej moci na ministerstve ríšskej obrany. Versaillské zmluvy nepovoľovali nemeckej armáde mať generálny štáb, z ktorého dôvodu sa funkcia, ktorú zastáva Beck od roku 1933 do 1935 nazýva Vedúci úradu brannej moci na ministerstve ríšskej obrany (Chef des Truppenamtes im Reichswehrministerium). De facto však už v tom čase môžme o Beckovi hovoriť ako o náčelníkovi generálneho štábu armády, ktorý názov jeho úrad oficiálne získava v roku 1935. Súčasne je Beck povýšený do hodnosti - General der Artillerie. Z pozície svojej funkcie v mnohých memorandách kritizuje v roku 1937 Hitlerov plán urýchleného zmocnenia sa Československa, pretože aj keď s obsadením území bezpodmienečne súhlasí, nie je toto podľa neho reálne pred rokom 1940. Preto Beck vyzýva generalitu na predloženie ultimáta Hitlerovi proti prepadnutiu Československa s tým, že v opačnom prípade celá generalita abdikuje. Po škandále v roku 1938, kedy boli minister vojny, poľný maršál Werner von Blomberg vzhľadom na nevhodný sobáš a vrchný veliteľ pozemnej armády generálplukovník Werner Freiherr von Fritsch pre homosexuálne vzťahy prepustení z armády, sa Beck opätovne pokúša organizovať spoločný postup proti Hitlerovým vojnovým plánom, avšak bez úspechu.

Potom, čo Hitler vydal dňa 30.5.1938 príkaz k rozbitiu Československa, pripravuje Beck v auguste 1938 pre prípad vypuknutia vojny plán na zosadenie Hitlera. Podpísaním Mníchovských dôhod však jeho plány na puč stroskotávajú. V dôsledku váhania generality s odstúpením a po škandále jeho nadriadených sa Beck sťahuje do ústrania, požiada o penzionovanie a dňa 1.10.1938 je v hodnosti General der Infanterie z Wehrmachtu prepustený. Jeho príklad však nenasleduje žiadny z generálov.

V období rokov 1939-1944 sa Beck angažuje v armádnom odboji, pričom patril k hlavným predstaviteľom hnutia odporu a počítalo sa s ním, v prípade úspešného prevratu, ako s novou hlavou štátu. Po neúspešnom Stauffenbergovom atentáte na Hitlera vo Wolfsschanze dňa 20.7.1944 a po nevydarenom štátnom prevrate v Berlíne je zatknutý a uväznený. Krátko po polnoci ho generál Friedrich Fromm žiada, aby spáchal samovraždu, čo sa mu však napriek dvom pokusom nepodarí, a preto je zastrelený neznámym feldweblom Wehrmachtu.