Stíhací esa 1936-1953

Klasifikácia a priznávanie vzdušných víťazstiev v sovietskom stíhacom letectve a ich finančné ohodnotenie

V sovietskom stíhacom letectve bol od doby účasti na prvých ozbrojených konfliktoch zavedený osobitný systém evidencie zostrelov. Existovali tak dve základné kategórie zostrelov: „osobne/samostatne“ (лично) alebo „v skupine“ (в группе). Niekedy sa používal aj spresňujúci pojem „vo dvojici“ (в паре) alebo „v roji“ (звеном). Avšak aj preferencie, do ktorej z týchto kategórií kategorizovať zostrelené lietadlo, sa počas priebehu bojov výrazne menili. V konfliktoch a vojnách na konci 30-tych rokov (Čínsko-japonský konflikt, boje na rieke Chalchyn) existoval medzi týmito dvoma druhmi víťazstiev určitý vyvážený pomer.


Po prepadnutí Sovietskeho zväzu však prudko klesol počet, pre sovietov, úspešných leteckých súbojov. Preto sa z dôvodu zvýšenia „bojového ducha“ často pripisovali všetky, resp. takmer všetky, zostrely ako tzv. skupinové všetkým pilotom, ktorí sa toho-ktorého boja zúčastnili. Keď neskôr narástli bojové skúsenosti sovietskych pilotov, ktorí tiež do rúk dostali modernú leteckú techniku, zmenilo sa približne od leta 1943 aj „zohľadňovanie priorít“ a prednosť sa dávala zostrelom osobným. Vplyv na to určite mali aj novozavedené pravidlá udeľovania štátnych vyznamenaní a finančných odmien, ktoré sa v podstatnej miere odvíjali aj od počtu samostatne zostrelených lietadiel.


Počas vojny v Kórei už takmer všetky zostrelené nepriateľské lietadlá boli zapisované na kontá pilotov ako osobné zostrely.


Pristavme sa ešte pri jednom špecifiku, typickom pre prelomový rok 1943. V tomto roku vyšlo 30. septembra Nariadenie, podpísané veliteľom letectva maršálom A.A. Novikovom, o „vyznamenávaní a odmeňovaní personálu letectva Červenej armády, Diaľkového letectva, stíhacieho letectva PVO a námorného letectva za bojovú činnosť a uchránenie materiálu“. Okrem pravidiel pre uznávanie/potvrdenie zostrelov obsahovalo nariadenie aj podmienky pre udelenie štátnych vyznamenaní. V tomto roku pritom už v sovietskom stíhacom letectve bolo množstvo pilotov, ktorí mali na konte desať a viac skupinových zostrelov, avšak len dve-tri osobne /samostatne/ zostrelené nepriateľské lietadlá. Tým pádom nespĺňali podmienky na udelenie vyznamenaní v zmysle cit. nariadenia. Na viacerých vyšších miestach (veleniach armád či zborov) sa našlo rýchle a účinné riešenie – v niektorých leteckých plukoch bolo vykonané prepočítanie časti skupinových zostrelov na osobné. Ako príklad môže slúžiť časť Hlásenia o bojovej činnosti veliteľa 515. IAP gardového majora G.N. Gromova: „Na základe rozkazu veliteľa 7. leteckej armády generálmajora Sokolova, lietadlá zostrelené majorom G.N. Gromovom v skupine budú prepočítané alikvótne na osobné“. Zo 6 osobných a 17 skupinových zostrelov tak bolo po prepočte vyrobených celkovo 12 osobne zostrelených lietadiel.


V mnohých prípadoch sa v štáboch jednotiek nezdržiavali prepočtami a postupovali ešte jednoduchšie. Osobné /samostatné/ zostrely, chýbajúce pre udelenie toho-ktorého vyznamenania sa jednoducho doplnili zo skupinových zostrelov, dosiahnutých v predchádzajúcich bojoch.


A už len jedna osobitosť, či zvláštnosť. Tou bolo priznávanie tzv. pravdepodobne zostrelených lietadiel nepriateľa (предположительно сбитые самолеты противника) vo Vzdušných silách Severnej floty. Je možné, že to bolo vplyvom dvoch britských perutí, ktoré istý čas štartovali na ochranu severných námorných trás z tých istých letísk ako ich sovietske proťajšky, a ktoré mali systém pravdepodobných zostrelov zavedený. Samozrejme, že aj tu dochádzalo pravidelne k zmene pravdepodobných zostrelov na osobné.


Vyššie uvedeným Nariadením z 30.09.1943 boli stanovené aj presné podmienky pre uznanie zostrelu, či zničenia techniky nepriateľa na zemi:


„Zostrel lietadla v leteckom boji, ako i jeho zničenie na zemi, rovnako ako spôsobenie škôd nepriateľovi sa započíta pri splnení jednej z nasledujúcich podmienok:
a) pri existencii písomného potvrdenia od pozemných vojsk, lodí, partizánskych skupín alebo spravodajských agentúr;
b) pri existencii písomného potvrdenia od miestneho obyvateľstva, overeného miestnymi orgánmi;
c) pri existencii fotografií, potvrdzujúcich zostrelenie lietadla alebo spôsobenie iných škôd nepriateľovi;
d) pri existencii potvrdenia od vidových hlások ako i iných systémov navádzania a výstrahy;
e) pri existencii písomného potvrdenia dvoch a viac posádok lietadiel, zúčastnených v danej skupine, alebo posádky vyslanej s cieľom zistenia úspešnosti bombardovania v podmienkach nemožnosti získať iný druh potvrdenia;
f) osobné hlásenie samostatne loviaceho stíhača alebo bitevníka-torpédového bombardéra po potvrdení veliteľa jeho leteckého pluku


Taktiež boli týmto Nariadením "sprísnené" podmienky pre udeľovanie štátnych vyznamenaní za zostrely. Dovtedy totiž platili podmienky uvedené v rozkaze Ľudového komisára obrany J.V. Stalina zo dňa 17.06.1942, podľa ktorého za 5 zostrelených nepriateľských bombardérov bol letec navrhnutý na udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania - Titulu Hrdina Sovietskeho zväzu. Stíhačiek bolo pre získanie Zlatej hviezdy Hrdinu potrebné zostreliť raz toľko. Čo sa týka spomínaného sprísnenia podmienok pre vyznamenávanie, tak citovaným Nariadením maršála Novikova z roku 1943 bol systém nastavený nasledovne:


“... Piloti bojových lietadiel budú navrhnutí na štátne vyznamenania:
a) Za osobne zničené nepriateľské lietadlá vo vzdušných bojoch resp. na letiskách:
k prvému vyznamenaniu - za 3 osobne zostrelené bombardéry (prieskumné lietadlá) alebo 4 osobne zostrelené lietadlá iného typu, alebo 6 lietadiel zničených na zemi;
k ďalším vyznamenaniam - za každé ďalšie 4 osobne zostrelené bombardéry (prieskumné lietadlá) alebo 5 osobne zostrelených lietadiel iných typov alebo 6 lietadiel zničených na zemi;
k najvyššiemu vyznamenaniu - titulu Hrdina Sovietskeho zväzu - za 10 osobne zostrelených bombardérov (prieskumných lietadiel) alebo za 15 osobne zostrelených lietadiel iných typov;
k vyššiemu vyznamenaniu - titulu dvojnásobného Hrdinu Sovietskeho zväzu - za 30 osobne zostrelených lietadiel všetkých typov;
k najvyššiemu oceneniu - titulu trojnásobného Hrdinu Sovietskeho zväzu - za 50 osobne zostrelených lietadiel všetkých typov."


Upravovalo sa ním aj navrhovanie na udelenie vyznamenaní a peňažných odmien za úspešné bojové lety, za poskytovanie stíhacieho krytia pre pozemné objekty a sprievod bitevných lietadiel a to nasledovne:


„... Za bojové lety pri sprievode bitevníkov, bombardérov, mínno-torpédových lietadiel, prieskumných a pozorovacích lietadiel, ako aj za bojové lety na krytie bojových formácií pozemných vojsk na poli boja, námorných základní, komunikácií a iných objektov:
k prvému vyznamenaniu - za 30 úspešných bojových letov;
k ďalším vyznamenaniam - za každých ďalších 30 úspešných bojových letov.
Za bojové lety pri bitevných útokoch a prieskume nepriateľských jednotiek:
k prvému vyznamenaniu - za 20 úspešných bojových letov; k ďalším vyznamenaniam - za každých ďalších 30 úspešných bojových letov.
... členom posádok všetkých druhov letectva ... za úspešné bojové akcie bez ohľadu na navrhnuté vyznamenanie budú vyplatené nasledovné finančné odmeny:
Za 30 úspešných bojových letov - 2.000 rubľov;
Za 50 úspešných bojových letov - 3.000 rubľov;
Za 80 úspešných bojových letov - 4.000 rubľov;
Za 120 úspešných bojových letov - 5.000 rubľov.


K finančnému ohodnoteniu zostrelov viď tiež tento článok.


V nižšie uvedenom zozname, zoradenom podľa abecedy, sú uvedení len piloti s overenými piatimi a viac samostatnými víťazstvami (zostrelmi), čo je medzinárodne uznávaný počet zostrelov pre označenie "eso".


Zoznam nie je úplný a je priebežne dopĺňaný.

Bykov, M.J.: Vse asy Stalina 1936-1953 gg., Jauza-Press, 2014,ISBN 978-5-9955-0712-3 (Быков, М. Ю.: Все асы Сталина 1936–1953 гг., Яуза-пресс, 2014)
https://www.airaces.ru/
www.maximonline.ru
rg.ru
www.rbc.ru