Grochovskij G-26

Grochovskij G-26 - vznik a vývoj

Schému lietadla s jedným pristávacím kolesom použil v Sovietskom zväze ako prvý na svojom experimentálnom lietajúcom stroji Staľ-6 konštruktér talianskeho pôvodu Roberto Bartini. A hoci sa sprvoti zdalo, že táto koncepcia nájde uplatnenie ako stíhací stroj, vyvíjaný ďalej pod označením Staľ-8 (voj. označenie I-240) nestalo sa tak a Bartiniho projekt bol koncom roku 1934 ako neperspektívny zrušený. Keď preto na rovnakom type podvozku, teda s jedným kolesom na podvozkovej nohe zaťahovanej do trupu, vzniká v Grochovského Osobitnej konštrukčnej kancelárii v roku 1935 stroj takmer rovnakej hmotnostnej kategórie s označením G-26, možno si oprávnene položiť otázku, aký to malo význam. Logicky predsa žiadna konštrukčná kancelária nebude mrhať energiu a prostriedky na stroj rovnakej koncepcie, aká už pred rokom dostala jasné stop od štátnych orgánov.

Musíme si však uvedomiť, že sa nachádzame v reáliách Sovietskeho zväzu 30-tych rokov minulého storočia. Vládu si tvrdo a nekompromisne drží komunistická strana, vedená vo väčšine prípadov neschopnými jedincami, ktorí sú však schopní všetkého. K moci sa ľudia dostávajú prostredníctvom známostí, rodinkárstva a často tiež obyčajným udaním konkurenta z nepriateľstva proti štátnemu zriadeniu. Roberto Bartini je cudzinec, ktorý kvôli obvineniu z antifašizmu musel utiecť z rodného Talianska a hľadal ochranu v štáte „kde zajtra znamená už včera“, ako hlásalo propagandistické heslo tých čias. A hoci je členom komunistickej strany a jeho nápady sú v mnohých prípadoch viac než invenčné, práve táto jeho „kapitalistická“ minulosť z neho robí v očiach ostatných sovietskych konštruktérov osobu, s ktorou nie sú ochotní deliť sa o svoje nápady či výrobné kapacity. Len ochranná ruka veliteľa vojenského letectva P.I. Baranova a vysokého armádneho veliteľa M. N. Tuchačevského, ktorí rozpoznali talent mladého talianskeho konštruktéra, mu umožnili viesť vlastnú konštrukčnú kanceláriu. Baranov však zomiera v roku 1933 pri leteckej nehode a nad Tuchačevským sa začínajú sťahovať mraky intríg a provokácií, končiace sa jeho obvinením z vlastizrady a zastrelením v roku 1937.

V takejto atmosfére preto vôbec neprekvapí, že na rovnakom projekte, aký už bol neperspektívnosť zastavený, začne pracovať tím vedený rovnako výnimočným konštruktérom Pavlom Ignatijevičom Grochovskim, ktorý má ešte stále podporu štátnych a straníckych špičiek. Aby sme boli presní, konštruktérom G-26 nebol priamo Grochovskij, ale jeho zástupca, v tom čase len 24-ročný Boris Dmitrijevič Urlapov (Борис Дмитриевич Урлапов). Urlapovovi slúži ku cti, že Bartiniho ideu aspoň mierne modifikoval. Zatiaľ čo Bartiniho Staľ-6 mal pomocné konštrukcie, zabraňujúce kontaktu krídla so zemou na konci krídel a boli sklopné, G-26 ich mal pevné a umiestnené v prvej tretine krídel, smerom od ich koreňov. Ďalším rozdielom bolo výrazne rozdielne plošné zaťaženie krídla vedené snahou o dosiahnutie čo možno najvyššej rýchlosti. Zatiaľ čo Staľ-6 mal plošné zaťaženie 104 kg/m², u G-26 narástlo až na 183 kg/m². Len pre porovnanie, plošné zaťaženie štandardných stíhačiek tých čias sa pohybovalo v rozmedzí od 100-115 kg/m². Práce na projekte trvali cca rok a hoci sa rozpracovanosť prototypu G-26 dostala až na úroveň 90-95%, teda ďalej ako pri Staľ-8, postihol ho rovnaký osud. V roku 1937 dochádza k likvidácii Grochovského Experimentálneho inštitútu, ako bol neskôr premenovaný, s pridelením jeho spolupracovníkov do iných kancelárií. Komisia Ústredného riaditeľstva leteckého priemyslu pri vykonanej kontrole činnosti Experimentálneho inštitútu rázne vyhodnotila „zjavnú bezperspektívnosť“ už takmer dokončeného lietadla a toto nariadila zničiť. A keďže ničenie práce a nápadov iných išlo Sovietom vždy dobre, ihneď po rozhodnutí boli časti lietadla odtiahnuté do zadnej časti závodného letiska, poliate benzínom a zapálené. Vďaka tomu sa už nikdy nedozvieme, či by G-26 naozaj dosiahlo konštruktérom vypočítanú rýchlosť 600 km/hod. Len pre porovnanie – prvý sériový Messerschmitt Bf 109B v tom čase dosahoval rýchlosť 450 km/hod.

Маслов, M.A.:Роковой истребитель Чкалова - И-17, И-180, И-185, Moskva, Eksmo, 2011, ISBN 978-5-699-47225-3
https://www.airwar.ru/enc/xplane/stal6.html
https://www.airwar.ru/enc/xplane/g26.html