Sikorsky S-60

Sikorski S-60

V roku 1955 americký letecký konštruktér ruského pôvodu Igor Sikorski po prvý krát oboznámil verejnosť s konceptom lietajúceho žeriavu, nad ktorým uvažoval od momentu zostrojenia prvého vrtuľníku. Na rozdiel od dovtedy skonštruovaných strojov s rotujúcim krídlom mal byť ním navrhovaný stroj odľahčený o nákladový priestor, ktorý v prípade nákladov prepravovaných na lane pod vrtuľníkom zbytočne uberal stroju na nosnosti. Sikorskim navrhovaný vrtuľník mal byť tvorený len kabínou osádky, dvoma motormi a "chrbtovou kosťou" stroja zakončenou vyrovnávacím rotorom. Tvar konceptu mal umožňovať upevnenie objemnejších bremien, resp. rôznych platforiem pod trup vrtuľníku, pričom lepší prehľad o nesenom náklade, resp. lepšiu manipuláciu s ním mala umožňovať sedačka kopilota/žeriavnika. Tento mal mať sedačku otočiteľnú do protismeru letu, vďaka čomu by mal výborný výhľad na náklad cez bohato presklenú kabínu.


Aby sa predišlo zbytočne zdĺhavému vývoju novej konštrukcie, boli ako základ „lietajúceho žeriavu“ použité komponenty zo sériovo vyrábaného vrtuľníku Sikorsky S-56, armádne označenie H-37A. Tak bola použitá celá motorová skupina s dvoma motormi R-2800 ako aj hlavný a vyrovnávací rotor. Sikorski v pôvodnom ideovom návrhu plánoval konfiguráciu podvozku ako trojbodovú s dvoma hlavnými podvozkovými nohami a prednou podvozkovou nohou pod pilotnou kabínou. Táto koncepcia mala zlepšovať manipuláciu s nákladom na zemi.


Výroba prototypu sa začala 1. mája 1958 a dokončený bol 18. marca 1959. Prvý vzlet vrtuľníka, nazvaného S-60, sa uskutočnil 25. marca 1959. O desať dní na to, počas ktorých nalietal 22 hodín a 45 minút, bol vrtuľník predvedený vo Fort Bragg. V ďalších troch mesiacoch nasledovali ukážkové lety pre zástupcov akcionárov spoločnosti United Aircraft Corp., novinárov ale i napr. nemeckej vojenskej delegácii. V júli 1959 prebiehali skúšky s kabínou s cestujúcimi pripevnenou pod trupom. Pri jednom z testov bola pod trup na oceľové laná zavesená otvorená plošina, na ktorej boli pripevnené štyri sedačky. Konštruktér Igor Sikorski si na test prizval tým troch "dobrovoľníkov", ktorý tvorili projektový manažér Rod Smith, vedúci plánovania C.M. ("Chevy″) Echeverria a technický viceprezident J.P.W. Vest. Všetci účastníci testu sa pripútali k sedačkám a vrtuľník s pilotmi Jackom Petersonom a Jimom Kayom vzlietol. Počas letu Sikorski nečakane vstal zo sedačky, prešiel k okraju plošiny a nakláňal sa smerom dolu, zisťujúc vibrácie plošiny a jej stabilitu. Členovia týmu ani nedýchali od strachu a obaja piloti sa snažili ako len mohli, aby sa vrtuľník prudšie nezakolísal. Na druhý deň technici privarili pre istotu na plošinu zábradlie, ak by sa ju "starý pán" rozhodol ešte niekedy v budúcnosti skúšať. Ako spomínal vo svojej knihe Jack McKenna, neskorší výkonný viceprezident spoločnosti, nebolo to prvé testovanie otvorenej plošiny samotným konštruktérom. Spomenul pritom príhodu z roku 1956, kedy sa prvýkrát uchádzal o miesto u Sikorskeho. Vtedy videl na letisku jednoduchú drevenú plošinu podvesenú pod starým vrtuľníkom, na ktorej sedel skúšobný technik a sledoval jej správanie sa počas letu. Keď sa neskôr dozvedel, že týmto technikom bol sám Igor Sikorski povedal si, že v spoločnosti, ktorej majiteľ a zakladateľ stále testuje svoje výrobky, je ochotný nastúpiť na akúkoľvek pozíciu.


Počas testov bolo získané množstvo užitočných poznatkov týkajúcich sa prenášania rôznych druhov nákladov, vývoja techniky ich prenášania či manipulačných zariadení. Praktickými skúškami bolo zistené, že aj pilot s malou praxou dokázal pristáť a uvoľniť jeden náklad, preletieť kúsok ďalej a naložiť, resp. pripojiť ďalší náklad za čas cca 60 sekúnd. Takúto rýchlosť nakládky a vykládky nedosahovalo v tom čase žiadne lietadlo a dokonca ani nákladné vozidlo. Ako jediný z lietajúcich strojov tých čias dokázal S-60, bez akýchkoľvek dodatočných úprav, ťahať po hladine mora odmínovací tral.


História tohto zaujímavého stroja sa skončila 03.04.1961, kedy počas testov pre NASA (National Aeronautics and Space Administration) došlo k strate ovládateľnosti a k havárii. Pilot vyšiel z nehody nezranený, stroj však bol poškodený do takej miery, že jeho oprava by bola nerentabilnou. Do nehody nalietal prototyp 335 letových hodín.


Skúsenosti získané firmou Sikorski pri testoch S-60 boli využité pri projektovaní a výrobe prvého sériovo vyrábaného lietajúceho žeriavu - Sikorsky S-64 Skycrane.


Pilotná kabína S-60 sa zachovala až do dnešných dní a už niekoľko rokov prebieha jej rekonštrukcia v Connecticut Air and Space Centre v Stratforde, štát Connecticut, USA.

Michejev, V.R., Katyšev, G.I.: Sikorskij, Politechnika, 2003, ISBN 5-7325-0564-4
www.sikorskyarchives.com
Křídla vlasti, č. 3, ročník 1961