Char B1

Čoskoro po skončení 1.sv.vojny vznikla vo francúzskej armáde potreba nového moderného stredného tanku určeného primárne na podporu pechoty s možnosťou vednia boja proti tankom. V rokoch 1919-1921 sa upresňovali špecifikácie na nový tank a do roku 1924 vzniklo päť prototypov štyroch firiem, ktoré prechádzali skúškami až do 3/1925.
Išlo o tieto typy:
FCM-21
SR typ A (SRA)
SR typ B (SRB)
FAMH
Delaunay-Belleville

Víťazne z tohoto konkurzu vyšiel stroj firiem Schneider-Renault typ A, no po skúškach boli špecifikácie armádou v roku 1925 prehodnotené a vznikli nové požiadavky na nový typ tanku.
Úlohy sa ujali spolupracujúce firmy Renault a FCM a na začiatku roku 1926 predstavila firma Renault armádnym zástupcom drevenú maketu nového stroja, ktorý dostal označenie "B". Projekt bol schválený a boli objednané tri prototypy. Jeden prototyp mala postaviť firma Renault, druhý firma FAMH (neskôr práce na prototype prevzal Renault) a posledný firma FCM.
Korba 1. prototypu bola dokončená v 1/1929 a veža v 4/1929.
Jeho TTD:

hmotnosť 24 750kg
motor Renault (180k)
max.rýchlosť 24 km/hod
zásoba paliva 400 litrov
pancierovanie čelo-25mm boky-10mm veža-35mm
výzbroj 1x kanón St. Chamond model 1921 r.75mm v korbe
2x guľomet r.7,5mm vo veži

Prototyp označený číselným kódom "B č. 101" mal ťažné zariadenie a za sebou ťahal pancierovanú nádrž na palivo s lavicami pre posádku, ktorá sa pri presune viezla na tomto prívese. Takýto prevoz mimo hlučného a tesného priestoru tanku malo zabezpečiť zníženie únavy posádky. Neskôr po vylepšení vlastností tanku bol tento spôsob prepravy zrušený.
Po kompletácii bol stroj v roku 1930 podrobený testovacím skúškam, z ktorých vyplynulo niekoľko pozmeňujúcich požiadaviek. Bolo rozhodnuté o zvýšení hrúbky pancierovania čela na 40mm, veža mala niesť 47 mm kanón, aby sa zlepšili protitankové možnosti tanku, zrušil sa príves s nádržou a lavicami pre posádku a zmenila sa anténa rádiostanice (rámovú anténu nahradila prutová).
V roku 1931 boli dokončené zvyšné dva prototypy a boli označené ako č.102 (práce na konštrukcii začali vo firme FMNH, dokončili ich vo firme Renault) a č.103 (prototyp vznikol vo firme FCM z Marseille). Koncom roka 1931 sa všetky tri prototypy intenzívne testovali.

Na prototypoch sa testovali rôzne typy veží:
APX 1 s kanónom ráže 37 mm
ST 2 z tanku Renault D 1 s kanónom SA 34 ráže 47 mm - táto veža bola pôvodne vybraná k montáži na B 1
FCM s kanónom ráže 37 mm

Prototypy mali pancierovanie podľa pôvodných špecifikácií,pretože po zmene požiadavky hrúbky čelného pancierovania na 40 mm už boli vo výrobe. Prototypy boli vybavené viacerými modernými vymoženosťami tej doby. Mali samosvorné nádrže paliva, rádiostanice(ER 51 s dosahom 4 km), unikátny hydraulický systém NADER spojeného so stupňovitou prevodovkou, pomocou ktorých dokázal vodič účinne zameriavať korbový kanón.
Testy strojov a ich zavedenie do výzbroje sa vplyvom pokojnej medzinárodnej situácie predlžovali a projekt nového tanku a jeho špecifikácie sa neustále menili. Vzniklo niekoľko projekčných variánt strojov s rozlične hrubým pancierovaním a celkovou hmotnosťou. Tieto projekty boli nakoniec v roku 1932 zastavené a úsilie sa sústredilo na ďalšie nové projekty a zdalo sa, že B 1 skončí len u troch prototypov.

Rozpracovali sa projekty:
B 2 - hmotnosť 35,5 t, pancierovanie 50 mm
B 3 - hmotnosť 45 t, pancierovanie 50 mm
BB - hmotnosť 50 t, pancierovanie 60 mm

Výzbroj mala byť zložená buď z 2x 75 mm delo + 2x veže s guľometmi alebo 1x 75 mm delo + 1x 47 mm delo + 2x veže s dvoma guľometmi.
Vďaka novovzniknutej politickej situácii v susednom Nemecku a nástupe A.Hitlera a jeho režimu k moci si francúzske vedenie armády uvedomilo, že je nutné rýchle zavedenie moderných strojov. Preto boli všetky zmienené projekty zrušené a záujem sa sústredil na B 1. Tank B 1 bol prijatý do výzbroje v 3/1934 a objednávka na prvú sériu 7 ks tankov bola podpísaná 6.4.1934. Neskôr bola zvýšená na 20 ks. Konečnou montážou boli poverené firmy Renault a FCM.
Celkovo vzniklo v troch sériách (č. 104 - 135) spolu s prototypmi (č. 101 - 103) 35 tankov B 1.Tanky mali mať veže ST 2 so 47mm kanńom SA 34, no sériové stroje boli z neznámych dôvodov bez veží. Neskôr boli osadené modernejšie veže APX 1, do ktorých bol lafetovaný kanón SA 34 kalibru 47 mm a jeden spriahnutý guľomet kalibru 7,5 mm.
Prototyp č.101 poslúžil neskôr ako základ pre novú verziu B-1ter a č. 102 a č. 103 boli prebudované na štandardné B 1. Stroje tvorili výzbroj 37.BCC ([i]BATAILLON DE CHARS DE COMBAT - tankový prápor) 2/511 RCC (RÉGIMENT DE CHARS DE COMBAT - tankový pluk) vo Verdune.
Vývoj B 1 pokračoval s prihliadnutím na zmenené špecifikácie ďalej a vznikli ďalšie modifikácie B 1bis a B 1ter. Postupom času boli veže APX 1 strojov B 1 prezbrojené lepšími 47 mm kanónmi SA 35.
B 1 postupom času prestali vyhovovať pre bojové nasadenie v prvej línii a stroje boli pravdepodobne prerobené na B-1bis, resp. slúžili na výcvik. Je však možné, že boli i bojovo nasadené.
Všetkých 35 tankov B 1 nieslo názvy francúzskych miest a krajov, prípadne i veľké identifikačné písmená.

Svatopluk Hrubý - CHAR B-1,HPM č.3-5/1999
Pascal Danjou - Les Chars B, B-1 - B1bis - B-1ter, Trackstory no.3, ISBN 2-9520988-4-4
Broněprojekcia 3/04 - Francúzske tanky 2.sv.vojny
www.chars-francais.net