Petrov, Georgij Georgijevič

gardový podplukovník Georgij Georgijevič Petrov

Georgij Petrov sa narodil 8. decembra 1910 v Petrohrade v rodine úradníka. Po vychodení siedmich tried základnej školy sa v učilišti vyučil za sústružníka. V roku 1931 vstúpil do armády a v tom istom roku absolvoval Engeľskú vojenskú leteckú školu pre pilotov. Ako pilot 26. stíhacieho leteckého pluku vo funkcii zástupcu veliteľa letky sa zúčastnil bojov sovietsko-fínskej vojny. Za bojovú činnosť bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.

Od prvého dňa napadnutia Sovietskeho zväzu vojskami Nemecka a jeho spojencov (22.6.1941) bojoval na Severo-západnom a Leningradskom fronte. Začiatkom augusta 1941, teda len po dvoch mesiacoch od začiatku vojny, mal veliteľ letky 154. IAP kapitán G.G. Petrov za sebou už 120 bojových letov na strojoch typu I-16 a MiG-3. Zúčastnil sa celkovo 20 vzdušných súbojov, pri ktorých zostrelil tri nepriateľské lietadlá. Prvé, typu Junkers, zostrelil 03.07.1941 a hneď na druhý deň pri sprievode bombardérov zostrelil v spolupráci s Alexejom Strožakovom (na fotke nižšie) Messerschmitt Bf-109. Dňa 07.06.1941, opäť pri sprievode bombardérov, zbadal Petrov šesť približujúcich sa nepriateľských stíhačiek. Vydal pilotom svojho roja pokyn na čelný útok na nemeckú formáciu, ktorá nevydržala a rozpadla sa. V tomto boji Petrov zostrelil jedno lietadlo, piloti jeho roja zostrelili ďalšie dve. Pri jednom z ďalších bojov bol zostrelený jeden z jeho pilotov a podarilo sa mu vyskočiť z horiaceho lietadla. Keďže časy džentlmenských súbojov z Veľkej vojny boli už dávno preč, snažili sa nemeckí piloti zostreliť na padáku klesajúceho pilota. Petrovovi sa podarilo ich útoky odvrátiť, jeho stroj však bol pritom zasiahnutý do palivovej nádrže a začal horieť. Napriek tomu neprestával Petrov strieľať po nepriateľoch a až v poslednej chvíli, popálený na rukách a na tvári, vyskočil z lietadla aj on. Obom zostreleným pilotom sa podarilo spoločne dostať k svojej jednotke.

Za tieto, ale aj mnohé iné, hrdinské činy navrhlo velenie 154. stíhacieho leteckého pluku udeliť G.G. Petrovovi titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR zo dňa 16.01.1942 mu bolo udelené právo nosiť titul Hrdina Sovietskeho zväzu a súčasne mu bola udelená Zlatá hviezda (№ 637). Zároveň bol vyznamenaný Radom Lenina. O šesť mesiacov po vyznamenaní bol poverený velením 26. stíhacieho leteckého pluku, patriaceho pod 7. stíhací letecký zbor PVO. Práve pod jeho velením bol pluk dňa 22.11.1942 "za ukážkový výkon pri plnení bojových úloh a za pritom preukázanú odvahu a hrdinstvo" premenovaný na 26. gardový stíhací letecký pluk protivzdušnej obrany.

Šťastena sa ku gardovému podplukovníkovi Petrovovi obrátila chrbtom dňa 13.06.1944, kedy zahynul pri leteckom neštastí. Do tej doby na lietadlách typu MiG-3, I-16 a P-39 Airacobra vykonal viac ako 400 bojových letov a mal pritom zostreliť 15 nepriateľských lietadiel. Tento údaj však v najnovšom historickom skúmaní nebol potvrdený. Nič to však neuberá na skutočnosti, že Georgij Petrov bol chrabrý pilot a zaslúži si, tak ako milióny ostatných padlých v druhej svetovej vojne, našu úctu.

Pochovaný je v obci Ropša v Leningradskej oblasti.

Bykov, M.J.: Vse asy Stalina 1936-1953, Jauza-press, 2014 (Быков, М. Ю.: Все асы Сталина 1936–1953 гг., Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0712-3)
https://airaces.narod.ru/all11/petrv_gg.htm
www.warheroes.ru

Z archívnych kartotéčnych lístkov je zrejmý hodnostný i služobný postup G.G. Petrova.

pamyat-naroda.ru