Main Menu
User Menu

Grochovskij, Pavel Ignatijevič

Павел Игнатьевич Гроховский / Pavel Ignatyevich Grokhovskiy

     
Příjmení:
Surname:
Grochovskij
Jméno:
Given Name:
Pavel Ignatievič
Jméno v originále:
Original Name:
Павел Игнатьевич Гроховский
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
poručík
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
18.03.1899 Vjazma
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
02.10.1946 GULAG
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
vedúci Osobitnej konštrukčnej kancelárie
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
otec sovietskych výsadkových vojsk
zomiera vo väzení
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
https://www.rg.ru/2014/03/18/desant-site.html
https://www.kostyor.ru/2-08/heros.php
https://groh.ru/gro/sky/sky.html
ru.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Grochovskij-Pavel-Ignatijevic-t182874#534593Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Grochovskij
Jméno:
Given Name:
Pavel Ignatievič
Jméno v originále:
Original Name:
Павел Игнатьевич Гроховский
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.1910-DD.MM.1915 základná škola Tver
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR 2. Borisoglebská škola vojenských letcov
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR poručík
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Vyznamenání:
Awards:

DD.MM.1933

Leninův řád /1936-1943/
Order of Lenin /1936-1943/
Opден Ленина
-

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
https://www.rg.ru/2014/03/18/desant-site.html
https://www.kostyor.ru/2-08/heros.php
https://groh.ru/gro/sky/sky.html
ru.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Grochovskij-Pavel-Ignatijevic-t182874#534600Verze : 1
MOD
Pavel Ignatijevič Grochovskij - otec sovietskych výsadkových vojsk


Diapazón nápadov tohto sovietskeho konštruktéra a vynálezcu, siahajúci od letectva, výsadkových jednotiek až k pozemnému vojsku, evokuje na prvý pohľad tvorbu Járy Cimrmana. Len náhodne uveďme zlomok z jeho výtvorov či nápadov - lietadlo určené primárne na taranovanie protivníka, nafukovacie guľometné hniezda zhadzované z lietadiel, prototyp ručného protitankového granátometu, tank na lyžiach, tank na vzdušnej poduške, výsadková búdka pre psov-diverzantov, hlinená cvičná bomba etc. Na rozdiel od českého románového génia však viaceré vynálezy a nápady Pavla Grochovského našli reálne uplatnenie. Treba však priznať, že niektoré jeho nápady, čí konštrukcie poslúžili, tak ako u Cimrmana, len pre zistenie, že ide o slepú uličku vývoja. Je však nesporné, že ním presadzovaná koncepcia výstavby výsadkových vojsk výrazným spôsobom ovplyvnila smerovanie tohto druhu sovietskych vojsk. Smelo ho tak možno označiť za ideového otca výsadkových síl v ZSSR.


Pavel Ignatijevič Grochovskij sa narodil 19. marca 1899 (podľa juliánskeho kalendára, používaného v tom čase v Rusku, ide o 6. marec) v meste Vjazma, ktoré administratívne spadalo pod Smolenskú guberniu vtedajšieho cárskeho Ruska. Narodil sa v rodine exilových poľských povstalcov, ktorí v Rusku našli svoj nový domov. Detstvo prežil na sútoku riek Volga a Tverca - v meste Tver, ktoré v rokoch 1931 až 1990 nieslo názov Kaliningrad. V Tveri ukončil aj tri triedy farskej školy a následne navštevoval Tverské reálne učilište. Po jeho skončení pracoval chvíľu u bohatého lekárnika, po vypuknutí Veľkej vojny (ako v tom čase nazývali 1. sv. vojnu) narukoval do armády. Ako príslušník najrevolučnejšieho druhu vojsk – ruského námorníctva – sa ihneď po vypuknutí Októbrovej revolúcie pridal k červeným revolucionárom. Dokonca patril k vojakom, ktorí uskutočnili povestný útok na Zimný palác v Petrohrade, signál na ktorý dal výstrel z krížnika Auróra. Počas revolúcie bojoval nielen ako námorník, ale aj ako pešiak, či na koni. Vždy však v námorníckej uniforme, prepásaný guľometnými pásmi, na opasku pištoľ Mauser 1898 v drevenom puzdre, ktoré si vlastnoručne natrel na červeno. Aby bolo na prvý pohľad jasné, ku ktorej strane patrí. Smrť mu však nehrozila len na bojisku. Za odvahu prejavenú v boji dostal od svojho veliteľa Dybenka novučičký Mauser a desaťdňovú dovolenku na návštevu rodného mesta. Rusko však v tom čase ešte nebolo celé "červené". Po pár dňoch jeho pobytu v meste vypuklo protiboľševické povstanie eserov (politická strana v Rusku opierajúca sa najmä o roľníctvo – oficiálne označenie socialisti-revolucionári, skratka SR, odtiaľ označenie eseri). Grochovského „priateľ“ z detstva vyzradil eserom, že boľševický námorník je doma. Grochovskij bol zatknutý, odsúdený na trest smrti zastrelením a eskortovaný do väzenia, kde mal počkať na vykonanie trestu. Ľsťou sa mu však podarilo eskorte ujsť a dostať späť k svojej jednotke.


Jeho ďalší osud ovplyvnilo náhodné stretnutie s vtedajším národným komisárom pre morské záležitosti prvej sovietskej vlády - Pavlom Jefimovičom Dybenkom. Tento člen Ústredného výkonného výboru ZSSR si počas svojich ciest k bojovým jednotkám dobre zapamätal ľudí, ktorí boli nielen chrabrí v boji a verní, ale nechýbali im vedomosti, či organizačný talent. Aj preto po skončení občianskej vojny ponúkol mladému Grochovskému náročnú a zodpovednú prácu – vymenoval ho v roku 1921 za komisára pre pobrežie Čierneho a Azovského mora. Počas výkonu tejto funkcie mladý komisár (mal len 22 rokov!) veľa cestoval a jedna z ciest vlakom sa mu takmer stala osudná. Pri prepade vlaku jednotkou Ukrajinskej povstaleckej armády (tzv. machnovci) ho ako boľševického komisára vyvliekli pred vlak, červenú kartičku s označením jeho funkcie mu pripli na uniformu v oblasti srdca ako terč a z „trjochlinejky“ (puška Mosin vz. 1891, kal. 7,62mm) strelili priamo do nej. Po výstrele sa zosunul na zem a pretože mal stále otvorené oči, ranou z milosti, tzv. Coup de grâce, ho pištoľou Browning dorazil strelou na červenú kartičku jeden z povstalcov. Je to neuveriteľné, ale oba výstrely Grochovskij prežil! Vďačil za to zrejme nedostatočným anatomickým znalostiam vojaka, ktorý mu pripínal na hruď kartičku. Pripol mu ju totiž o pár centimetrov vyššie, ako bolo srdce. Život mu zachránili traťový robotníci, ktorí ho našli po odchode machnovcov.


Po vyzdravení sa vzdal postu komisára a požiadal o prijatie na strednú školy. Mal na to jasný dôvod - chcel lietať. Hoci z titulu svojej predchádzajúcej funkcie mohol požiadať aj o prijatie na akadémiu, jeho túžba lietať ho viedla k podaniu prihlášky na školu leteckých špecialistov. Prijatý bol na 2. Borisoglebskú školu vojenských letcov. Po jej úspešnom absolvovaní sa v roku 1928 oženil s mladučkou, vtedy len 17 ročnou Lýdiou Alexejevnou.


Odvelený bol ako veliteľ roja do mesta Novočerkassk v Rostovskej oblasti. Už tam na seba upútal pozornosť ako vynálezca, resp. povedané terminológiou toho obdobia – ako zlepšovateľ. Na nácvik bombardovania sa v tom čase v jednotke využívali drahé cementové bomby a preto Grochovskij navrhol a zostrojil bomby z hliny a piesku, s prímesou farebných kried. Každý pilot tak mal pridelené cvičné bomby vlastnej farby (červenej, zelenej, žltej, modrej...) a hneď po dopade tak bolo možné vizuálne skontrolovať, kto ako presne odbombardoval.


V roku 1929 absolvoval Pavel Grochovskij svoj prvý zoskok padákom, pričom je zaujímavosťou, že samostatné zoskoky padákom boli až do roku 1927 v ZSSR zakázané a padáky mohli používať len letci pri núdzovej situácii. Problém bol zrejme v cene padákov, keďže v ZSSR sa len veľmi pomaly a s veľkými technologickými problémami rozbiehala výroba padákov domácej konštrukcie. Pilotmi tak boli využívané poväčšine padáky zahraničných firiem, ktoré musela mladá krajina sovietov nakupovať za zlatom krytú menu (napr. jeden padák fy Irvin stál 1.000 zlatých rubľov). Prelomom bola udalosť, kedy práve padák americkej firmy Irvin Air Chutes zachránil život známemu skúšobnému letcovi Michajlovi Gromovovi. V krajine, kde včera znamenalo zajtra bolo mediálne ťažko stráviteľné, že životy sovietskych ľudí zachraňujú kapitalistické výrobky. Preto predstavitelia štátu dali zelenú výrobe domácich padákov a ich skúškam. A to bolo pole, na ktorom sa Pavel Grochovskij doslovne našiel. Jeho zoskoky mali za cieľ preukázať životnosť jeho myšlienky – využitie padákov na výsadok desantu, o čom snívali už vojvodcovia ako Frunze a Tuchačevskij. Problémom pri prípadnom budovaní výsadkových jednotiek však naďalej bola cena padákov a to i pri ich prípadnej výrobe v Sovietskom zväze. Padáky, teda ich kupoly, sa v tom čase šili z drahého hodvábu. Grochovskij navrhol šiť ich z lacných bavlnených tkanín (mušelín, bavlna). Padáky z týchto materiálov aj osobne úspešne vyskúšal a od tých dôb sa padáky v ZSSR vyrábali práve z týchto lacnejších materiálov. Zdanlivo tak už nič nebránilo rozvoju výsadkových vojsk.


Problémom však bola preprava výsadkárov. Mladé sovietske letectvo nedisponovalo lietadlami schopnými prepravovať väčšie množstvá výsadkárov na miesto určenia, teda zoskoku. Lietadlá toho obdobia boli prispôsobené na prevážanie bômb, nie však ľudí. Grochovskij preto prišiel s neortodoxným riešením – prevážajme výsadkárov ako bomby. Teda na závesníkoch pod krídlami. A aby neostalo len pri slovách, predviedol po krátkom čase výklopné podkrídlové boxy vlastnej konštrukcie, v ktorých boli umiestnení parašutisti. Grochovského neprajníci ho podľa spôsobu uloženia parašutistov v boxoch premenovali na Grobovského (v preklade Rakvovský). Do istej miery mali pravdu, pretože boxy pripomínali rakvu (viď foto nižšie). Výsadkár v boxe ležal na chrbte hlavou v smere letu, pod hlavou mal položený ako vankúš padák, pár centimetrov pred očami mal obšívku krídla. Po prílete na cieľ pilot potiahol páku a kolískovo uložený box vyklopil červenoarmejca (vojaka Červenej armády), pričom došlo k automatickému otvoreniu padáka vytrhávacou padákovou šnúrou pevne ukotvenou o konštrukciu boxu. Pri absencii akýchkoľvek komunikačných prostriedkov v sovietskych strojoch toho obdobia to bola zjavne úloha určená len pre najpevnejšie povahy bez klaustrofobických stavov. A možno by pomohlo aj, pre pechotu obvyklých, 100 g vodky pred každým letom. Ku cti Grochovskému slúži, že toto zariadenie, vzletne nazvané Automatický vyhadzovač červenoarmejcov G-39, osobne vyskúšal a skúšky úspešne absolvovala aj jeho manželka Lýdia Alexejevna. Zariadenie prešlo vojenskými skúškami, do výzbroje však prijaté nebolo.


Grochovskij sa ale nevzdával. Navrhol špeciálny vozík bez padáku, umiestnený pod trupom bombardéru. Podmienkou pre jeho použitie bola len rovnejšia pristávacia, resp. zhadzovacia plocha. Lietadlo s vozíkom kleslo na minimálnu výšku 2-3 metrov nad zemou (tzv. holilo terén) a zhodilo vozík, ktorý pokračoval v jazde až do zabrzdenia. Pri skúškach najskôr do vozíka posadili túlavého psa, ktorého konštruktéri prilákali na klobásu a čaj a keď zhod prežil, sadol si do vozíka osobne Grochovskij so svojim zástupcom Ivanom Vasilijevičom Titovom. Podľa slov hlavného konštruktéra to nebolo nič strašné, len jeho zástupca si pri pristátí rozbil nos. Vozík dostal názov Aerobus, sériovo sa ale nevyrábal.


Niektorými svojimi vynálezmi Grochovskij doslova predbehol o takmer storočie svoju dobu. Napríklad navrhol a vyskúšal zhadzovanie techniky a nákladu za nízkeho preletu nad cieľom. V takom prípade je najskôr vypustený padák, ktorého skrátený záves odomkne zámky a vytiahne náklad. Dnes podobnú metódu úspešne používa o.i. americká armáda pod názvom Low Cost Low Altitude (LCLA).


Okrem toho Grochovskij predviedol národnému komisárovi (niečo ako členovi vlády) Ordžonikidzemu nepriestrelné brnenie pre výsadkárov, predchodcu dnešných balistických viest, výsadkové klietky pre samovražedných psov určených pre demolíciu tankov a opevnení, či padákový klzák s mäkkými delta krídlami Netopier (v súčasnosti využívaný adrenalínovými športovcami či špeciálnymi jednotkami).


Nekonečná invencia Pavla Ignatieviča sa orientovala aj na pozemnú armádu. Vytvoril projekt dvojmiestneho opancierovaného auta na vzduchovom vankúši. Vznášadlo malo aj kolesá, tie však slúžili len ako pomocný pohon. Dva letecké motory umiestnené v prednej a zadnej časti stroja poháňali dve veľké vrtule, ktoré vytvárali vztlak pod plochým dnom. V strednej časti bol výrez, v ktorom bola umiestnená veža s tanku T-37A. Projekt sa nedostal do podoby celokovového modelu.


Ďalším z nerealizovaných projektov Grochovského bol tank na lyžiach. Išlo o projekt aerosaní na báze tanku BT-2, kde v prednej časti bolo namontované motocyklové koleso a v zadnej časti slúžili na pohon dva pásy.


Osobitné miesto si zaslúži jeho projekt stíhačky s označením G-39. Primárnym účelom tohto stroja bolo zničenie nepriateľských lietadiel taranom, inak povedané nárazom jedného stroja do druhého. Už v čase zhotovenia papierového modelu dostalo lietadlo názov Kukarača, na počesť v tom čase populárnej piesne "Cucaracha, Cucaracha, Cucaracha - to znamená, že šváb!" Bolo tomu tak preto, lebo lietadlo svojimi tvarmi pripomínalo práve tento hmyz. Kukarača nemala chvostovú plochu a predná hrana krídel bola navrhnutá v tvare čepele z masívnej ocele, keďže jej úlohou bolo rozrezanie zadnej časti nepriateľských lietadiel. V nosovej časti stroja bola umiestnená dlhá taranovacia tyč, ktorá bola súčasne hlavňou pneumatického kanónu. Toto lietajúce čudo na jar roku 1935 zalietaval sám Valerij Čkalov, jeden z najpopulárnejších sovietskych skúšobných pilotov. Napriek jeho snahe sa mu nepodarilo taranovacie lietadlo zdvihnúť do vzduchu.


Toto všetko sa už dialo bolo v období, kedy sa o neobyčajnom letcovi výskumníkovi Grochovskom dozvedeli v Moskve, preložili ho do hlavného mesta a poverili viesť Osobitnú konštrukčnú kanceláriu. Neskôr došlo k jej premenovaniu na Experimentálny inštitút. Vtipkári a neprajníci, vzhľadom na neobyčajné konštrukcie vyrábané v tomto inštitúte, ho premenovali na „Grochovského cirkus“.


Napriek tomuto hanlivému označeniu dokázal Pavel Grochovskij so svojimi spolupracovníkmi vyprodukovať neuveriteľné množstvo patentov a vynálezov (viac ako sto), z ktorých množstvo bolo zrealizovaných až niekoľko desiatok rokov po jeho smrti. Napríklad jeho systém tankovania lietadiel vo vzduchu či stratosférický klzák pre lety vo veľkých výškach.


Koniec života tohto neuznaného génia bol typický pre toto temné obdobie - čiže tragický. Najskôr v roku 1937 dochádza k likvidácii jeho inštitútu s pridelením jeho spolupracovníkov do iných kancelárií. Následne bol sám Pavel Grochovskij zatknutý na základe vymysleného udania – vraj Nemcom vyzradil schému lietadla typu rám, na základe ktorého Nemci postavili sovietskymi vojakmi tak nenávidený korektor delostreleckej paľby - Focke Wulf Fw-189. Pavel Ignatievič zomiera 02.10.1946 v trestaneckom tábore kdesi v severných krajoch ZSSR na tuberkulózu pľúc a je mu už na dve veci úplná rehabilitácia v roku 1957. Jeho nešťastná manželka, ako je to v Sovietskom zväze v tom čase zvykom, strávi tiež niekoľko „príjemných“ rokov za ostnatým drôtom.



zdroje:
https://www.rg.ru/2014/03/18/desant-site.html
https://www.kostyor.ru/2-08/heros.php
https://groh.ru/gro/sky/sky.html
tormashki.net
ynik.info
ru.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Grochovskij-Pavel-Ignatijevic-t182874#534592Verze : 11
MOD
zdroj:
https://desantura.ru/articles/16/?PAGEN_1=2
tormashki.net
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - Automatický vyhadzovač červenoarmejcov G-39, poloha parašutistu v ňom naozaj pripomínala rakvu

Automatický vyhadzovač červenoarmejcov G-39, poloha parašutistu v ňom naozaj pripomínala rakvu
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - Automatický vyhadzovač červenoarmejcov G-39 v momente vyklopenia výsadkára

Automatický vyhadzovač červenoarmejcov G-39 v momente vyklopenia výsadkára
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - Umelecká predstava vysadenia výsadkarov nad cieľom

Umelecká predstava vysadenia výsadkarov nad cieľom
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - P.I.Grochovskij predvádza nový padák sovietskej konštrukcie G-1

P.I.Grochovskij predvádza nový padák sovietskej konštrukcie G-1
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - G.K. Ordžonikidze, M.N. Tuchačevskij a P.I. Grochovskij so skupinou veliteľov Červenej armády pri lietadle TB-1, pod ktorým je zavesená tanketka Carden Loyd

G.K. Ordžonikidze, M.N. Tuchačevskij a P.I. Grochovskij so skupinou veliteľov Červenej armády pri lietadle TB-1, pod ktorým je zavesená tanketka Carden Loyd
Grochovskij, Pavel Ignatijevič  - Tank na lyžiach, pásový vezdechod či vznášadlový tank.

Tank na lyžiach, pásový vezdechod či vznášadlový tank.
URL : https://www.valka.cz/Grochovskij-Pavel-Ignatijevic-t182874#534597Verze : 6
MOD