Main Menu
User Menu

SOV - SU-76

SU-76

СУ-76

     
Název:
Name:
SU-76
Originální název:
Original Name:
СУ-76
Kategorie:
Category:
samohybné dělo
Výrobce:
Producer:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Zavod 38 (Завод № 38), Kirov /
Období výroby:
Production Period:
DD.12.1942-DD.03.1943
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
560
- 1942: 25
- 1943: 535
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.MM.1942 (SU-12)
Osádka:
Crew:
4
Technické údaje:
Technical Data:
 
Bojová hmotnost:
Combat Weight:
11200 kg
Celková délka:
Overall Length:
5000 mm
Celková šířka:
Overall Width:
2740 mm
Celková výška:
Overall Height:
2200 mm
Světlá výška:
Ground Clearance:
300 mm
Pohon:
Propulsion:
 
Typ:
Type:
GAZ-203 (2x GAZ-202)
- zážehový, řadový
- počet válců: 6
Výkon:
Power:
2x 51,5 kW při 3400 ot/min
Převodové ústrojí:
Transmission:
mechanické převodovky GAZ-MM
- počet stupňů: 4+1
Výkony:
Performance:
 
Rychlost na silnici:
Road Speed:
44 km/h
Rychlost v terénu:
Cross-country Speed:
10-25 km/h
Jízdní dosah po silnici:
Cruising Range on Road:
250 km
Jízdní dosah v terénu:
Cross-country Cruising Range:
? km
Překonávání překážek:
Obstacles Crossing:
 
Svah:
Gradient:
30 °
Boční náklon:
Side Slope:
35 °
Překročivost:
Trench Crossing:
2 m
Výstupnost:
Vertical Obstacle:
0,6 m
Brodivost:
Fording Depth:
0,9 m
Výzbroj:
Armament:
 
Hlavní:
Main:
76 mm kanon ZIS-3
- zásoba munice: 60 nábojů
- náměr: -3° až +25°
- odměr: ±15°
Vedlejší:
Secondary:
-
Uživatelské státy:
User States:

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
Čubarin, A.: SU-76. Bratskaja mogila ili oružije Pobědy?, Eksmo, 2009
URL : https://www.valka.cz/SOV-SU-76-t177380#20818Verze : 0
Anabáza vzniku tohoto samohybného dela bola dlhá a zaujímavá. Toto ľahké samohybné delo bolo prvým masovo vyrábaným strojom tejto kategórie v ZSSR. Vzniklo ako odpoveď na nemecké samohybné delá, ktoré preukázali veľké výhody.
Požiadavka na vývoj a výrobu takéhoto samohybného dela bola zadaná vývojovým kanceláriám začiatkom 3/1942. Stroj mal využívať platformu ľahkých tankov T-60 a T-70. Jeho primárnou výzbrojou mal byť 76,2mm kanón ZIS-3. Vývojom boli poverené závody č. 38, č.40 a GAZ.
Zámery vyvinúť samohybné delo ľahkej konštrukcie však boli i pred rokom 1942. Vznikli rôzne pokusy vytvoriť akúsi univerzálnu platformu vychádzajúcu zo staršieho ľahkého tanku T-60, spolu s využitím komponentov nákladných vozidiel ZIS a GAZ. Na tomto základe mali vzniknúť ako samohybné delo s kanónom ráže 76,2mm (v roku 1939 s USV, v roku 1940 s tankovým kanónom F-34), tak i protilietadlové samohybné delo s 37mm kanónom, stíhač tankov so 45mm kanónom, bojové vozidlo pechoty, sanitné vozidlo, samohybný mínomet, dielenské vozidlo a delostrelecký ťahač. Medzi 14.4.1942 - 15.4.1942 zasadalo plénum delostreleckých odborníkov a funkcionárov, kde sa preberali dosiahnuté vývojové výsledky a nové požiadavky na budúci vývoj. Zavŕšením vývoja tejto univerzálnej platformy bolo rozhodnutie zamerať sa len na vývoj samohybného 76,2mm dela na podporu pechoty a protilietadlovej verzie. Vývoj samohybky bol zadaný závodu č. 37 a vedúcim projektu sa stal V.G. Grabin. Pôvodný projekt z továrne č. 37 využíval predĺženú platformu T-60 a upravený divízny kanón ZIS-3 Š (šturmovyj). Tento projekt však bol zamietnutý.
I ďalšie konštrukčné skupiny usilovne pracovali na tomto projekte.
Firma UZTM (Uralský závod) spolu s konštrukčnou kanceláriou závodu č.37 vypracovala projekt SU-31 využívajúci platformu T-60 a hlavnú výzbroj mal tvoriť 76,2mm tankový kanón ZIS-5 (BGS-5 na platforme SU-32). Projekt bol v 10/1942 predaný závodu č. 38, kde poslúžil ako inšpirácia pri vývoji SU-76.
V 6/1942 boli rozpracované nové špecifikácie na projekt samohybného delo tejto koncepcie.
19.10.1942 bolo rozhodnuté, ktoré závody majú pripraviť do 1.12.1942 nové projekty samohybných diel ráže 76,2mm, 122mm a protilietadlovú samohybku s 37mm kanónom. Poverené boli závody č. 38 (Kirovov závod) a GAZ. Vývoj protilietadlového vozidla pripadlo závodu č. 37.
Firmy pripravili svoje prototypy v 11/1942. Firma GAZ svoj projekt označovaný ak SU-71. Závod č. 38 zasa svoj projekt SU-12.
Firma GAZ využila konštrukčné uzly T-60/T-70 na unifikovanom predĺženom podvozku T-70. Stroj nebol plne pancierovaný, bojový priestor posádky bol zhora otvorený. Výzbroj tvoril ZIS-3 a 2 guľomety DT. K termínu pripravila dva prototypy. Po testoch bolo skonštatované, že nevyhovuje požiadavkám a bolo by nutná rozsiahla rekonštrukcia motoprevodových častí.
Projekt závodu č. 38 SU-12 mal plne uzavretú konštrukciu. Opäť využíval predĺžený podvozok T-70, rovnakú kanónovú výzbroj (namiesto guľometov mala posádka k dispozícii dva samopaly PPŠ-41) i celkové konštrukčné celky ako konkurenčný projekt. Tento projekt bol s pripomienkami akceptovaný a stroj pod označením SU-76 bol zaradený do výzbroje Červenej armády. Do konca roka 1942 bola vyrobená prvá séria 25 ks SU-76. Stroje boli zaradené k výcvikovej jednotke a neskôr k prvým dvom samostatným plukom samohybného delostrelectva (č. 1433 a 1434). Tie boli nasadené na volchovskú frontu, kde sa prejavila nevyzretosť konštrukcie. Stroje trpeli vysokou poruchovosťou zapríčinenou nevhodným riešením pohonu. Ten tvorili dva motory GAZ 202 spojené dvoma 4-stupňovými prevodovkami GAZ-MM. Tomuto spojeniu však chýbala synchronizácia a preto dochádzalo k ničeniu prevodových ozubení. Výrobný závod preto urýchlene pristúpil k rekonštrukcii konštrukcie, ktorá viedla k typu SU-76M.

Celkovo bolo v pôvodnej podobe (SU-76) vyrobených okolo 560 ks strojov. Tie sa aktívne zúčastnili bojov a priebežne boli upravované na štandard SU-76M.


Ivo Pejčoch - Obrněná technika 4 - SSSR 1939-1945 (2.část), vydavateľstvo Ares, Praha 2002, ISBN 80-86158-18-7(ARES)
Alexander Čubačin - Samochodnoje orudie SU-76 i mašiny na jevo baze - edícia Broněprojektcia, séria Bronětankovyj muzej, Moskva, rok 2006
URL : https://www.valka.cz/SOV-SU-76-t177380#208039Verze : 4
MOD
Samohybné houfnice SU-76 přejíždí přes improvizovaný dřevěný most u obce Černo, Rusko, léto 1944.
SOV - SU-76 - (ABL)

(ABL)
URL : https://www.valka.cz/SOV-SU-76-t177380#41441Verze : 0
MOD