Vickers Wellington B Mk.VI

Dva prototypy Wellington Mk.V (R3298, R3299) vznikly zástavbou výškových motorov Bristol Hercules VIII a špeciálneho vybavenia do prestavaných trupov verzie Mk.I C . Predná strelecká veža Frazer–Nash FN 5 bola odstránená, jej miesto zaujal pretlakový priestor, nadväzujúci na pilotnú kabínu. V ňom sa nachádzalo pracovisko bombometčíka a tam sa, počas letu vo velkej výške, uchyloval aj strelec zo zadnej veže.
Prvý prototyp vzlietol, s firemným označením Type 421 a motormi Hercules III o 1400 hp (1044 kW), v septembri 1939 onedlho nasledovaný druhým už s motormi Herkules VIII o výkone 1650 hp (1230,4 kW) a novým, kvapkovytým prekrytom pilotného priestoru.
Letectvo si, v Špecifikácii 17/40, pôvodne objednalo 30 lietadiel s motormi Hercules VIII alebo 38, z toho však len jedno (W5769) bolo dokončené v štandarte Mk.V.
Prvý sériovo vyrobený Mk.V (W5768) bol dokončený ako prototyp verzie Mk.VI, nasledovaný 19-timi dalšími a 9 bolo zrušených. Tieto prestavané lietadlá sa od Mk.V odlišovali len použitými motormi Rolls-Royce Merlin 60 o výkone 1280 hp (954,5 kW).
Nasledovalo ich 44 lietadiel u ktorých bol už strelec trvalo v pretlakovanom priestore a modifikovanú zadnú streleckú vežu Frazer–Nash FN 20A zameriaval dialkovo pomocou periskopického zameriavača, umiestneného na spodku trupu.
Výroba pokračovala 28 kusmi štandardného prevedenia označených ako Mk.VI A ( Type 442) a 38 ks Mk.VI G (Type 449). U tých bola odstránená zadná veža a zabudované zariadenie pre bombardovanie bez vizuálneho zamerania ciela Oboe. Dva Mk.VIG boli bojovo nasadené u No.109(SD) Sqn. a ostatné slúžili pri výcviku posádok v používaní systému Oboe.