in the Active Army:: 17.09.1939 - 07.10.1939 18.01.1940 - 13.03.1940 22.06.1941 - 15.10.1941 04.12.1941 - 31.07.1942 21.08.1942 - 28.05.1943 09.07.1943 - 09.05.1945
Zdroje: Sources:
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9) Zoznam č. 12 leteckých plukov vzdušných síl Červenej armády, ktoré boli súčasťou Bojujúcej armády počas Veľkej vlasteneckej vojny v r. 1941-1945, Príloha smernice generálneho štábu č. 170023 z 18. januára 1960 (Перечень No.12 авиационных полков военно-воздушных сил Красной Армии, входивших в состав Действующей армии в годы Великой Отечественной войны 1941-1945 гг., Приложение к директиве Генерального штаба от 18 января 1960 г., № 170023) ru.wikipedia.org http://allaces.ru/sssr/struct/p/iap4.php
História 4. stíhacieho leteckého pluku (4. IAP) sa začala písať 21. apríla 1938 v meste Bobrujsk. V tento deň v rámci Bieloruského osobitného vojenského okruhu oficiálne vznikol 4. IAP, zložený zo štyroch letiek a vyzbrojený stíhacími lietadlami Polikarpov I-16. Nadriadeným veliteľstvom mu bola 56. stíhacia letecká brigáda vzdušných síl Bieloruského osobitného vojenského okruhu. Po deviatich mesiacoch od vzniku, v januári 1939, bola jedna z letiek prezbrojená na stíhačky typu Polikarpov I-16 typ 17, ďalšia letka dostala obratné dvojplošníky Polikarpov I-15bis. S takouto výzbrojou sa pluk v zostave 56. stíhacej leteckej brigády vzdušných síl 4. armády Bieloruského frontu zúčastnil v dňoch 17.09.1939 — 28.09.1939 prepadnutia Poľska, ktoré väčšina súčasných ruských historikov eufemicky označuje ako "oslobodzovanie Západného Bieloruska". Išlo však o obyčajnú okupáciu inej krajiny.
Po tejto prvej bojovej skúsenosti bol pluk v decembri 1939 preformovaný. Ostali mu dve z pôvodných letiek a pribudli po jednej letke z 20. stíhacieho leteckého pluku a 35. stíhacieho leteckého pluku. Vo výzbroji tak mal len stíhacie dvojplošníky Polikarpov I-153 a Polikarpov I-15bis. Zároveň zmenil základňu a z materského Bobrujska bol premiestnený na bližšie neurčené letisko Petrozavodského smeru. Ku dňu 18.02.1940 mal v bojovej zostave 64 pilotov, 18 stíhačiek typu Polikarpov I-153 a 46 typu I-15bis, s ktorou sa v dňoch 07.01.1940 — 13.03.1940 zúčastnil Fínskej vojny. Začlenený bol do zostavy Vzdušných síl 8. armády Severozápadného frontu.
Po skončení bojov, pri ktorých stratil jedného pilota a odpísal ako zničených päť lietadiel, sa pluk 20. marca 1940 vrátil na materskú základňu v Bobrujsku. Už o dva mesiace na to, v máji 1940, bol 4. IAP premiestnený na letisko Perelety a začlenený do Odeského vojenského okruhu ako samostatný stíhací letecký pluk. K 01.06.1940 bol podriadený 13. leteckej brigáde vzdušných síl Odeského vojenského okruhu na letisku Banta. Od 28.06.1940 do 09.07.1940 sa pluk zúčastnil ďalšieho prepadnutia inej krajiny. V zostave 1. leteckej brigády vzdušných síl 9. armády Južného frontu podporoval násilné obsadenie Rumunskej Besarábie.
O necelý rok sa však situácia dramaticky obrátila a z agresora sa stala obeť. V nedeľu 22. júna 1941 piloti vyštartovali na strojoch MiG-3, I-16 a I-153 na obranu južných hraníc Sovietskeho zväzu, ktorý bol napadnutý vojskami hitlerovskej koalície. Pluk bol v tom čase súčasťou 20. zmiešanej leteckej divízie vzdušných síl Odeského vojenského okruhu a v stave mal celkovo 60 moderných Migov (z toho 7 v oprave) a 71 zastarávajúcich I-16 a I-153, z ktorých 12 bolo v oprave. Práve na modernej stíhačke typu MiG-3 dosiahol veliteľ pluku majorVladimir Nikolajevič Orlov v prvý deň Veľkej vlasteneckej vojny prvý oficiálny zostrel pluku, keď severne od letiska v Kišineve zostrelil rumunský bombardér, ktorý identifikoval ako Bristol Blenheim. Išlo o jeden z 18 Blenheimov Mk.I, ktoré vlastnilo rumunské kráľovské letectvo. Dvanásť kusov zakúpili v Anglicku a šesť im dodal nemecký spojenec, ktorý ich získal v okupovanej Juhoslávii. V prvý deň vojny stratila rumunská armáda celkovo deväť bombardovacích lietadiel rôznych typov.
1. augusta 1941 bol pluk na ukrajinskom letisku Volodarskoje preformovaný podľa tabuľkového počtu 015/134 a o dva mesiace stiahnutý z frontu na preformovanie a preškolenie na novú techniku. Tou boli britské stíhacie lietadlá typu Hawker Hurricane, dodané do ZSSR v rámci tzv. zmluvy o pôžičke a prenájme (Lend-Lease). Preškolenie trvalo dva mesiace (25.10.-01.12.1941) a prebehlo v 22. záložnom leteckom pluku Moskovského vojenského okruhu, dislokovanom v meste Kinešma Ivanovskej oblasti.
Začiatkom decembra 1941 sa pluk zapojil do bojov v zostave 147. stíhacej leteckej divízie PVO. V júli 1942 prešiel z vojsk protivzdušnej obrany k armádnym vzdušným silám a v podriadenosti 287. stíhacej leteckej divízii 1. stíhacej leteckej armády bojoval na Brjanskom fronte. Po pár týždňovom doplnení čerstvými silami a preškolení sa na Jakovlevy Jak-7B v 3. záložnej leteckej brigáde v auguste 1942 je pluk začlenený do 287. stíhacej leteckej divízie 8. leteckej armády Stalingradského frontu. V decembri 1942 došlo k opätovnému preškoleniu na novú techniku - Jakovlevy Jak-1. S týmito obratnými stíhačkami bojovali piloti pluku na prelome rokov 1942/1943 a celú jar 1943 roku na Stalingradskom, Južnom fronte a Severokaukazskom fronte. V lete roku 1943, po preškolení sa na vynikajúce stíhacie lietadlá Jak-9 bojoval pluk na Západnom fronte a Brjanskom fronte, ktorý bol v októbri 1943 premenovaný na 2. pobaltský front.
Za odvahu v bojoch a vzorné plnenie rozkazov bol pluku 2. augusta 1944 udelený Rad Červenej zástavy.
Po skončení vojny pluk prešiel postupne na novú leteckú techniku, kedy z Jak-3 sa piloti koncom roka 1948 preškolili na stíhačky Lavočkin La-11. Na reaktívnu techniku piloti pluku prešli v lete 1953, kedy si osvojili pilotáž MiG-15.
14. októbra 1959 bol pluk po 21 rokoch existencie zrušený.
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9) https://www.worldwar2.ro/arr/?article=4
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9)
stíhacie lietadlá zostrelené v leteckom súboji zničené na zemi
343 23
14 13
89 -
122 -
91 -
27 10
bombardovacie lietadlá zostrelené v leteckom súboji zničené na zemi
113 42
18 17
33 -
49 21
13 -
- 4
ostatné typy lietadiel zostrelené v leteckom súboji zničené na zemi
16 10
9 -
2 -
1 3
1 -
3 7
Spolu zničené v leteckom súboji zničené na zemi
547 472 75
71 41 30
124 124 0
196 172 24
105 105 0
51 30 21
Pri útokoch na pozemné ciele bolo zničených: 20 autocisterien, 6 bojových prieskumných vozidiel, 2 letecké opravovne, 1 balón, 1 prievoz, 18 protilietadlových stanovísť, 456 automobilov, 1 ťahač, 130 povozov, 3 lokomotívy, 45 železničných vagónov a 3 sklady streliva.
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9)
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9)
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9)
Rozkazom č. 07 z 23. októbra 1944 veliteľ 185. stíhacej leteckej divíziepodpolkovnik Zajcev nariadil plukom podriadeným divízii konkrétne farebné prevedenie trupových čísel a doplnkov. Toto opatrenie malo slúžiť na rýchlejšiu identifikáciu toho ktorého pluku. Týmto rozkazom v podstate len formalizoval dovtedajšiu prax označovania lietadiel v rámci divízie.
Vrtuľový kužeľ sa mal fabiť na červeno, pričom 10 cm od špičky bude namaľovaný 5 cm široký pruh, pruh bude aj na hornej časti zvyslej chvostovej plochy. Trupové čísla, pruh na vrtuľovom kuželi a chvostovej ploche mal byť nasledovnej farby: 4. stíhací letecký pluk - modrá farba 148. stíhací letecký pluk - žltá farba 293. stíhací letecký pluk - biela farba
Ďalšie stíhacie eso, ktoré bojovalo v radoch 4. IAP je majorSultan Amet-Chan. V prílohe je podoba jeho Jak-7A, na ktorej bojoval v tomto pluku v auguste-septembri 1942 pod Stalingradom.
Bykov, M.J.: Samoljoty sovetskych asov. Bojevaja raskraska "stalinskych sokolov", Moskva, Jauza-katalog, 2016, I5ВN 978-5-906716-51-4 (Быков, М. Ю.: Самолеты советских асов. Боевая раскраска «сталинских соколов», Москва, Яуза-каталог, 2016)
Je zaujímavé, že podľa jedného z ruských zdrojov to mali byť práve piloti 4. IAP, ktorí mali pokoriť štvrtého najlepšieho nemeckého stíhača (podľa počtu zostrelov) OberleutenantaOtta Kittela (267 víťazstiev). V tom čase tento velil 2. letke Jagdgeschwader 54.
Popis situácie z ruského pohľadu: 16. februára 1945 osmička Jak-9, vedená veliteľom letky 4. IAPmajoromStepanenkom, vyletela na "vyčistenie vzduchu" pred príletom bitevných Iljušinov Il-2 z 225. bitevnej leteckej divízie. "Lietajúce tanky" mali zaútočiť na zoskupenie nemeckých a litovských jednotiek v oblasti Tukums - Libava. Keďže sa už ale nepísal rok 1941 ale 1945, skúsení sovietski letci vytvorili v cieľovom priestore dve skupiny - spodnú údernú skupinu a kryciu skupinu, nachádzajúcu sa v prevýšení. Úderná skupina, vedená dvojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu majorom Rjazanovom sa nad cieľom dostala do potýčky so štvoricou FW-190. Zároveň skupina majora Stepanenka bola napadnutá dvoma skupinami nemeckých stíhačiek, ktoré prileteli zo smeru od Baltického mora. K "šturmovikom" sa však podarilo dostať len jednému nepriateľskému stíhačovi, ktorým bol podľa všetkého práve OberleutenantOtto Kittel. Kvôli sústredenej paľbe palubných strelcov bitevníkov, letiacich nad cieľom v obrannom kruhu, uhol jeho Focke-Wulf nabok a vtedy ho mal zasiahnuť dávkou svojich palubných zbraní major Rjazanov. V dôsledku toho sa mal nemecký stroj prevaliť po pravom krídle a naraziť do zeme. Keď bol krátko na to zostrelený majorom Stepanenkom aj druhý "fokker", ako nemecké stroje v žargóne nazývali sovietski piloti, zvyšok skupiny sa stiahol z bojiska.
Pre majora Stepanenka to bol 30. samostatný zostrel, pre majora Rjazanova 29.
Keďže podľa nemeckých údajov v uvedený deň a na uvedenom mieste boli zostrelení dvaja príslušníci Jagdgeschwader 54 - OberleutenantOtto Kittel a Unteroffizier Albrecht Licht je možné pripustiť aj ruskú verziu, že palubní strelci šturmovikov zasiahli stroj OberleutenantaOtta Kittela a tento následne dorazil major Rjazanov.
Po kritickej analýze dostupných zdrojov sebakriticky uznávam, že som pochybil. Nekriticky som prevzal info zo zdroja, ktorý sa javil byť ako celok dôveryhodným, no minimálne v detailoch o zostrele OberleutenantaOtta Kittela stavia na výmysloch. Mám na mysli tento link www.libma.ru, ktorý obsahuje článok z časopisu Aviacija i Kosmonavtika č. 1/1999.
I.N. Stepanenko totiž dosiahol svoj posledný zostrel v druhej svetovej vojne dňa 06.01.1945 východne od Dzukste, takže sa uvedeného boja zrejme nezúčastnil. Takýto boj totiž nespomína ani vo svojej autobiografickej knihe Plamennoje nebo, ktorá vyšla v roku 1983 (Степаненко И.Н. Пламенное небо — К.: Политиздат Украины, 1983).
A. K. Rjazanov zase, podľa návrhu na udelenie vyznamenania, odlietal od 28.01.1945 do 14.05.1945 celkovo 2 (slovom dva) bojové lety, pri ktorých však nezostrelil žiadne nepriateľské lietadlo. Ak by tomu tak bolo, bolo by to na 100% v návrhu uvedené. Navyše v januári bol ťažko ranený a liečil sa v nemocnici.
Takže mýtus o zostrelení Oberleutenanta Otta Kittela sovietskymi esami zrejme padol. Pravdepodobnejšou verziou bude jeho zostrelenie palubným strelcom Iljušinu Il-2 - rjadovym Grigorijom Dmitrievičom Perepelicom (viac info tu).
Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vse istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedia. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9) militera.lib.ru https://podvignaroda.ru/?#id=28167285
![4. stíhací letecký pluk [1938-1959] -]()
![4. stíhací letecký pluk [1938-1959] -](/attachments/3140/iap4-1943.jpg)
![4. stíhací letecký pluk [1938-1959] -](/attachments/3140/Amethan_Yak7A.jpg)
Nekriticky som prevzal info zo zdroja, ktorý sa javil byť ako celok dôveryhodným, no minimálne v detailoch o zostrele Oberleutenanta Otta Kittela stavia na výmysloch. Mám na mysli tento link www.libma.ru, ktorý obsahuje článok z časopisu Aviacija i Kosmonavtika č. 1/1999.
Nekriticky som prevzal info zo zdroja, ktorý sa javil byť ako celok dôveryhodným, no minimálne v detailoch o zostrele Oberleutenanta Otta Kittela stavia na výmysloch. Mám na mysli tento link www.libma.ru, ktorý obsahuje článok z časopisu Aviacija i Kosmonavtika č. 1/1999.