2. stíhací letecký pluk [1938-1943]

História pluku

História 2. stíhacieho leteckého pluku (2. IAP) sa oficiálne začala písať dňa 21.12.1937, kedy smernicou Ľudového komisára obrany ZSSR č. 4/1/49862ss v spojení so smernicou Vojenskej rady Kyjevského vojenského okruhu zo dňa 14.04.1938 č. ŠM/3/0031ss bol v meste Vasiľkov (Kyjevský vojenský okruh) od 13.05.1938 vytvorený 2. IAP. Pluk vznikol z pôvodného 1. a 2. oddielu 109. stíhacej letky patriacej pod 51. stíhaciu leteckú brigádu. Zároveň bol novovzniknutý pluk doplnený personálom z 5. stíhacej letky.

Už po roku a pol od svojho vzniku sa pluk zapojil do vierolomného napadnutia Poľska, alebo ako to eufemicky uvádza nižšie uvedený zdroj "do oslobodenia Západnej Ukrajiny". Zatiaľ čo zo západu útočili na Poľsko jednotky Wehrmachtu, od východu sa drali do vnútra krajiny vojská Robotnícko-roľníckej Červenej armády. V rámci nej sa do bojov v radoch 22. stíhacej leteckej brigády Ukrajinského frontu zapojila od 17.09.1939 do 28.09.1939 aj 2. IAP, ktorého piloti lietali na strojoch I-16 a I-15bis.

Po krátkom oddychu bola 4. peruť pod velenim kapitána Soboleva odvelená v januári 1940 na Severozápadný front do bojov proti Fínsku.

Ďalšieho "oslobodzovania", tentokrát Besarábie, sa v dňoch 28.06.1940 - 09.07.1940 zúčastnili piloti 2. IAP na strojoch I-16 a I-153 v zostave 22. stíhacej leteckej brigády Južného frontu. O dva mesiace na to, v septembri 1940 bol pluk začlenený do zostavy 36. stíhacej leteckej divízie protivzdušnej obrany, Vzdušných síl Kyjevského osobitného vojenského okruhu. V tejto zostave zastihlo pluk aj napadnutie Sovietskeho zväzu 22.06.1941 armádami hitlerovskej koalície. V čase vstupu do bojov disponoval pluk 57 lietadlami typu I-16 a I-153, z čoho bolo 11 neletuschopných. Prvé vzdušné víťazstvo si do bojovej kroniky pluk zapísal hneď v prvý deň vojny - skupinou stíhačov boli vo vzdušnom boji v okolí mesta Kyjev zostrelené dva nemecké bombardéry identifikované ako Ju-88. Po troch mesiacoch urputných bojov bol pluk 20.09.1941 vyvedený do rezervy Vzdušných síl Juhozápadného frontu.

Od 23.11.1941 do 10.05.1942 bol pluk zaradený pod 2. záložný stíhací letecký pluk Moskovského vojenského okruhu s dislokáciou na stanici Sejma, Gorkovskej oblasti. V tomto záložnom pluku došlo k prezbrojeniu pluku a preškoleniu pilotov na lietadlá typu LaGG-3. Na lietadlách tohto typu sa od 10.05.1942 zúčastňoval bojov v zostave Vzdušných síl Juhozápadného frontu, pričom od 29.05.1942 bol pluk zaradený do zostavy 220. stíhacej leteckej divízie 8. leteckej armády Juhozápadného frontu.

Na odpočinok a osvojenie si novej techniky (lietadlá Jak-1) bol pluk od 06.07.1942 do 15.07.1942 odoslaný do tyla (mesto Urjupinsk, Stalingradská oblasť). Do bojov sa, už na nových lietadlách, zapojil 27.07.1942, kedy bol zaradený do zostavy 102. stíhacej leteckej divízie protivzdušnej obrany. O mesiac na to bol zaradený do rezervy 8. leteckej armády Stalingradského frontu. Počas tohto obdobia (23.08.1942-06.10.1942) bol dislokovaný na letisku pri meste Židkur, nachádzajúcom sa na ľavom brehu Volgy, pričom bojových akcií sa nezúčastňoval. Len na krátky čas bol pluk zaradený do zostavy 288. stíhacej leteckej divízie.

Dňa 07.10.1942 prešiel pluk k 8. záložnému stíhaciemu leteckému pluku Povolžského vojenského okruhu, pričom bol umiestnený na letisku pri dedine Bagaj-Baranovka Saratovskej oblasti. Tam pluk obdržal nové lietadlá typu Jak-1. Po krátkom oddychu bol pluk 22.10.1942 vrhnutý do bojov Stalingradského frontu v radoch 226. zmiešanej leteckej divízie. Počas prebiehajúcich ťažkých bojov Stalingradskej bitky bol pluk najskôr 11.12.1942 prevedený do zostavy 287. stíhacej leteckej divízie a následne dňa 01.01.1943 268. stíhacej leteckej divízie.

Za vzorné plnenie bojových úloh a pri tom prejavané hrdinstvo bol 2. IAP Výnosom Ľudového komisariátu obrany ZSSR № 128 zo dňa 18.03.1943 premenovaný na 85. gardový stíhací letecký pluk.

Анохин, В., Быков, М.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия, Яуза-пресс, 2014. ISBN 978-5-9955-0707-9