Husák, Gustáv

     
Příjmení:
Surname:
Husák Husák
Jméno:
Given Name:
Gustáv Gustáv
Jméno v originále:
Original Name:
Gustáv Husák
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
- -
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
doktor práv LL.M.
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
10.01.1913 Dúbravka /
10.01.1913 Dubravka /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
18.11.1991 Bratislava /
18.11.1991 Bratislava /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- prezident ČSSR
- generální tajemník Ústředního výboru Komunistické strany Československa
- President of Czechoslovakia
- General Secretary of Communist Party of Czechoslovakia
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- do roku 1945 mal oficiálne meno Augustín - until 1945 it was officially named Augustine
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
https://www.hrad.cz
cs.wikipedia.org
www.prazskyhradarchiv.cz
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#430996 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Husák Husák
Jméno:
Given Name:
Gustáv Gustáv
Jméno v originále:
Original Name:
Gustáv Husák
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
www.hrad.cz
ru.wikipedia.org
cs.wikipedia.org
www.prazskyhradarchiv.cz
https://www.wikidata.org/wiki/Q157651#P166
www.prazskyhradarchiv.cz
www.prazskyhradarchiv.cz
pl.wikipedia.org
ru.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#619352 Verze : 1
Narodil sa v roku 10. januára 1913 v roľníckej rodine v Dúbravke (dnes časť Bratislavy). Študoval na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy a ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Od roku 1933 študoval na právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského, v tom istom roku zároveň vstúpil do Komunistickej strany Československa. Počas štúdia prispieval do ľavičiarskej kultúrno-politickej revue DAV (ktorú spoluzakladal Vladimír Clementis) a tu sa aj zapojil do ľavicového Zväzu slovenského študentstva a stal sa vedúcou osobou Socialistického spolku akademikov.


Od marca 1934 písal do časopisu Šíp. Napriek tomu, že to bol intelektuál, mal vlastnosti ako obratnosť v získavaní politických spojencov a schopnosť reagovať na aktuálne politické otázky, ktoré mnohým chýbajú, a tým sa zreteľne líšil od ostatných komunistických funkcionárov. V polovici 30. rokov, za ČSR pracoval ako úradník a pravdepodobne vtedy, keďže patril v rámci komunistickej strany ku generácii, ktorá bezmedzne dôverovala politike ZSSR a Komunistickej internacionály, a ktorá republiku odmietala ako nepodarok versaillského systému, ako „žalár národov“ podobný Rakúsko-Uhorsku, sa v ňom vypestoval odpor voči nej a voči jej štátnym predstaviteľom, ako bol napríklad prezident Beneš. Štúdium ukončil ziskom doktorátu práv v roku 1937.


Aj jeho pričinením bola v roku 1938 otvorená Vysoká škola technická v Košiciach.


Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským bol členom piateho ilegálneho výboru KSS. V novembri roku 1940 ho spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku (po intervencii svojho bývalého učiteľa z právnickej fakulty Imricha Karvaša, ktorému sa neskôr odvďačil tak, že počas výsluchu Gestapom o ňom poskytol 32 strán výpovede; Karvaš bol počas povstania zaradený do zoznamu jeho hlavných osobností, ktorý vypracoval Sicherheitdienst a na ktorom Husák vďaka tomu menšiemu úplatku nefiguroval, okrem toho už ako povereník pre veci vnútorné po vojne odmietol potvrdiť Karvašovi papiere o jeho účasti na SNP), odovzdaný Ústredná štátnej bezpečnosti a prevezený do Bratislavy. 22. mája 1942 bol zatknutý agentom ÚŠB pre podozrenie z protištátnych aktivít, v tomto prípade ho Krajský súd v Bratislave oslobodil v novembri 1943.


Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (bol spolutvorcom a signatárom jej programu, tzv. Vianočnej dohody), v Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr, kde prečkali zimu. V tej dobe sa zamýšľal nad tým, že po vojne bude presadzovať pripojenie slovenského územia k Sovietskemu zväzu, neskôr však o tohto plánu upustil. Počas podpisovania Košického vládneho programu zastával názor, že Slovensko je neoddeliteľnou súčasťou Československa, ale v tomto zväzku má mať značnú autonómiu.

Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. V júni sa jednotnej fronte českých politických strán s podporou Husáka podarilo donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv. tretej pražskej dohody. Od toho momentu podliehali rozhodnutia Slovenskej národnej rady odobreniu centrálnou vládou v Prahe a jednotliví povereníci boli priamymi podriadenými ministrov pražskej vlády. Predsedom Zboru povereníkov bol vymenovaný Gustáv Husák. Jeho moc posilňovala, na Slovensku priamo riadil SNR aj ŠtB a organizoval provokačné akcie proti demokratom a pod nátlakom dal vyhadzovať nekomunistických povereníkov z ich úradov. V období politickej krízy vo vláde, 21. februára 1948 poslal list členom Zboru za DS, že demisiu členov pražskej vlády treba považovať aj za demisiu zástupcov DS v Zbore povereníkov.


Po prevrate sa spolu s inými intelektuálmi a členmi povstaleckého vedenia KSS stal nežiaduci pre časť slovenských politikov (Viliam Široký, Karol Bacílek), ktorý sa povstania nezúčastnili alebo v ňom hrali zanedbateľnú úlohu a ktorí teraz videli príležitosť odstrániť svojich konkurentov. V roku 1950 Husáka odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák na ňom zinkasoval doživotie.


V roku 1960 mnoho týchto väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali.


V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu. Podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako verný spolupracovník Alexandra Dubčeka. V apríli 1968, keď sa stal podpredsedom vlády, dostal na starosť prípravu zákona o federácii, podpísaného 30. októbra 1968. Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou, kde Leonid Brežnev zistil, že Husák je politik, ktorý by mohol zachrániť pošramotenú reputáciu ZSSR a zabezpečiť splnenie cieľa invázie do Československa. Roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.


V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, túto funkciu vykonával do roku 1975, keď ho po abdikácii prezidenta Ludvíka Svobodu so súhlasom Sovietov zvolili za prezidenta ČSSR. Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985. Obdobie normalizácie nasledujúce po tzv. pražskej jari bude navždy spojené s jeho menom.


V záujme toho, aby sa udržal pri moci čo najdlhšie plnil všetky nezmyselné príkazy z Moskvy a obklopil sa s neschopnými straníckymi funkcionármi ako boli Vasiľ Biľak, Alois Indra, Antonín Kapek ...


V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.


Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10. decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade.


Zomrel v Bratislave 18. novembra 1991.


Za zločiny komunizmu nebol Husák ako jeho dlhoročný najvyšší predstaviteľ nikdy potrestaný.


sk.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#60962 Verze : 4
Doplním chronologicky v životopise neuvedené:
(*10.1.1913-18.11.1991)
1.9.1938 se oženil s Magdou Lokvencovou (*13.9.1916).
23.10.1943 se narodil syn Vladimír (v Moskvě).
Září 1944 zvolen za místopředsedu KSS.
1945-1951 poslancem NS.
1946 se narodil syn Ján.
Leden 1966 zemřela manželka Magda.
1975 se oženil podruhé, manželkou se stala Viera Millerová (novinářka).
20.10.1977 V. Millerová zahynula při havárii vrtulníku.
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#63976 Verze : 1
První dvě známky prezidenta republiky Dr. G. Husáka, vyšly 28. října 1975, autor J. Herčík:
kat. č. 2165, hodnota 30 haléřů, modrá
kat. č. 2666, hodnota 60 haléřů, červená


Literatura:
Dušek, Alois a kol. Příručka pro sběratele československých známek a celin. Praha, 1988..
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#235876 Verze : 0
Známka prezidenta ČSSR G. Husáka k jeho 70. výročí narození + státní znak, autoři - L. Jirka a R. Vaněk:
kat. č. 2574, hodnota 50 haléřů, modrá


Literatura:
Dušek, Alois a kol. Příručka pro sběratele československých známek a celin. Praha, 1988..
URL : https://www.valka.cz/Husak-Gustav-t16362#235877 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více