Main Menu
User Menu

Novotný, Antonín

     
Příjmení:
Surname:
Novotný
Jméno:
Given Name:
Antonín
Jméno v originále:
Original Name:
Antonín Novotný
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
-
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
10.12.1904 Praha /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
28.01.1975 Praha /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
Prezident ČSSR
Předseda vlády
První tajemník ÚV KSČ
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
-
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
https://www.hrad.cz
cs.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Novotny-Antonin-t15981#430992Verze : 0
MOD
Antonín Novotný


(1904-1975)


Komunistický politik, československý prezident.
Antonín Novotný sa narodil 10.decembra 1904 v pražských Letňanoch, jeho otec bol murár. Po prvej svetovej vojne sa vyučil za strojného zámočníka a v rokoch 1918-35 pracoval v niekoľkých firmách. V roku 1910 sa oženil s Boženou Fridrichovou, robotníčkou v závode Julius Meinl vo Vysočanoch.
V roku 1921 vstupuje do novozaloženej Komunistickej strany Československa, v ktorej potom vykonáva rôzne stranícke funkcie v rámci pražskej straníckej organizácie. V roku 1935 bol komunistickou stranou vyslaný na kongres Kominterny do Moskvy. V rokoch 1937-38 sa stal ako predstaviteľ KV KSČ v Hodoníne prvým plateným komunistickým aparátčikom. Po zakázaní činnosti strany sa vrátil k svojej pôvodnej práci robotníka v závode Včela v Prahe-Vysočanoch, zároveň sa podieľal na ilegálnej práci KSČ. Neskôr ho zatkli nacisti a v rokoch 1941-45 väznili v koncentračnom tábore Mathausen.
Po ukončení druhej svetovej vojny sa Novotný opäť včlení do straníckeho aparátu KSČ, v rokoch 1945-51 je vedúcim tajomníkom KV KSČ v Prahe, v roku 1946 je zvolený do ÚV KSČ, kde zotrvá až do mája 1968. Ako funkcionár pražskej straníckej organizácie má Novotný značný podiel na februárovom prevrate roku 1948 a následnom posilňovaní moci komunistickej strany. Začiatkom 50.rokov sa čistkami vo vnútri strany a rozbitím „spikleneckého centra Rudolfa Slánského“, popraveného roku 1952 na príkaz Klementa Gottwalda, začína jeho rýchla cesta na vrchol moci – v septembri 1951 je zvolený do novovytvoreného organizačného sekretariátu a v decembri toho istého roku sa stáva členom politického sekretariátu a predsedníctva ÚV KSČ.
V septembri 1953 sa jeho moc ešte posilnila, keď ho zvolili za prvého tajomníka ÚV KSČ. V roku 1957 sa Novotnému podarilo po smrti Antonína Zápotockého získať vďaka doporučeniu sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova prezidentský úrad (za prezidenta mal byť pôvodne zvolený Viliam Široký), čím spojil najvyššiu stranícku funkciu s najvyšším štátnym úradom. V krajine sa musel pestovať jeho kult.
Roku 1960 podpísal pražským parlamentom schválenú novú „socialistickú“ ústavu, podľa ktorej krajina dosiahla socializmus a mala sa začať pripravovať na prechod k beztriednej komunistickej spoločnosti. V článku 4 tejto ústavy bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany v spoločnosti s štáte a marxizmus-leninizmus ako štátna ideológia. Ústava zrušila slovenský Zbor povereníkov, čím sa dosiahlo najvyššie možné obmedzenie slovenských orgánov.
Novotný vôbec neskrýval svoj zlý vzťah k Slovákom, napríklad svojim vyjadrením, že Bratislavu nepovažuje za hlavné mesto Slovenska a necitlivým prístupom voči funkcionárom zo Slovenska (ktorí napokon prispeli k Novotného pádu tým, že výrazne podporovali jeho odvolanie z funkcie). Pri návštevách Slovenska sa cítil neisto a bál sa, že ho niekto otrávi alebo naň spácha atentát. V septembri 1967, keď prišiel na oslavy 100.výročia založenia gymnázia v Martine, niekoľkokrát zmenil svoj program a miesto pobytu a počas návštevy Matice slovenskej vynadal jej pracovníkom, že sú nacionalisti a odišiel.
Novotný po podpise ústavy dal amnestiu mnohým väzňom v pracovných táboroch a ľuďom odsúdeným v politických procesoch z polovice 50.rokov, vrátane neskoršieho prezidenta Gustáva Husáka.
V polovici 60.rokov sa vnútri komunistickej strany objavuje reformistické hnutie, pozostávajúce väčšinou z mladej generácie straníkov, požadujúce tzv.socializmus s ľudskou tvárou. Vodcom tohto hnutia je Alexander Dubček, ktorý nakoniec nahradil Novotného vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ a stal sa tak prvým Slovákom na najvyššom poste v strane.
Nové vedenie vytvorilo priestor pre zmeny a spustilo program reforiem, čím si získalo dôveru ľudí. V marci 1968 sa začala veľká akcia za odvolanie posledného stalinistického prezidenta Novotného z funkcie.
Pod tlakom verejnosti a reformného prúdu nakoniec koncom marca odstúpil, prezidentské právomoci dočasne prevzal predseda vlády Jozef Lenart, pokiaľ parlament nezvolil nového prezidenta – Ludvíka Svobodu. V máji 1968 Novotného dokonca odvolali zo všetkých straníckych a výkonných funkcii a pozastavili mu členstvo v KSČ. To mu však prinavrátili po príchode sovietskych okupantov v roku 1971 tajným uznesením KSČ, do politiky sa už ale vrátiť nemôže.
Antonín Novotný, prezident, ktorý svoju stranu bez toho, že by chcel, dostal do obrodného procesu – tzv.pražskej jari, zomrel 28.januára 1975 na infarkt.
Na jeho pohreb na smíchovskom cintoríne Na Malvazinkách, ktorý bol pod dohľadom tajnej služby, takmer nik neprišiel. Na Novotného náhrobnom kameni nie je žiaden nápis.
URL : https://www.valka.cz/Novotny-Antonin-t15981#59441Verze : 0
Diskuse
Zajímavé je, že Antonín Novotný v době svého věznění v KT Mauthausen údajně zastával funkci kápa.
URL : https://www.valka.cz/Novotny-Antonin-t15981#97040Verze : 0