Bach-Zelewski, Erich Julius Eberhard von

SS-Obergruppenführer, General der Waffen-SS und Polizei, M.d.R.
Erich Julius Eberhard von dem Bach-Zelewski



nar.: 1.3.1899, Lauenburg
zomr.: 8.3.1972, München


Rytiersky kríž (30.9.1944)


Erich von dem Bach-Zelewski sa zviditeľnil už počas 1. svetovej vojny, kedy bol v jeseni roku 1914 vtedajšími médiami oslavovaný ako najmladší frontový dobrovoľník. Po porážke Nemecka sa pripája ku Freikorps a od roku 1924 je dôstojníkom reichswehru. V roku 1930 vstupuje do NSDAP a o rok neskôr sa stáva členom SS. Do roku 1934 vedie SS-Abschnitt XII vo Frankfurte, do roku 1936 SS-Oberabschnitt Nordost a hneď potom SS-Oberabschnitt Südost. Okrem toho je v období rokov 1932 až 1944 poslancom Ríšskeho snemu (M.d.R. - Mittglied der Reichstag) za volebný obvod Breslau.


Od 22.6.1941 je najvyšším SS- und Polizeiführer im Osten a je súčasne povýšený do hodnosti SS-Obergruppenführer und General der Polizei. O rok neskôr sa stáva splnomocnencom Reichsführera SS Himmlera pre boj proti záškodníckym bandám (Bevollmächtigter des Reichsführers SS für die Bandenbekämpfung). Pod jeho velením a na jeho zodpovednosť sa páchajú početné a ukrutné vojnové zločiny. Tak napríklad bolo na jeho rozkaz dňa 31.10.1941 zavraždených v Rige 35.000 ľudí, aby toto mesto urobil „žido prázdnym“(judenfrei). Tento výraz označoval oblasť alebo mesto, ktorého židovský obyvatelia boli v rámci konečného riešenia židovskej otázky deportovaní alebo priamo na mieste zavraždení. Bach-Zelewski sa tiež osobne zúčastňoval na vraždení židov v Minsku a Mogileve.


V jeseni roku 1944 velí nemeckým jednotkám pri potlačovaní Varšavského povstania, za čo si dňa 30.9.1944 vyslúži udelenie Rytierskeho kríža. Jednotky Bacha-Zelewskeho postupovali počas bojov s nesmiernou krutosťou a premenili mesto na hŕbu trosiek. Za obeť tejto operácii padlo 16.000 poľských bojovníkov a 150.000 civilistov, na strane nemcov padlo 2.000 vojakov. Okolo 70.000 ľudí bolo odoslaných do koncentračných táborov a niekoľko stotisíc obyvateľov Varšavy bolo násilne evakuovaných do utečeneckého tábora Pruszkow.


Po skončení vojny uniká Bach-Zelewski vydaniu do ZSSR, kde napáchal najviac zverstiev len vďaka tomu, že ochotne vypovedá ako svedok obžaloby v Norimberskom procese, pričom svojimi výpoveďami výrazne priťaží ako v tom čase už nebohému Himmlerovi tak i bývalým kolegom z Polizei-Führerkorps. V máji/květnu 1951 je odsúdený na desať rokov nútených prác, avšak do trestu je mu započítaných päť rokov vykonanej väzby a zvyšných päť rokov mu je premenených na domáce väzenie. Ako jediný masový vrah, o ktorom bolo všeobecne známe, čoho sa dopustil, tak nikdy nebol potrestaný za jeho účasť na vraždách nespočetného množstva židov. Namiesto toho je v roku 1958 odsúdený pre účasť na potlačení tzv. Röhmovho puču na štyri roky a desať mesiacov odňatia slobody. Nakoniec, v roku 1962 je pre vraždu troch komunistov v roku 1933 odsúdený na doživotie.

Byl velitelem jednotek, které potlačily povstání ve Waršavě, za to dostal 30.9.1944 Rytířský kříž.