Příjmení: Surname: | Šalgovič | |
Jméno: Given Name: | Viliam | |
Jméno v originále: Original Name: | Viliam Šalgovič | |
Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: | ![]() | |
Hodnost: Rank: | generálmajor | |
Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | RSDr. CSc. | |
Šlechtický titul: Hereditary Title: | - | |
Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | 12.12.1919 Ružindol / | |
Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 06.02.1990 Bratislava / | |
Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | - námestník ministra vnútra pre StB ČSR (21.06.1968-11.10.1968) - podpredseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie Komunistickej strany Slovenska (1970-1975) - predseda Slovenskej národnej rady a poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (1975-1989) | |
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | - podieľal sa na príprave invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 - agent NKVD, tzv. nelegál - spáchal samovraždu | |
Související články: Related Articles: | | |
Zdroje: Sources: | cs.wikipedia.org images.swaton.sk |
URL : https://www.valka.cz/Salgovic-Viliam-t147390#472343Verze : 0
Janko PALIGA
MOD
URL : https://www.valka.cz/Salgovic-Viliam-t147390#472445Verze : 0
Janko PALIGA
MOD
Reklama
Viliam Šalgovič
Viliam Šalgovič sa vyučil za typografa. Po vypuknutí vojny medzi Nemeckou ríšou a ZSSR slúžil v armáde Slovenského štátu. Dňa 17. mája 1943 ako príslušník pešieho pluku 101 dezertoval v hodnosti desiatnika zo stráže č. 40 k sovietskym partizánom gen. Saburova pri bieloruskej dedine Bagutiči. Po absolvovaní vojenského učilišťa v ZSSR začal pôsobiť ako osvetový dôstojník 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Neskôr sa stal spravodajským dôstojníkom OBZ. Spolu s Karlom Vašom sa podieľal pri násilných výsluchoch obvinených vojakov a civilných osôb. Je známy aj prípad sovietskeho staršinu, ktorého bil spolu s ďalšími vyšetrovateľmi. Vo funkcii spravodajského dôstojníka pôsobil do roku 1951, kde skončil v hodnosti plukovníka v súvislosti s pádom Bedřicha Reicina.
V roku 1946 ho už ako štábneho kapitána zvolili do Slovenskej národnej rady (SNR). Vo voľbách v roku 1948 bol zvolený do Národného zhromaždenia za KSČ za volebný kraj Bratislava. Pôsobil tam do ďalších volieb, ktoré sa konali v roku 1954. Do SNR sa vrátil v roku 1962 a svoj mandát "obhájil" aj vo voľbách v roku 1964.
V rokoch 1950-1962 a 1975-1990 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) a v rokoch 1958-1962 aj vedúcim oddelenia Ústredného výboru KSS (ÚV KSS). V rokoch 1962-1968 a 1970-1975 bol podpredsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS. Od roku 1975 sa stal členom predsedníctva ÚV KSS a predsedom Ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Bol predstaviteľom prosovietskej ultraľavice v KSČ a agentom NKVD a KGB.
Počas "Pražskej jari" sa stal plk. Viliam Šalgovič CSc. 21.6.1968 námestníkom ministra vnútra pre ŠtB (minister J. Pavel). Do funkcie ho presadil kamarát Alexander Dubček. Vo funkcii zotrval do 11.10.1968. Podieľal sa na plánovaní invázie vojsk Varšavská zmluvy do Československa. Jeho podriadení sa 21.8.1968 podieľali na zatýkaní vedúcich straníckych a štátnych predstaviteľov, ako aj Alexandra Dubčeka. Na mimoriadnom zjazde KSS v auguste 1968 bol dočasne odstránený z vedúcich pozícií v KSS.
V roku 1969 sa stal československým vojenským pridelencom v Maďarsku. Rozkazom prezidenta republiky bol plk. Viliam Šalgovič vymenovaný 1.5.1971 do hodnosti generálmajor.
Po federalizácii Československa zasadol do poslaneckého kresla v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia od 1.1.1969 do 25.11.1971. Mandát obdržal dodatočne v máji 1970. Získal ho aj vo voľbách v roku 1971 (volebný obvod Západoslovenský kraj), 1976 (volebný obvod Rimavská Sobota), 1981 (volebný obvod Banská Bystrica) a 1986. V rokoch 1975-1989 sa stal aj poslancom SNR a po úmrtí Ondreja Klokoča sa stal aj predsedom SNR. Po Nežnej revolúcii v decembri 1989 odišiel z verejných postov.
4.12.1969 mu bol udelený Řád práce (číslo v matrike 3940), 20.2.1973 Řád Vítězného února (číslo v matrike 110) a v roku 1979 Řád republiky (číslo v matrike 730).
Bol otcom dvoch oficiálnych synov - Ivana a Aľošu. V roku 1973 mu vo vydavateľstve Naše vojsko vydali knihu Kapitán Repkin odchází: Jan Nálepka - učitel, partyzán, hrdina.
Z obavy o potrestanie za svoje skutky 6. februára 1990 spáchal samovraždu.
cs.wikipedia.org
www.totalita.cz
www.upn.gov.sk
https://www.noveslovo.sk/node/694
www.psp.cz
www.vojenstvi.cz. - otázka č. 1652
www.24hod.sk
www.cibulka.net
https://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2003081047
www.upn.gov.sk
www.prazskyhradarchiv.cz
www.upn.gov.sk
URL : https://www.valka.cz/Salgovic-Viliam-t147390#472446Verze : 4
Janko PALIGA
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.