Vaš, Karel

Vas, Karel
     
Příjmení:
Surname:
Vaš Vas
Jméno:
Given Name:
Karel Karel
Jméno v originále:
Original Name:
Karel Vaš
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
podplukovník v.v. -
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
JUDr. CSc. PhDr. LL.Dr.
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
20.03.1916 Užhorod /
20.03.1916 Užhorod /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
08.12.2012 Praha
08.12.2012 Praha
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- zástupca prednostu Obranného spravodajství (OBZ)
- prokurátor Vrchní vojenské prokuratury Praha
- predseda senátu Vrchního vojenského soudu Praha
-
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
Komunistický prokurátor vykonštruovaných súdnych procesov, aktívny pri justičnej vražde gen. Heliodora Píky, spolupracovník NKVD -
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
Miroslav Brož; Milan Kopecký: Československé vojenské jednotky na východě
komentare.sme.sk

Foto: www.sme.sk
URL : https://www.valka.cz/Vas-Karel-t143520#463445 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Vaš Vas
Jméno:
Given Name:
Karel Karel
Jméno v originále:
Original Name:
Karel Vaš
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
Miroslav Brož; Milan Kopecký: Československé vojenské jednotky na východě
www.mocr.army.cz
pamyat-naroda.ru
URL : https://www.valka.cz/Vas-Karel-t143520#540940 Verze : 0
Životný príbeh pplk v. v. JUDr. PhDr. Karla Vaša, CSc.


Karel Vaš sa narodil 20.3.1916 v Užhorode v rodine maďarsky hovoriaceho advokáta židovského pôvodu Ignáca Vasa a Hedvigy rodenej Deutschovej. Mal jednu staršiu sestru. O svojej rodine sa vyjadril citujem: „Otec politicky nepřemýšlel, matka už vůbec ne, sestru zajímali jen pitomosti. (hra na klavíri a varenie, pozn. J.P.).“


V roku 1933 vo veku 17 rokov sa tajne stáva členom KSČ. Kvôli anarchistickému správaniu pri štúdiu na gymnáziu v Užhorode bol z neho vyhodený. Neskôr začal študovať na právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V tom období sa stal tajomníkom Zväzu priateľov ZSSR. V rokoch 1934-1935 si pri štúdiu uvádzal židovskú národnosť, od zimného semestra 1935/1936 do roku 1938 si uvádzal národnosť maďarskú. Počas výtržností medzi českými a nemeckými študentmi na Univerzite Karlovej bol za demolovanie vybavenia tlačiarne odsúdený na dva týždne väzenia. Titul JUDr. získal 15.6.1938, štátnu skúšku vykonal 16.1.1939.


Po promócii 20.2.1939 sa stal právnikom v Užhorode. Po obdržaní povolávacieho rozkazu do maďarskej armády odcestoval do Budapešti, kde sa skrýval s falošnými dokladmi, totožnosť si menil tri krát. V roku 1940 utiekol do ZSSR cez Karpaty. Len 50 metrov za hranicou bol zatknutý sovietskymi pohraničníkmi. Za nelegálne prekročenie hranice bol 26.08.1940 odsúdený na 3 roky do nápravno-pracovného tábora Kedrovyj Šor blízko mesta Inta (200 km od Vorkuty) v republike Komi. V tábore sa ako komunista dal do „služieb“ sovietskych bezpečnostných orgánov NKVD.


Po vypuknutí vojny medzi Nemeckou ríšou a ZSSR boli na žiadosť Heliodora Píku z Československej misie v ZSSR zo sovietskych gulagov prepustení občania Československa, medzi nimi aj Karel Vaš. Stalo sa to 4.1.1943.Vaš nebol odvedený do čs. armády, lebo nevidel na jedno oko. Na príhovor jedného spolupracovníka NKVD bol však nakoniec prijatý. Kariéru začal v polovici februára 1943 u poľného súdu, kde sa stal referentom poľného prokurátora, neskôr sa stal prednostom poľného súdu.


Počas vykonávania funkcie referenta poľného prokurátora (podľa slov K.V. „mohol len vyšetrovať“) bežne používal násilné vyšetrovacie metódy. Leopolda Blumenfelda zbil len preto, lebo nechcel podpísať protokol o jeho údajnom zbehnutí z čs. armády do Červenej armády (RK KA). Neskorší Vašov šéf Bedřich Reicin, vlastným menom Friedrich Reinzinger, tiež používal násilné vyšetrovacie metódy, dokonca aj proti vojakom sovietskej armády. Je známy incident, kedy bol zbitý sovietsky staršina. Na tom sa okrem Reicina a Vaša podieľali aj Viliam Šalgovič, Ježo a Infner. Poľný súd vynášal mesačne okolo 80 prísnych trestov nad vojakmi a dôstojníkmi, aj na základe materiálov pripravených Vašom. Odsúdení boli odosielaní do tzv. Kárneho oddielu. Jeho vojaci vykonávali najnebezpečnejšie úlohy, napr. prešľapávanie prechodov počas bojov na Dukle na miestach, kde bolo podozrenie na míny. Ku trestnej rote bol od Náhradného pluku premiestnený napríklad voj. Michal Durkaj, ktorý bol odsúdený len za to že sa „pokúsil kaliť priateľský pomer medzi ČSR a ZSSR“ pred veľkým počtom vojakov; čat. Štefan Kozlík za protižidovské a fašistické výroky a voj. Ľudevít Lehotský za svojvoľné opustenie jednotky (dokument č.j.: 1334/Taj. zprav TR. 45).


Bratranec plk. v.v. Bedřicha Selingera – Bedřich Samet bol podriadeným Karla Vaša. Počas hazardnej hry v karty s Vašom a podvodníkom Mandeckerom (podľa Selingera sa hralo o astronomické finančné čiastky) Vaš prehral. Pištoľou v ruke nahnal výhercu do pivnice, kde ho mučil dovtedy, kým mu výherca nevrátil výhru. Táto udalosť sa stala počas nasadenia čs. jednotky v bojoch o Kyjev. Bol pri tom pristihnutý Ludvíkom Svobodom. Vaš, aby sa vyhol trestu, neprávom obvinil Sameta za hazard. Ten bol odsúdený do trestnej roty, kde zahynul počas bojov. Svoboda potom Vaša preradil od súdu ku rozviedke.

Niekde na Volyňsku vtedajším spravodajským dôstojníkom Vojtěchom Eksteinom (Erbanom) bol premiestnený ku spravodajskému oddeleniu a povýšený do hodnosti podporučík, napriek niekoľkým zamietnutiam povýšenia od Ludvíka Svobodu. Od vtedy prichádzal aj do styku so sovietskymi spravodajskými orgánmi, najmä so styčným dôstojníkom na veliteľstve 1. československej samostatnej brigády v ZSSR mjr. Kambulovom.


Po vzniku Obranného spravodajstva (OBZ) na žiadosť sovietskeho velenia, ho sovieti presadzovali za jeho šéfa, ale nakoniec bol na to miesto vymenovaný priateľ Klementa Gottwalda Bedřich Reicin, ktorý sa správal umiernenejšie ako fanatický Vaš. Ten však dostal miesto jeho zástupcu. U OBZ mal na starosti oficiálne tzv. vonkajšiu obranu (spravodajská činnosť proti domnelým i skutočným nemeckým špiónom, diverzantom a vlastním ľuďom, zastrašovanie a likvidácia Sovietom nepohodlných osôb, chytanie kolaborantov ). V prípade nepreukázania sa obvinenia sa z nich snažil urobiť špiónov. OBZ sa podieľalo na potláčaní protikomunistických nálad v jednotke. Počas bojov v okolí Liptovského Hrádku spolupracoval K.V. napríklad s Viliamom Šalgovičom (agent NKVD, jeden z funkcionárov KSČ pozývajúcich vojská ZSSR do Československa, poslanec KSČ, námestník ministra vnútra ČSSR v roku 1968, predseda SNR v rokoch 1975-1989), ktorý sa tiež podieľal na mučení ľudí. V roku 1945 sa na K.V. sťažoval u nadriadených mjr. Peter Kuzněcov. Nadriadeným písal, že sa jedná o nafúkaného, domýšľavého a ješitného človeka, ktorý sa o sovietskej spravodajskej službe vyjadroval ako o primitívoch. Vtedy už bol K.V. zástupcom Bedřicha Reicina a bol postrachom celého zboru kvôli sadistickým vyšetrovacím metódam.


Vaš vycvičil „Zvláštní oddíl“, ktorý bol obdobou sovietskych jednotiek SMERŠ. Jeho úlohou bolo v rámci „zahradzovacieho oddielu“ strieľanie ustupujúcich vojakov. Oddiel vykonával únosy civilistov z oslobodeného územia, bez písomných záznamov dochádzalo k ich odovzdaniu sovietskym orgánom, alebo sa dopúšťali ich vraždenia. K likvidácii „špiónov“ sa K.V. vyjadril slovami: „Nač? Co s nima?“.


S predsedom vlády Zakarpatskej Ukrajiny komunistom Ivanom Turjanicom a svojím bratrancom Ivanom Vašom spolupracoval na nútení obyvateľov Zakarpatska na hlasovaní o jeho pripojení k ZSSR. Od Turjanicu dostal dokonca aj ponuku na miesto generálneho prokurátora Zakarpatskej Ukrajiny. To však neschválil mjr. Kambulov. Ten presvedčil Vaša, aby zostal v Prahe a pracoval pre NKVD ako agent. K.V. aktívne spolupracoval a dodával informácie pre NKVD, vydával sa za pracovníka vojenskej rozviedky ČSR. Zatýkal občanov ruskej, bieloruskej a ukrajinskej národnosti, ktorí získali v dvadsiatych a tridsiatich rokoch v Československu azyl. Po zatknutí ich odovzdal sovietskym orgánom (šlo o 300- 500 občanov žijúcich na území ČR). Za svoje služby pre ZSSR obdržal automobil značky Mercedes. V plnení služieb pre ZSSR bol radikálnejší ako Reicin. Vaš sa na Reicina neustále sťažoval u sovietov za jeho miernosť.


V roku 1945 ho Reicin (od 16.4.1945 náčelník HS OBZ) požiadal, aby prišiel pracovať na Hlavnú správu OBZ do funkcie prednostu OBZ. Riadil Bezpečnostné oddiely (BO) – najbrutálnejšie zložky OBZ. Tie boli vytvorené v januári 1945. Na konci vojny vydal rozkaz ku zastreleniu 8 ľudí v Kroměřížii a v júni 1945 v Praha-Kobylisy. 30 príslušníkov za zúčastnilo na najväčších masakroch civilistov v Postoloprtoch. Pred masakrom demonštratívne zastrelili piatich chlapcov. Vaš do smrti označoval tieto obete za špiónov a teroristov. 16.8.1945 odovzdal sovietskemu dôstojníkovi zbehov z RK KA – Alfreda Klausnitzera, Henriksa Pušpursa, Birutu Kučausa, Alma Kučausa a Ivanisa Kučausa. Pre rezidenta NKVD v Prahe a zároveň diplomata Michaila Chazanova riadil odpočúvanie vojenských a politických predstaviteľov už od konca vojny. Odpočúvanie sa vykonávalo jediným odpočúvacím zariadením v ČSR, ešte z dôb Gestapa. Získané informácie pravidelne zasielal na KSČ a na sovietske NKVD. Riadil aj sledovanie ambasád USA, Veľkej Británie a Francúzka.


Už na fronte K.V. svoje ženské obete sexuálne napádal. Udržiaval pomer s niekoľkými ženami (Ruska, Slovenka). Počas bojov v okolí Liptovského Mikuláša bolo ráno nájdené telo príslušníčky zdravotnej služby s prestrelenou hlavou. Naposledy ju večer videli v spoločnosti K.V. Prípad sa nevyšetroval a začalo o jej smrti hovoriť ako o samovražde. Šuškanda v jednotke tvrdila, že mŕtva bola tehotná s K.V., ktorý „si ju nechcel vziať“. O tejto udalosti sa zmieňovali Imrich Klein a vojenský lekár MUDr. Armín Scheer - Široký. Po oslobodení ČSR sa podľa svedka pplk. Pavlíčka dopustil pri výsluchu Nemky znásilnenia, ktorá bola za to odsunutá do Nemecka.


V roku 1946 nebol ani jeden z chytených banderovcov odovzdaný čs. súdom. Namiesto toho boli odovzdané sovietskym alebo poľským orgánom, kde po výsluchu boli bez súdu zastrelení. Väčšina obetí bola neznáma.


Vaš sa podieľal aj na zatknutí čs. dirigenta Václava Talicha, ktorý bol neprávom obvinený z kolaborácie. V roku 1946 dal zavraždiť 27 ročného belgického občana Emila De Backera (* 24.2.1919 Gent - + 9.2.1946 Praha). Bol obvinený zo špionáže, ktoré obvinenie sa ale nepotvrdilo. De Backer sa len priznal ku spolupráci s americkou OSS. Vaš ho však mučil a nútil ho podpísať priznanie o tom, že pracoval pre Gestapo. To sa mu však nepodarilo. K.V. sa ho rozhodol fyzicky zlikvidovať. Zinscenoval zdanlivý pokus o útek v Malej uličke v Prahe. De Backera eskortovali z väznice vojenského súdu v Prahe 4 v Kapucínskej ulici na riaditeľstvo Sboru národní bezpečnosti v Prahe. Okrem eskorty táto udalosť zostala bez svedkov. De Backera zasiahla dávka zo samopalu a guľka z pištole eskorty, tvorenej veliteľom BO rtm. Josefom Matějovičom a príslušníkom BO rtm. Josefom Vavračom. Eskorta neskôr potvrdila priamy rozkaz na zastrelenie vydaný K.V.


Radikalizmus K.V. však začal robiť problémy nielen u OBZ, ale i v ostatných funkciách. Stal sa notorickým sťažovateľom u sovietskej spravodajskej služby. Bol mu navrhnutý návrat do ZSSR. Od Karla Švába a mu bola ponúknutá funkcia kultúrneho atašé v Paríži, kvôli jeho znalosti francúštiny. Túto ponuku však odmietol.

Vzhľadom na neustále sťažnosti na prácu OBZ Ludvík Svoboda OBZ zrušil. V skutočnosti však došlo len ku premenovaniu OBZ na 5. oddělení Hlavního štábu. Zámienkou na odvolanie K.V. z funkcie sa stal incident z roku 1947. V podniku Reduta pištoľou ohrozoval obsluhu a žiadal hranie sovietskych častušiek.


Štábny kapitán pechoty v zálohe JUDr. Karel Vaš vykonal vojenskú sudcovskú skúšku s dobrým výsledkom dňa 14.3.1947. Bol premiestnený na Vrchnú vojenskú prokuratúru v Prahe, kde zotrval do októbra 1948. Potom sa stal vyšetrujúcim sudcom Státního soudu Praha. V januári 1949 sa stal referentom vojenského oddelenia Státní prokuratury Praha. Predsedou senátu Vrchního vojenského soudu Praha sa stal 1. mája 1949, 15. decembra 1949 prešiel ku 4. odboru Ministerstva národní obrany (MNO) a od jesene 1950 vykonával funkciu náčelníka súdneho oddelenia Hlavní soudní správy MNO.


Na pokyn pplk. Jana Vaňka, vrchného vojenského prokurátora (v roku 1946 právny poradca OBZ) prevzal prestné oznámenie na div. gen. Heliodora Píku. K.V. vložil do súdneho spisu falošný dôkaz o tom, že Píka je britský špión. Smrť H. Píku si žiadala Moskva, pretože mal zmapovanú sieť gulagov a báli sa, že by informácie mohol poskytnúť iným tajným službám v prípade emigrácie z ČSR. Vaš v procese vystupoval najprv ako žalobca a potom ako sudca. Mal prsty aj v monsterprocesoch s príslušníkmi RAF (napr. mjr. let. Josef Bryks, MBE; div. gen. Karel Janoušek, plk. let. tech. sl. Ing. Vlastimil Chrást, škpt. let. Josef Čapka, kpt. let. Ondřej Špaček, škpt. let. Otakar Černý, pplk. let. Hosef Hanuš ). Div. gen. Karlovi Janouškovi navrhoval popravu. Vo funkcii sudcu, alebo prokurátora sa podieľal aj na odsúdení veliteľa pražského povstania arm.gen i.m. Karla Kutlvašra, gen. Karla Klapálka, div. gen. Jana Kratochvíla, gen. Antonína Pelicha, brig. gen. Rajmunda Mrázka. Podľa tvrdenia K.V. by svojich odsúdených „spočítal na jednej ruke, možno dvoch“ za zbehnutie do cudziny a podobne. Skauta Ivana Kieslingera odsúdil na väzenie za plánovanie pokusu o ozbrojené povstanie proti komunistickému režimu v roku 1949. V procese bolo odsúdených a popravených 6 ľudí.


Ako verejný žalobca sa podieľal na odsúdení mjr. Jana Drka na 17 rokov, Bohdana Bendu na 12 rokov, voj. Jana Pleskota, mjr. duch. Roberta Bednaříka, voj. Miroslava Hovorku, por. Adolfa Karlovského, mjr. Nechanského, strážm. SNB Josefa Hasila a strážm. SNB Zdeňka Výletu. Za pomerne krátku dobu vyniesol sudca Vrchného voj. súdu pplk. Karel Vaš (od 5.11.1949) okolo 150 pomerne prísnych rozsudkov.


V roku 1949 sa čs. dôstojníci v nemeckej emigrácii rozhodli zabiť Karla Vaša (Josef Kasal a Vojtěch Klečka). Vlámali sa do jeho bytu a spútali jeho slúžku. Keď v obvyklý čas neprišiel, zobrali zo sebou niekoľko kilogramov vyšetrovacích spisov a jeho pištoľ. Kasal bol neskôr zadržaný a našla sa u neho spomenutá pištoľ. Kasalov vyšetrovateľ uveril tvrdeniu, že šlo len o obyčajnú krádež.


V čase antisemitskej kampane v marci 1951 bol odvolaný zo služby a 1. júla toho istého roku roku bol preložený do zálohy. Všeobecne to bolo vítané, pretože bol nenávidený pre svoje sadistické a násilnícke konanie, najmä medzi zahraničnými vojakmi židovského pôvodu. Svojim konaním tak K.V. podnecoval antisemitizmus, ktorý sa potom prenášal aj na ostatných príslušníkov židovského pôvodu. 11. augusta 1951 bol zatknutý a vzatý v Kapucínskej ulici do väzby, kde strávil 18 mesiacov v samotke. Súdom na Pankráci bol 31.7.1953 odsúdený za používanie násilníckych metód počas výsluchov a za vraždu belgického občana Emila De Backera a odsúdený na doživotie. Podľa tvrdenia samotného K.V. na súde nikdy nepriznal vinu ani porušenie zákona. Pripustil len používanie násilných metód vyšetrovania. Podľa vlastného svedectva si od zatknutia odsedel 5 ½ roka. Časť trestu trávil vo väznici v Leopoldove, kde v tom čase sedel aj Gustáv Husák, Eduard Goldstücker, Marie Švermová. Podľa jeho slov sa tam stretol s dvoma až troma osobami, ktoré sám odsúdil. Vo väzení ho dokonca niekoľko väzňov zbilo a vyľakaný K.V. na kolenách prosil pri stole sediacich gen. Kutvašra, div. gen. Karla Janouška, gen.Pelicha a gen. Mrázka, aby ho prestali prenasledujúci väzni biť. Tí odpovedali jeho prenasledovateľom: „S tou vší se nešpiňte!“.


Vo väzení v Leopoldove K.V. naformuloval žiadosť o obnovu svojho procesu (asi 250 strán). Jeho žiadosť bola vypočutá a skončila na stole Josefa Urválka (žiadal trest smrti pre Dr. Miladu Horákovú), predsedu najvyššieho súdu. Dr. Urválek zdôvodnil nevinu K.V. nečakaným spôsobom – prezumpciou neviny. V roku 1956 bol prepustený na slobodu a ako odškodné obdržal od štátu 66 000 Kčs. Týmto sa stáva bezúhonným občanom. Jeho obete zostali vo väzení. Vo veci prepustenia K.V. sa angažoval Josef Rychetský, otec Pavla Rychetského, dnešného predsedu ústavného súdu ČR.


Po prepustení na slobodu sa stal civilným zamestnancom Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda v Prahe. Tam diaľkovo popri zamestnaní vyštudoval Filozofickú fakultu UK – dějiny dělnického hnutí. Druhý doktorát získal 27.10.1966.


V období „Pražskej jari“ začal stretávať ľudí, ktorých odsúdil. Pod tzv. „Pozývací list“ na vstup sovietskej armády do Československa sa podpísal aj bývalý Vašov spolupracovník Viliam Šalgovič.


Po roku 1968 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Komunistickým fanatikom ostal aj v tomto období, mnohým sa vyhrážal že „s nimi zatočí“. FF UK mu 26.10.1972 udelila vedeckú hodnosť kandidáta historických vied v odbore československých dejín. Do dôchodku pracoval aj ako redaktor Ústřední rady odborů, oddělení propagandy. Bol aj člen marxisticko-leninského združenia Levá fronta. Stal sa aj členom Svazu čs. novinářů. V priebehu normalizácie v roku 1975 odchádza do dôchodku.


Bol autorom kníh – Antisemitizmus předmníchovské republiky, Politický systém a spůsob vlády buržoazie v předmnichovském Československu, Z historie potlačování a perzekuce přátelství pracujících k SSSR a z dějin jejich boje na obranu země sovětů v buržoázním Československu v létech 1918-1938. Neskôr ešte napísal knihu Moje perzekuce v právném státě.


Po roku 1989 Úřad pro vyšetřování a dokumentaci zločinů komunizmu obvinil K.V. z vedomého zavinenia justičnej vraždy gen. Heliodora Píky. Bol stíhaný 4 roky (podľa K.V.). Mestský súd v Prahe odsúdil K.V. na 7 rokov za násilnú smrť Heliodora Píky. V rámci odvolania Vrchný súd v Prahe zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe a stíhanie K.V. bolo zastavené z dôvodu premlčania.

Pravomil Raichl (nositeľ Řádu bílého lva V. stupňa – vojenská skupina v r. 2000) sa rozhodol vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Vaša poznal ešte z Užhorodu. V gulagu pri Vorkute sa stal svedkom udavačstva K.V. Obaja boli potom z gulagu prepustení a slúžili v čs. jednotke v ZSSR. Po roku 1948 ho K.V. odsúdil do väzenia, ale podarilo sa mu z neho ujsť (z Leopoldova). Raichl v roku 1995 z USA pricestoval so svojou loveckou zbraňou, ktorou plánoval zabiť K.V. Po prílete do Prahy však o ňu prišiel. Na colnici mu ju zabavili a uložili do trezoru. Ďalší termín si naplánovali na 25.2.2002. Vtedy z Berlína za ním pricestoval Josef Kasal (K.V. mu navrhoval trest smrti) a spolu s Vojtěchom Klečkom ho plánovali zastreliť na výročie komunistického puču. Tento čin chceli vykonať z dôvodu beznádeje v spravodlivosť českej justície. Po vykonaní činu sa chceli prihlásiť na polícii. Pravomil Raichl však na následky rozrušenia z plánovania v ten deň zomiera.


Karel Vaš sa nevedel zmieriť so skutočnosťou, že nikto neuznáva jeho „zásluhy“ a nebol povýšený do generálskej hodnosti: Bol pyšný, že bol na strane ľudského humanistického pokroku (cit. K.V.).


Karel Vaš zomrel 8.12.2012 v domove dôchodcov vo veku 96 rokov v Prahe-Chodově.



Zdroj:
prepis z filmu Pavla Palečka Vrahem z povolání: Utrpení soudce Karla Vaše - https://www.vrahem-z-povolani.cz
https://cs.wikipedia.org/wiki/Karel_Va%C5%A1
www.rozhlas.cz
www.vasevec.cz
www.vasevec.cz
www.vasevec.cz
audio/video galéria www.pametnaroda.cz
www.ustrcr.cz

URL : https://www.valka.cz/Vas-Karel-t143520#472344 Verze : 10
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více