Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three)
- október 1938 - marec 1939 minister spravodlivosti, sociálnej starostlivosti a dopravy autonómnej slovenskej vlády - marec 1939 - júl 1940 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
-
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
- v roku 1947 je v Československu odsúdený v neprítomnosti Národným súdom v Bratislave ako vojnový zločinec na trest smrti
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
soldan.blog.sme.sk Michal Schvarc: Himmlerova spravodajská služba a pád ministra Ďurčanského, denník Hospodárske noviny, 25. 07. 2008 hnonline.sk
Narodil sa 18. decembra 1906 v obci Rajec (okr. Žilina) v rodine statkára. Politické tradície jeho rodiny siahali na koniec 19. storočia a boli spojené s Ľudovou stranou. Po maturite na nitrianskom gymnáziu študoval právo v Bratislave, Viedni a Haagu, počas štúdia sa angažoval v študentskom katolíckom hnutí. Po skončení štúdia od roku 1936 vyučoval medzinárodné právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1933 spolu so svojim bratom Jánom publikoval časopis „Nástup“.
V polovici 30. rokov sa začína zapájať do politiky – vstupuje do HSĽS, kde sa neskôr stane vodcom radikálneho separatistického krídla vytvárajúceho sa v rámci strany a usilujúceho sa o čo najväčšiu autonómiu Slovenska. Od vyhlásenia autonómie v októbri 1938 až do vzniku Slovenského štátu v marci 1939 pôsobil v oboch autonómnych vládach ako minister spravodlivosti, sociálnej starostlivosti a dopravy. Od decembra 1938 bol zároveň poslancom Slovenského snemu. Patril k tým slovenským politikom, ktorí presadzovali rýchle vyhlásenie samostatnosti s pomocou Nemecka. Po tom, čo československý prezident Emil Hácha 9. marca rozpustil slovenský parlament, Ďurčanský v obavách pred zatknutím emigroval do Viedne a 13. marca sa potom s Jozefom Tisom zúčastnil na stretnutí s Adolfom Hitlerom, ktoré je konečným impulzom na zvrhnutie Sidorovej autonómnej vlády, vyhlásenie slovenskej samostatnosti a rozbitie Československa.
V Slovenskej republike potom zastáva post ministra zahraničných vecí (usiloval sa politiku menšej závislosti od Nemecka) až do júla 1940, keď skupina radikálov vedených A. Machom a V. Tukom vyvolala politickú krízu a na rokovaniach v Salzburgu si vynútila jeho odchod. Post ministra zahraničných vecí po ňom zaujal Vojtech Tuka.
V rokoch 1940-45 opäť pracuje ako profesor medzinárodného práva na Univerzite Komenského v Bratislave a ako poslanec parlamentu. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny – v roku 1945 – ako presvedčený zástanca myšlienky slovenského štátu a odporca komunizmu utiekol do Rakúska, neskôr potom do Švajčiarska, Talianska, Argentíny a v roku 1952 do Západného Nemecka. V roku 1946 v Ríme založil Slovenský akčný výbor, ktorý združoval radikálnejších ľudáckych emigrantov, vyvíjajúcich rôzne aktivity za obnovenie slovenského štátu.
Ďurčanský je v roku 1947 v Československu v neprítomnosti odsúdený Národným súdom v Bratislave ako vojnový zločinec na trest smrti. Trest nebol nikdy vykonaný – napriek tomu, že je zaradený na listinu vojnových zločincov, do Československa nebol vydaný.
V roku 1970 je spoluzakladateľom Svetového kongresu Slovákov, ktorý vznikol v New Yorku pod vedením Štefana B. Romana.
