Lisický, Mikuláš

Mikuláš Lisický

sa narodil 20.07.1908 vo Vrbici (od roku 1923 súčasť mesta Liptovský Mikuláš) ako prvorodený syn Margity Lisickej a Mikuláša Lisického, vyučeného sadzača.

Do ľudovej školy začal chodiť v Liptovskom Mikuláši a od roku 1917 v Ružomberku, kam sa rodina presťahovala. V roku 1918 začal navštevovať maďarské piaristické gymnázium. V roku 1919 sa toto zmenilo na reálne gymnázium s vyučovacím jazykom československým, ktoré ukončil maturitou s vyznamenaním v roku 1926.

Nakoľko sa chcel stať vojakom z povolania, v októbri 1926 sa dobrovoľne prihlásil k delostreleckému pluku 201 v Ružomberku a neskôr nastúpil do dôstojníckej školy v Prešove. Odtiaľ odišiel do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú vychodil u delostrelcov a ako prvý z nich bol v júli 1929 vyradený ako dôstojník – poručík delostrelectva z povolania. Prevelený bol do delostreleckého pluku 202 v Prešove, ale dlho sa tam neohrial. Bol pridelený k 5. batérii do Kežmarku. Po roku 1930 odišiel do Aplikačnej školy pre delostrelectvo v Olomouci, kde sa prihlásil k letectvu a od 1. marca 1931 nastúpil k Vojenskému leteckému učilišťu v Prostejove a začal lietať. Slúžil v Piešťanoch u Leteckého pluku 3 gen. letca Milana Rastislava Štefánika. Neskôr bol pridelený k VZÚ (Vojenský zemepisný ústav) do Prahy na leteckú fotogeometriu. Odtiaľ sa potom dostal späť do Prostejova, kde slúžil od 01.10.1936 ako učiteľ lietania a profesor leteckej fotogeometrie až do rozpadu ČSR v marci 1939. V roku 1940, 16. novembra, sa oženil vo Vysokých Tatrách na Hrebienku s Wandou, rodenou Kucielovou. s ktorou mal dve deti. Syna Mikuláša a dcéru Wandu. Bývali v Trenčíne, kde v tej dobe bol veliteľom 4. leteckej divízie a veliteľom posádky.

V marci 1939, keď vznikol Slovenský štát, bol na Smrekovici pri Ružomberku na rekreácii, kde 12. marca 1939 dostal telegram tohto znenia : kpt. Lisický - Smrekovica pri Ružomberku - nastúpte ihneď na Ministerstvo národnej obrany v Bratislave - pplk. Čatloš

Bol z toho úplne dezorientovaný. Pripol si lyže a zbehol do Ružomberka na posádkové veliteľstvo, kde sa dozvedel, čo sa deje: o 22 hod. ten istý deň sadol na vlak a ráno prišiel do Bratislavy v lyžiarskom obleku s lyžami. Na MNO prevzal letecký odbor a pôsobil tam 14 dní, kým sa dostal do svojej starej posádky do Prostejova, no tam už boli Nemci. Po návrate na Slovensko už na MNO v Bratislave nepôsobil, pretože bol ustanovený za zástupcu veliteľa leteckého pluku v Piešťanoch, ako aj nového veliteľa leteckej školy.

V lete 1940 prišiel z Banskej Bystrice z leteckej akadémie do Piešťan na skúšky Dušan Čatloš, mladší brat ministra a stalo sa, že pri skúškach prepadol a nemohol byť vyradený ako poručík. Mikuláš Lisický bol preto predvolaný na MNO aby opravil skúšky tak, že ich menovaný urobil. Odmietol to. Obrátili sa preto na zástupcu Mikuláša Lisického poručíka Júliusa Trnku, ktorý to urobil. Zato sa stal veliteľom školy a Lisický v bol preložený v auguste 1940 do Spišskej Novej Vsi za veliteľa letiska. Tam pôsobil do januára 1941. Potom odišiel na MNO za prednostu letectva do Bratislavy, kde pôsobil až do leta 1943. Potom bol odoslaný na preškolenie na viacmotorové bombardovacie lietadlá na Krym. Po návrate z Krymu prevzal bombardovaciu peruť III na letisku Poprad.

V júli 1944 prichádzali za Lisickým viacerí dôverníci politických a vojenských skupín odboja s tým, či by bol ochotný letieť do Sovietskeho zväzu a dopraviť tam určitých ľudí. Sľúbil, že keď bude treba, poletí. 3. augusta 1944 večer prišiel do bytu v Poprade za M. Lisickým kuriér z Banskej Bystrice s písomným príkazom, že dohovorený odlet sa uskutoční 4.augusta o 13,00 hod. z letiska Mokraď pri Liptovskom Hrádku do Moskvy. S Lisickým mali letieť generál Jurech a Karol Šmidke. Miesto Jurecha, ktorý bol už v tom čase zatknutý, prišiel podplukovník Ferjenčík. Let sa vydaril. Z Moskvy sa s posádkou dostal do Poľska do čs. leteckého strediska 28.10.1944. Tam boli sústredení všetci slovenskí a českí letci na území ZSSR. Z nich sa sformovala a vycvičila 6.12.1944 1. Československá zmiešaná letecká divízia v ZSSR v zostave troch plukov. Mikuláš Lisický bol menovaný za zástupcu veliteľa divízie po bojovej časti a vo funkcii potvrdený rozkazom 4. 4. ukrajinského frontu. V tej funkcii sa aj zúčastnil bojov o oslobodenie ČSR a Ostravy. Do Prahy priletel 15.5.1945 po vojne. Na Slovensko priletela 4. letecká divízia 28.8.1945.

Veliteľom divízie Lisický zostal len do 1.10.1948. Najskôr dostal dovolenku s čakaním, aby nakoniec 30.6.1949 bol prepustený do výslužby bez nároku na penziu. Bol vyhodený na dlažbu a musel si hľadať na staré kolená novú existenciu. Uchytil sa v rozdeľovni textilu ako účtovník. Vojenská správa mu robila ťažkosti s bytom v Trenčíne, preto sa musel presťahovať do Bratislavy. Prijal miesto figuranta na geodézii v Bratislave. Tam začal „od piky“ a popri zamestnaní začal študovať na SVŠT v rokoch 1953-1960, kde vyštudoval za inžiniera.

Medzitým bol rehabilitovaný.

Zomrel 16.03.1987 v Bratislave a je pochovaný na cintoríne v Borinke pri Bratislave.

Zdroj: vlastní životopis, via Wanda Kachničová (email)