Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three)
náčelník Generálního štábu ČSA náčelník Generálního štábu AČR náčelník oddělení operační přípravy GŠ ČSLA
Chief of General Staff, Czechoslovak Army Chief of General Staff, Army of the Czech Republic Chief, Operational Training Department, General Staff of the Czechoslovak People's Army
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
poradce MO ČSFR poradce prezidenta ČR vedoucí výzkumný a vývojový pracovník VzÚ spojů
Karel Pezl sa narodil 14.09.1927 v meste Domažlice. Po absolvovaní Reálneho gymnázia v Plzni nastúpil na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorú absolvoval v roku 1948. Potom pôsobil ako veliteľ školských jednotiek a učiteľ Vojenskej akadémie. Popri tom si zvyšoval svoje vzdelanie a v roku 1953 úspešne absolvoval Vojenskú akadémiu v Prahe.
V rokoch 1953-1955 bol zaradený na funkciu náčelníka operačného oddelenia 8. mechanizovanej divízie v Kolíne, v rokoch 1955-1956 túto funkciu vykonával u 2. streleckého zboru v Písku. V rokoch 1956-1958 bol najprv náčelníkom operačnej skupiny 1. vojenského okruhu v Prahe a v rokoch 1958-1961 zástupcom náčelníka operačnej skupiny Štábu 1. armády. Od roku 1961 do roku 1965 tam zastával funkciu náčelníka operačného oddelenia.
Na Generálnom štábe Československej ľudovej armády (GŠ) zastával v rokoch 1965 až 1967 funkciu zástupcu náčelníka operačnej prípravy GŠ, v rokoch 1967 – 1968 funkciu náčelníka pre prípravu veliteľov a štábov GŠ, neskôr zástupcu náčelníka Správy operačnej a bojovej prípravy GŠ. Od roku 1970 do roku 1971 pôsobil vo funkcii náčelníka oddelenia operačnej prípravy GŠ. V roku 1971 ho z Československej lidovej armády prepustili z politických dôvodov.
Pracoval vo viacerých zamestnaniach – robil dokonca vrátnika. Neskôr získal miesto vo Výskumnom ústave spojov ako výskumný a vývojový pracovník. Po Nežnej revolúcii sa stal v marci 1991 poradcom ministra obrany ČSFR Luboša Dobrovského. Po opätovnom vzatí do služobného pomeru ho prezident ČSFR Václav Havel dňa 01.05.1991 ustanovil do funkcie náčelníka Generálneho štábu Československej armády – námestníka ministra obrany.
Obdobie, kedy Pezl viedol Generálny štáb, bolo mimoriadne dynamické. Zmeny v Európe boli dramatické, rozpadala sa Varšavská zmluva, hľadala sa nová bezpečnostná štruktúra Európy – vhodnú stratégiu pre novú dobu vytvárali NATO alebo Európske spoločenstvá. V rokoch 1990-1991 sa riešil odchod sovietskych vojsk z Československa, v Zálive navyše pôsobil Československý samostatný protichemický prápor, čím krajina manifestovala novú zahraničnopolitickú orientáciu. Usiloval sa aj o vnútornú premenu armády. Armáda pod Pezlovým vedením deklarovala, že sa bude snažiť vytvárať študijné príležitosti v zahraničí pre schopných veliteľov či štábnych pracovníkov.
Generál Pezl si získal rešpekt doma aj v zahraničí. Prejavovalo sa to okrem iného tým, že sa s ním pravidelne schádzali jeho nasledovníci vo funkcii náčelníka Generálneho štábu AČR. Pezla vo svojich pamätiach tiež zmienil americký generál John Galvin, niekdajší vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR). Charakterizoval ho ako premýšľavého, ohľaduplného muža so schopnosťou jasne formulovať.
Po rozdelení ČSFR sa generál Pezl stal prvým náčelníkom Generálneho štábu AČR. Do výslužby odišiel v polovici roka 1993. Po odchode z funkcie pôsobil ešte ako poradca prezidenta Václava Havla.
Generál Karel Pezl bol vyznamenaný viacerými domácimi a zahraničnými vyznamenaniami. V roku 2002 prevzal cenu Jaroslava Jandu za významný prínos k českej bezpečnostnej politike. Dňa 28.10.2017 mu prezident ČR Miloš Zeman prepožičal Rad Bieleho leva.
