SOV - 9K52 Luna-M [kód NATO: FROG-7]

9K52 Luna-M/Frog-7

U těchto raket jsem sloužil jako záklaďák letech 1979-81. Půlroční výcvik se prováděl v tzv. "škole mladších specialistů" v Hranicích na Moravě. Byl jsem zařazen na fci. mladšího počtáře.Výcvik probíhal formou intenzívního nacvičování palebných výpočtů a to pomocí logaritmického pravítka a tabulek, těch bylo asi 50 tlustých sešitů. kdo měl stěstí a dostal se ke kalkulačce mohl ji po čase začít používat. tenkrát nejrozšířenější bulharská ELKA žrala strašně proud a tak jsme k ní připojovali 2 ploché baterie omotane izol. páskou. Cvičné výpočty se prováděly do zblbnutí. Za čas získaná rutina umožnila sečíst číšnikovi přes rameno v hospodě 15 položek pod sebou během vteřiny. Škoda že se to pak vytratilo. Po výpočtech na logáru a pomocí tabulek nás pustili po předchzí teretické průpravě z pravěku počítačů k ruskému kompjútru 9V57M. ten byl napevno zabudovaný v náklaďáčku Gaz 66 a vypadal jak hodně větší pokladna ze sámošky. Display byl jednořádkový ze svítících diod a pod tím po celé ploše byla umístěna jednoúčelová tlačítka pro zadávání parametrů pro výpočet palebných podkladů. tlačítko ENTER se nazývalo PUSK. Stroj to byl značně poruchový a jankovitý. vadilo mu téměř vše. V zimě vlhko, v létě horko a celoročně otřesy a prach. Když bylo v autě vlhko z našlapaného sněhu, dechu obsluhy a mokrých mundůrů tak stávkoval. Pro odvhčení se mu po sundání krytu dávaly mezi paměťové bloky pytlíky s absorpčním materiálem, jaké občas nalezneme v krabici s novými botami až no že ty pytlíky byly plátěné 8x15 cm. PC taky velice žralo proud k napájení sloužily louhové bateri o hmotnosti tak 25 kg, které bylo třeba neustále dobíjet buďto centrálou nebo z palubní sítě auta. V důsledku nespolehlivosti tohoto stroje se veškeré palebné výpočty vedly ještě duplicitně. V pruběhu paleb se do počítače neustále ručně vkládaly meteo údaje, které po 15 minutách již nebyly aktuální a tak pořád. Veškeré údaje k nám přicházely tzv. simplexní telefonií a bylo je nutno ještě před zadáním rozkódovat. No byla to dost pakárna a záběr na bednu. Ač nám maníci z obsluhy odpalovacího zařízení mnohokrát vyčinili za zpackaný výpočet bylo to pořád lepší než za každého počasí v noci ve dně lítat po OZ a znovu a znovu mířit. Bojový útvar jsem vyfasoval v Jistebnici a během 31 vyvedení v průběhu 18 měsíců mého angažmá jsme se rozhodně nenudili.

Fotografie rakety 9M21 používanej v komplete 9K52 Luna-M (Peenemunde 2006):

(c) Radek Havelka

(c) Radek Havelka

Jeszcze o zestawie rakietowym 9K52 "Luna-M"


16 marca 1961 r. rozporządzeniem Rady Ministrów ZSRR nr 247-104 rozpoczęto oficjalne prace nad zestawem rakietowym 9K52 „Luna-M”. Prace nad nowym zestawem rozpoczęto w MIT już w latach 50. Jeszcze przed oficjalnym podjęciem decyzji o rozpoczęciu prac nad zestawem w OKB Zakładu „Barrikady” rozpoczęło projektowanie nowych wyrzutni przeznaczonych dla tego zestawu (29 lutego 1960 r.).
W ramach prowadzonych prac powstały następujące projekty:
* Br-231 na podwoziu samochodu ZiL-135LM – indeks GRAU 9P113,
* Br-237 na podwoziu gąsienicowym (obiekt 910 bazujący na podwoziu czołgu PT-76) – prace rozpoczęto 14 czerwca 1960 r. – indeks GRAU 9P112,
* Br-257 na lekkim podwoziu przystosowanym do transportu śmigłowcem Mi-6 – prace rozpoczęto w dniu 29 marca 1961 r. – indeks GRAU 9P114.


5 lutego 1962 r. przyjęto rozporządzenie Rady Ministrów ZSRR nr 135-66 o budowie zestawu rakietowego 9K53 „Luna-MW” przeznaczonego do transportu lotniczego przy użyciu śmigłowca Mi-6RWK.


Zbudowano prototypy wszystkich wersji wyrzutni i w 1964 r. rozpoczęto próby poligonowe. Po przeprowadzeniu prób całkowicie zrezygnowano z dalszych prac nad wyrzutnią 9P112. Postanowiono prowadzić dalsze prace nad wyrzutnią 9P114, którą w 1965 r. w składzie zestawu 9K53 „Luna-MW” wprowadzono do próbnej eksploatacji w wojsku (do próbnej eksploatacji wprowadzono również zestaw 9K74 z rakietą 8K14 transportowany śmigłowcem Mi-6RWK). W tym samym czasie pracowano również nad śmigłowcowym zestawem rakietowym z rakietą skrzydlatą 4K95 i wyrzutnią 9P116.


W 1965 r. wyrzutnię 9P113 przyjęto do uzbrojenia w składzie zestawu 9K52.


W 1968 r. opracowano tropikalny wariant zestawu oznaczony symbolem 9K52TS (wyrzutnia 9P113TS).


29 lipca 1966 podjęto decyzję o rozpoczęciu prac modernizacyjnych mających poprawić celność rakiet 9M21. Zmodernizowany zestaw oznaczono nazwą „Luna-3”. W ramach tego tematu Moskiewski Instytut Techniki Cieplnej rozpoczął prace nad modernizacją zestawu 9K52. Zmodernizowana rakieta 9M21 miała otrzymać prosty układ kierowania oraz nowe głowice bojowe. Próby poligonowe rakiety-nosiciela (prowadzone w latach 1968-1969) dały wynik negatywny i prace nad układem kierowania przerwano. Wprowadzono natomiast do uzbrojenia nowe typy głowic bojowych – jądrową o małej mocy AA52 (3 kT) oraz kasetową 9N18K. Głowica 9N18K zawiera 42 elementy bojowe 9N22, wybuch jednego elementu daje 690 odłamków o masie 1-2-4 g. Odłamki mogą razić odkryte cele na powierzchni 1,0-2,5 ha przy rozcaleniu głowicy na wysokości 1200 m.


W 1967 r. OKB Zakładu „Barrikady” opracowało zmodernizowaną wyrzutnię 9P113M pozwalającą na strzelanie rakietami 9M21 i nowymi rakietami „Luna-3”. Zmodernizowane wyrzutnie wprowadzono do uzbrojenia.

Začátkem září proběhlo v Chýnově u Tábora setkání nadšenců vojenské techniky.
Přestože jsem fanda do PVO podlehl jsem a fotil a fotil- kde je raketa prostě podlehnu.
Další fotografie umístím později (bude-li zájem).
Na https://www.pvo.webz.cz jsou fotografie techniky PVO z tohoto setkání.

Zdroj : Obrana lidu 1984 č.2

Do výzbroje ČSĽA boli taktické komplety R-60 LUNA-M, označované tiež ako 9K52, zavádzané od roku 1966.


Do konca šesťdesiatych rokov bolo dovezených 10 kompletov 9K52, ktorými boli vyzbrojené samostatné delostrelecké oddiely tankových divízií.


Komplet tvorilo :


- odpaľovacie zariadenie 9P113 n podvozku kolesového nákladného automobilu ZIL-135,


- neriadená raketa 9M21B na tuhé palivo s dostrelom 15 až 60 km.


9M21B mohla jadrovú hlavicu o mohutnosti 10 až 40 kt dopraviť na cieľ s presnosťou 300 m.



Zdroj : Štěpánek K.- Minařík P. Československá lidová armáda na Rýnu - NV Praha 2007

Prepravník 9T29


Foto: vlastný archív

Neriadené rakety 9M21Ф( 9M21F) sú určené k ničeniu živej sily , palebných prostriedkov, bojovej techniky a zbraní hromadného ničenia nepriateľa.


Raketa 9M21Ф sa skladá :


Raketový motor 9M21:


Hlavný motor – štartovací motor – rotačný motor – predná časť raketového motoru s elektrickým zariadením – koncový spínač,


Hlavica s trieštivo-trhavou náplňou 9H18Ф s nárazovým zapaľovačom 9Э29.


Aerodynamickú stabilizáciu rakety za letu zabezpečujú krídla stabilizátoru, upevnené medzi lištami na zadnej časti raketového motoru. Krídla stabilizátoru sú nastavené pod uhlom 1° k ose rakety. Pri streľbe na menšie vzdialenosti sa používajú brzdiace segmenty, ktoré sa upevňujú na trysky štartovacieho motoru.


Raketa sa odpaľuje z raketnice odpaľovacieho zariadenia s príslušným námerom pre určitú diaľku streľby. Za letu sa raketa otáča a to v počiatočnej fázi pôsobením rotačného motoru a ďalej potom vplyvom prúdu vzduchu, pôsobiaceho na šikmo nastavené krídla stabilizátoru.


K ukladaniu a preprave rakiet 9M21Ф a raketových motorov 9M21 je určený kontajner 9Я616 .



Pre bojové použitie raket je určený komplet 9K52, ktorý sa skladá okrem rakiet z :


Odpaľovacie zariadenie ( OZ ) 9P113 na automobile ZIL-135LM – bojové kolesové vozidlo, na ktorom je umiestnený žeriav pre nabíjanie OZ a špeciálnu časť, určená k preprave, zamiereniu na cieľ, ku kontrole před odpálením rakety a k odpáleniu rakety.


Prepravník 9T29 na automobile ZIL-135LM – je určený pre prepravu troch rakiet a môže byť tiž použitý pre spojovanie hlavice s raketovým motorom.


Letiskový prepravník 9T111 – je určený pre leteckú prepravu, ukladanie a vnútornú prepravu pri raketových základniach a raketových utvaroch.


Súprava 9T53 pre technické ošetrovanie ,


Meteorologický radiolokátor PB3-1 „ Proba“ s vozidlom,


Automobilový žeriav 9T31 pre prekladanie rakiet.



Hlavné technické údaje :


Doba činnosti :


- hlavného motoru : 6 – 12 sek.,
- štartovacieho motoru : 0,22 b- 0,44 sek.
- rotačného motoru : 0,3 – 0,5 sek.


Vonkajší povrch rakety je natrený šedou farbou so šablónovaním čiernou farbou ( popisky).



Rozmery v mm :


Priemer motoru : 544


Rozpätie krídiel stabilizátoru : 1700


Dĺžka rakety : 8960



Hmotnosť v kg :


- rakety pred odpálením : 2450
- hlavice : 420
- prachových náplní : hlavný motor 1090 / štartovací motor 40 / rotačný motor 13



Preprava rakiet :


- automobilom do vzdialenosti 2000 km : komunikácia 60 km/hod. / poľná cesta do 40 km/hod. ú terén do 20 km/hod.,
- vzduchom : Vojenské dopravné lietadlá AN-8, AN-12, vrtulník Mi-6,
- po železnici na štvornápravových vagónoch nosnosti 57 – 63 t.




Zdroj : Del/D-21-1 Komplet 9K52 Rakety 9M21Ф, 9M21 Е – predpis ČSLA, Praha 1969

Zopár fotiek odpaľovacieho zariadenia 9P113 s raketou 9M21 (vlastné foto).


P.S.: Dá sa niekde zohnať nejaká literatúra k tomuto OZ (technický popis, schéma elektrického, hydraulického zariadenia, a tak podobne)?

Zopár fotiek odpaľovacieho zariadenia 9P113 s raketou 9M21 (vlastné foto).

Military Historical Museum of Artillery, Engineers and Signal Corps, St. Petersburg, Russia, 2009
9T29 Transporter (ZIL-135) carrying a 9M21 missile for a 9K52 Luna-M missile complex