Životopis legendárneho amerického generála a priekopníka v používaní tankov, ktorý sa podieľal na osvobodení Európy a spolu so svojou slávnou 3. armádou se dostal až na územie Československa.
Generál George Smith Patton mladší není u nás rozhodně osobností neznámou. Velitel americké 3. armády, osvoboditel západních Čech a Plzně, proslul jako tvrdý, energický voják, který se narodil pro útočné operace. V mládí sloužil pod velením generála Pershinga – účastnil se jeho mexického tažení proti povstalcům vedeným Pancho Villou. Během 1. světové války se stal jedním z prvních příslušníků a později i velitelem nově založených tankových jednotek. Tanky pak jako útočnou údernou zbraň prosazoval po celý zbytek svého života. Image tohoto vynikajícího střelce tvořily dva revolvery Colt .45 a Smith & Wesson .375 Magnum, oba vyložené slonovinou.
Tento priekopník tankového boja v americkej armáde a pomocník pri zakladaní americkej tankovej doktríny sa narodil 11. novembra 1885 v Sa Gabriel v Kalifornii. Jeho vstup do armády nebol prekvapením, pretože jeho rodina mala dlhú vojenskú históriu.
Študoval na vojenskej akadémii vo West Pointe. V roku 1909 ju úspešne absolvoval a nastúpil k zajzdectvu. Tu sa prejavil ako skvelí príslušník kavalérie. Napísal príručku o šermovaní so šabľou.
Jeho prvé nasadenie sa datuje v roku 1916 vo Fort Bliss,kde ako poručík pod vedením Johna Pershinga pomáhal potlačiť povstanie Pancha Villy.
Keď bol v roku 1917 do Európy vyslaný 1. expedičný zbor,bol veliteľom 1. tankovej jednotky. Neskôr vyučoval v škole pre výcvik tankových posádok v Langres. Prvé nasadenie jeho tankov bol v roku 1918 pri Saint Mihiel. Za zásluhy v Európe dostáva Záslužný vojenský kríž.
V roku 1942 trénuje americké tankové jednotky v Kalifornskej púšti. Zúčastnil sa aj vylodenia spojeneckých vojsk v Severnej Afrike. Po Nemeckom útoku pri Kasserine preberá velenie 2. sboru, s ktorým pomôže zničiť nemecké vojská v Tunise.
Ako generálplukovník sa v roku 1943 velí 7. americkej armáde pri bojoch o Sicíliu. Dobije Palermo a pár hodín pred Montgomerym, dobyje Messinu. Na Sicílii však inzultuje dvoch vojakov v poľnom lazarete a obviní ich z vlastizrady. Po tomto incidente prišiel o velenie armády.
V roku 1944 mesiac po Dni D sa ujíma velenia 3. armády a zakrátko prerazí nemeckú obranu a podarí sa obkľúčiť 100 000 nemeckých vojakov. V decembri 1944 je s 32. armádou v oblasti Metz. Po nemeckom útoku v Ardenách sa bleskurýchlo stočí na sever, aby zastavil Nemcov a oslobodil obkľúčené mesto Bastogne.
Pri postupe Nemeckom sa mu podarí obkľúčiť Ruhrsku panvu. Jeho postup je založený na rýchlom tankovom postupe, takže nemecká armáda mala problém vybudovať obranu. V apríli prekročil hranice Československa. Podarilo sa mu oslobodiť mnoho miest, vrátane Plzne. V oslobodení Prahy mu zabránila dohoda s Rusmi.
Krátko po skončení vojny vyhlasoval, že novým americkým nepriateľom je Rusko. To ho stálo miesto a ujíma sa pozície guvernéra v Bavorsku.
Dňa 9. decembra je však pri autonehode v Mannheime, ťažko ranený a 21. decembra toho roku v Heidelbergu umiera. Je pochovaný na americkom vojnovom cintoríne v Luxemburgsku.
Konecne jsou zde slibene fotky z lucemburskeho hrbitova, kde je tento velikan sve doby pohrben. Cest jeho pamatce !
Vlajka, pod niz se Pattonovi vojaci probili Evropou az do Cech
Takto shlizi general na sve vojaky dnes ... rady bilych krizu, kam az oko dohledne. Osvobozeni Francie, Lucemburska, Belgie, Bitva v Ardenach, to vse ma svou odezvu v radach techto bilych krizu a Davidovych hvezd.
Pattonuv hrob
Hrob generala George S. Pattona, schopneho a uspesneho generala. Dnes ma bily kriz a osamoceny hrob nedaleko lucemburskeho hlavniho mesta, a ze sveho cestneho mista na vrcholku kopce shlizi na sve padle spolubojovniky. Celkove jich je na tomto hrbitove pr
