Nogi, Maresuke

Nogi Maresuke

Po narodení sa Nogi puvodně menoval Mudžin, údajne toto meno ho chránilo pred zlými duchmi, pri dovŕšení 18. roku bol premenovaný na Nogi Bunzó.
V novembri 1865, je na základe zemepána oblasti Nagato zapísaný do Fushimi Goshin Heisha aby sa tu cvičil vo vojsnskom umení domobrany resp. obrany panstva. Po ukončeni výcviku je dislokovaný do posádky v Kjóto, v Kawatō Barrack ako inštruktor a následne v panstve Toyōra, taktiež ako cvičitel a zároveň z velením tamojších pobrežných obranných jednotiek.


V roku 1871 sa Nogi stáva majorom císařskej armády. Približne v tom istom čase si mení priezvysko po otcovi na Maresuke.
V roku 1875 je pridelený k 14. pešiemu pluku.
Nasledovného roku, 1876 je menovaný ako regionálny štábny dôstojník jednotiek v Kumamoto. Taktiež je preložený aby velil 14. pešiemu pluku a za jeho služby počas rebélie Sacuma, proti silám Saigō Takamoriho na Kjúšú, je menovaný podplukovníkom. Počas bitvy sa mu podarí stratiť zástavu 14. pešieho pluku, ktorá padne do rúk nepriatela. Nogi si do svojej smrti túto potupu neodpustil a uviedol túto udalosť ako jeden z dôvodov jeho neskoršej sebevraždy.


V roku 1878 sa stáva plukovníkom.


V 1886 odchádza spolu s Kawakami Soroku do Nemecka, študovať Európsku vojenskú stratégiu a taktiku.


Počas prvej Sino-japonskej vojny, v roku 1894 sa stáva generalmajorom a velí 1. pešej brigáde, ktorá úspešne preniká cez čínsku obranu a úspešne obsadzuje Port Arthur a to iba za jeden deň bojov.
Nasledovného roku sa stáva generalporučíkom a je pridelený k 2. divízie s úlohou invázie na Taiwan. Nogi zostáva s okupačnými salami na Taiwane až do roku 1898.


V 1899 je povolonaý späť do Japonska, kde je mu zverené velenie novovytvorenej 11. divízie so sídlom v Kagawa.


Po tom, ako sa stáva baronom, je kondekorovaný Rádom zlatého luňáka 1. triedy.
14.10.1896 sa Nogi stáva 3. japonským generálnym guvernérom Taiwanu a tento post zastáva do februára 1898. Počas jeho pôsobenia na Taiwane sa s ním na ostrov presunula aj jeho rodina. Jeho matka onemocnela na malaria a po čase umrela. Táto udalosť primela Nogiho, aby zlepšil zdravotné podmienky a starostlivosť na ostrove.


V roku 1904 je Nogi znovu povolaný do armádnej služby z dôvodu práve vypuknuvšej Rusko-japonskej vojny. Zároveň je menovaný generálom a je mu zverené velenie 3. armády s počiatočnou silou 90.000 mužov. Armáda má za úlohu obsadiť Port Arthur v južnej časti poloostova Liaodong v Madžusku. Nogiho sa vyloďujú krátko po bitve Nanshan, v ktorej padol jeho najstaší syn. Japonské sily pomaly postupujú dolu poloostrovom a stretávajú sa s nečakane silným odporom a mnohými fortifikáciami, omnoho viac ako pred 10 rokmi keď tu zvádzal boje s Číňanmi.
Počiatočný útok na Port Arthur sa postupne mení na obliehanie, ktoré sa predlžuje od 01.08.1904 do 02.01.1905 a stojí množstvo japonských životov, okrem iného Nogiho druhého syna.
Pre predlžujúcu sa kampaň, množstvo strát a impotenciu japosnkého vojska obsadiť prístav sa v Japonsku množia hlasy aby bol Nogi odvolaný. Avšak jeho zástancom sa stáva cisár Mucuhito, ktorý sa ho zastal pred Najvyššou vojnovou radou.
Po konečnom páde Port Arthuru sa stáva Nogi národným hrdinom. Následne vedie svoju 3. armádu v poslednej bitve u Mukdenu.


Koncom vojny sa Nogi priamo zodpovedá pred cisárom Mucuhitoem. Tu keď vysvetĺuje bitvu o Port Arthur v detailoch, ospravedlňuje sa za straty 56.000 životov a požiada cisára, aby mohol spáchať sebevraždu. Cisár Mucuhito mu následne zdeluje, že sebevražda je neakceptovatelná a že všetko sa udialo na základe imperiálnych rozkazov a Nogi musí ostať na žive aspoň dokial bude on sám tiež na žive.
Po skončení vojny dostáva Nogi titul hrabě a je vyznamenaný Rádom vychádzajúceho slnka s kvetmi Paulownia, Grand Cordon v roku 1917.


V rokoch 1908–1912 je riaditeľom školy Peerov a je mentorom mladého korunního prince Hirohitoa.


Nogi minul väčšinu osobného majetku na nemocnice pre ranených vojakov a na výstavbu pomníkov padlým v Rusko-japosnkej vojne. Okrem iného využil svoj vplyv na to, aby Japonsko vybudovalo pomník v Port Arthure pre padlých Ruských obrancov.
Nogi a jeho manželka spáchali seppuku resp. džigai (sebevraždu) krátko po tom, ako pohrebný sprievod cisára Meidži opustil palác. Rituálna sebevražda bola v súlade s samurajskou tradíciou, nasledovať majstra do smrti (džunši).
V jeho rozlúčkovom liste napísal že takto chce odčiniť potupu z Kjúšú a tisícové straty v Port Arthure. Okrem iného venoval svoje telo na lekárske účely.


Všetco členovia jeho rodiny boli pochovaný na cintoríne Aojama v Tokiu.

Zdroj
https://en.wikipedia.org/wiki/Nogi_Maresuke
https://ja.wikipedia.org/wiki/乃木希典