Mutaguči, Renja

Mutaguči Renja

Začiatok kariery
Narodil sa v prefektúre Saga. V 1910 ukončuje Imperiálnu vojenskú akadémiu ako dôstojník pechoty a v 1917 Vojenské štábne kolégium.
Mutaguči sa účastní Sibírksje intervencie a bojov proti revolučnej Červenej armáde. Potom je pridelený ako vojenský atašé vo Francii.
V 1926 dostáva hodnosť majora a v 1930 podplukovníka.
V rokoch od 1933 do 1936 slúži v sekcii všeobecných záležitostí generálneho štábu v Tokiu.
V 1936 je prevelený do Číny, kde velí japonskej posádke v Pekingu. V rokoch 1936-1938 velí 1. pluku pechoty v Číne a následne je poverený štábnou pozíciou vo velení Kuantungskej armády.


Prvé vojnové skúsenosti
Počas jeho pôsobenia v Číne, jeho jednotky boli zapletené do incidentu na moste Marco Polo, ktorý sa odohral 07.07.1937 a jeho arogancia pomohla spustiť druhú Sino-japonskú vojnu. Veril, že slabosť a útupky sú iba provokáciou zo strany Číny a rýchlo dosiahol eskaláciu situácie, ktorá bola pôvodne iba lokálnou potýčkou.
Keďže bol členom Imperiálnej frakcie (Kōdōha) a bol dobre politicky prepojený, rýchlo po incidente doshauje svoje povýšenie na generálmajora v 1938 a naśledne zastáva rôzne zodpovedné štábne posty v Číne a Mandžusku. V rokoch 1938 až 1939 je náčelníkom štábu 4. armády.
V 1939 je povolaný do Japonska a tu do 1941 pôsobí na poste veliteľa Vojenskej prípravnej školy.
V 1940 dostáva hodnoať generálporučíka a so začiatkom vojny v Pacifiku, dostáva pod velenie v apríli 1941 18. divíziu.


Boje v Pacifiku
Táto divízia sa podieľala na invázii do Malajsie a vo februáry 1942 je sám zranený počas bojov o Singapur, pri konečnom útoku. Po jeho páde je 18. divízia presunutá na Filipíny ako posial pre jednotky, ktoré majú za úlohu vytvlačiť Americké sily z poloostrova Bataan.
V apríly 1942 je divízia presunutá do Barmy a on spolu s ňou do Rangúnu.
V marci 1943 je Mutagučimu zverené velenie 15. armády a začal silne presadzovať svoj plán postupu na Assam (U-Go), ktorý následne viedol k bitve o Imphal.


Operácia U-Go
Všetci jeho podriadený, ako aj nadriadený tvrdili, že operácia je velmi riskantná a s veľkou pravdepodobnosťou sa skončí neúspechom. Mutaguči nepočúval názory iních a dohnal k rezignácii veliteľov 15., 31. a 33. divízie, ako aj svoho šéfa spravodajstva. Nakoniec však ofenzívu u nadriadených prostredníctvom svojho vplyvu presadil.
Ofenzíva končí katastrofou, 50.000 z 65.000 Mutagučiho mužov zahynie, väčšina z dôvodov nemocí a hladu. Z úplným kolapsom ofenzívy je Mutaguchi na svojom poste vystriedaný a povolaný do Tokia, kde je prinútený aby požiadal o zaradenie do výslužby.


Koniec vojny
Mutaguči je na krátky čas znovu povolaný do služby v 1945 aby zastával znovu post veliteľa Vojenskej prípravnej školy.
Po kapitulácii Japonska, je zadržaný americkými vojenskými autoritami a vydaný do Singapuru, kde sa postavil pred súd pre vojnové zločiny. Z väzenia je prepustený v marci 1948 a vracia sa do Japonska, kde v Tokiu umiera 02.08.1966.
V 1963 prišiel so štúdiou, tvrdiacou, že Imphalská kampaň zlyhala iba z toho dôvodu, že Sató zlyhal pri postupe na Dimapur.


Zdroj:
en.wikipedia.org
https://pwencycl.kgbudge.com/
www.generals.dk