MMR - Burmská nezávislá armáda [1941-1942]

Burma Independence Army
V roku 1940 v Juhovýchodnej Ázii rástol záujem Japonska o surovinové základne a základňu ľudksých zdrojov. Briti poskytovali zásoby pre Čínsku národnú armadu, ktorá vzdorovala Japoncom, pričom zásobovanie bolo zabezpečované z prístavu Rangoon v Burme a cez túto krajinu sa zásoby dostávali do južnej Číny k bojovníkom Čínskej národnej armády. Japonsko malo záujem pretnúť túto zásobovaciu trasu.


V 1940 je plukovník Suzuki Keiji, štábny dôstojník Cisárskeho generálneho štábu, poverený vypracovaním plánov na tajné operácie v Burme, ktorá v tom čase bola britskou kolóniou.


Japonci vedeli o Burme velmi málo a mali velmi málo kontaktov s touto kolóniou. Roku 1939 je kontaktovaný Japonskou spravodajskou službou Bo Maw a tento následne konzultuje možnosť japonskej podpory so svojim spojencom Aung Sanom zo Slobodného bloku.


Suzuki navštevuje tajne Burmu v septembri 1940. Tu sa stretáva s politickými predstaviteľmi Thakin Kodaw Hmaingom a Thakin Mya.


Minami Kikan a Tridsať kamarátov


Avšak dôležitú osobu Japonci získavajú v roku 1940, kedy je vydaný zatykač na bývalého študentského aktivistu Aung Sana, ktorý prchá z Indie do Číny, kde je v Amoy zadržaný a v auguste 1940 Suzukim presvedčený k spolupráci.


Suzuki a Aung San letia do Tokya. Po rozhovore s Imperiálnym generálnym štábom, je rozhodnuté vytvoriť tajnú spravodajskú organizáciu ktorá sa bude menovať Minami Kikan (南機関) (pod velením Suzukiho), ktorá by mala podporovať Burmské odbojové skupiny a uzavrieť Burma Road do Číny.


Na dosiahnutie tohto cieľu, maly byť verbovaný mladý bojovníci za samostatnosť Burmy a následne vycvičení v Thajsku alebo na japonských okupovaných územiach v Číne. Aung San a prvá skupina revolucionárov, označovaných ako Tridsať kamarátov 1) (ရဲဘော်သုံးကျိပ) je cvičená na Hainanskom ostrove (dnešná Čína), neskôr na Formose. Tridsať kamárov vytvoril vlastne zárodok Burmskej armády. Ich vekový priemer bol iba 24 rokov.


Ďalším z prvých rekrútov bol Bo Ne Win. Thakin Tun Oke bol zvolený ako politický správca a organizátor, keď skupina vstúpi do Burmy. Suzuki si osvojuje burmské meno "Bo Mo Gyo" pre jeho spoluprácu s Minami Kikan.
Minami Kikan je vytvorená vo februári 1941.


Burmská nezávislá armáda


28.12.1941 na ceremónii v Bangkoku je slávnostne rozpustená Minami Kikan a ihneď z nej sa vytvára Burmská nezávislá armada (Burma Independence Army, BIA).


BIA spočiatku číta 227 Burmčanov a 74 Japoncove. Niektorý z Burmských vojakov boli druhou generáciou žijúcou v Thajsku a ktorý ani nehovorili Burmsky.


BIA vytvára a pripravuje malé jednotky, ktoré sa majú za úlohu zúčastniť invázie do Burmy v januári 1942. Jednotky sprvoti plnia spočiatku spravodajské úlohy ako zber informácii, ďalej vykonávajú sabotáže a vlastne slúžia ako predvoj inváznych vojsk a to hlavne v južnej Burme a v oblasti Tenasserium. BIA taktiež napádala ustupujúce Britské jednotky a nútila ich k boju aj počas ústupu. Jeden z Tridsiatich kamarátov Thakin Shu Maung (Ne Win) sa infiltruje do Rangoonu kde vykonáva sabotážne operácie.


Keď japonské sily vstupujú na územie Burmy, mnohí dobrovolníci z práve dobitých územi sa hlásia do radov BIA. Plk. Suzuki, zodpovedný za BIA z Japonskej strany dosiahol požadovaný politický efekt a do BIA sa začalo hlásiť množstvo Burmčanov.


8.3.1942 japonské sily obsadzujú Rangoon, BIA číta na 12.000 mužov a podľa niektorých údajov až 18,000.


Mnohí z príslušníkov BIA v skutočnosti neboli oficiálne odvedení, ale jednalo sa mnoho krát o jednotlivcov alebo gangy, ktorí sa hlásili k BIA väčšinou aby týmto ospravedlnili a vyhli sa zodpovednosti za svoje predchádzajúce činy.


Japonci poskytli BIA výzbroj, ale príslušníci BIA sa sami vyzbrojili okrem iného zo zanechanej výzbroje zanechanej Britskými jednotkami pri ústupe.


BIA počas japonského obsadzovania Burmy podporujú akcie cisárskej armády, avšak ich pôsobenie je viac menej neefektívne a BIA trpí značnými stratami a to hlavne pre neznalosť moderného boja, neskúsenosť a zbytočné nadšenie a precenenie vlastných síl.


Teror BIA na území Burmy


Niketoré jednotky z BIA aktívne vystupujú pri útokoch na niektoré menšiny žijúce v Burme (zvlášť na Karens) a lúpení, rabovaní indických utečencov. K menšinám mala BIA horší prístup ako samotní Japonci. Krátko po tom, ako Briti ustúpli z Burmy, počiatkom roku 1942, jedntoky BIA okľúčili civilov z Karen v zone delty Irrawaddy a okrese Papun, pričom ich začali vyvražďovať denne po stovkách, pričom ich obviňovali, že sú bristkými špiónmi. Obyvatelia Karenu vydržali, vzniklo medzi nimi hnutie odporu, ktoré spolupracovalo s Britmi. Tomuto učinili koniec až Japonci, ktorý zastvili operácie BIA v oblasti s odôvodnením, že toto vraždenie je proti ich cieľu a viac škodí ako slúži. Tieto akcie sa nedajú prisúdiť neorganizovaným rekrútom, autorom bola organizovaná BIA, pričom jeje velenie mohlo tomuto učiniť koniec, ale neurobilo tak.


Okrem sporov ohľadne nadmernej brutality voči civilnému obyvatelstvu, ďalším problémom medzi BIA a japonskou správou bolo to, že BIA sa snažila o vytváranie lokálnych vlád v rôznych častiach Burmy. Japonská správa mala záujem vytvoriť vlastnú správu podľa svojich predstáv. Prvým konfliktom bola admninistrácia v Moulmein. Japonská 55. divízia odmietla Burmskú požiadavku na vytvorenie mestskej správy a dokonca zakázala vstup BIA do mesta.


Burmská obranná armáda


Po operáciách uskutočnených na jar 1942 je BIA rozpuestná a Japoncami odzbrojená. Následne v auguste 1942 Japonci vytvárajú Burmskú obrannú armádu (Burma Defense Army - BDA), zároveň s bábkouvou civilnou výkonnou mocou. Táto nova sila, čítala na 3.000 mužov a bola vycvičená Japonskými poradcami, podľa požiadaviek Japonskej armády ako riadne armádne prapory.


Burmská národná armáda


V auguste 1943 Burma dostáva formálnu nezávislosť. Ba Maw, politik ktorý bol pred vojnou väznený Britmi sa stáva premiérom. Aung San sa stáva ministrom obrany a zároveň vrchným veliteľom arády, ktoré po vymenovaní vlády dostáva názov ako Burmská národná armada (Burma National Army - BNA) Veliteľom armády sa stáva plk. Bo Ne Win. Ministrom zahraničia je Thakin Nu.


BNA sa skladala zo 7 praporov pechoty a rôznych podporných telies, pričom početný stav čítal na 11.000 mužov. Väčšina príslušníkov boli Burmskej národnosti, ale nachádzal sat u aj jeden Karenský prapor. BNA sa s časti podieľala na bojoch počas roku 1944.


Aj keď v tomto období bola Burma formálne nezávislá, ale stale zostávala pod Japonskou vojenskou okupáciou. Japonská správa drancovala miestne hospodárstvo pre svoje vojenské potreby a toto ako aj správanie sa Japonských okupantov obrátili väčšinu obyvatelstva proti nim. Japonci sa správali nadradenecky na okupovaných územiach a to aj vo vzťahu k BNA, to napríklad sa prejavovalo, že príslušníci BNA sa museli právať aj k radovým Japonským vojakom ako ku svojim nadriadeným.


V marci 1944 sa BNA nezúčastňuje ofenzívy v Imphale na rozdiel od Indickej národnej armády, ktorá bojuje po boku Japonských vojsk. Po zlyhaní ofenzívy Japonci začínajú ustupovať.


Počas rokov 1943 a 1944 BNA nadviazala kontakty s inými politickými skupinami v Burme, medzi nimi aj s komunistami. Je vytvorený Ľudový protifaštistický front (Anti-Fascist Organisation (AFO)) dojeho čela sa stavia Thakin Soe, zakladateľ Komunistickej strany.


Prostredníctvom komunistov a Arakanskou obrannou armádou (Arakan Defence Army) je nadviazaný kontakt s britskými Silami 136 (Force 136) v Indii. Spočitaku sa jedná o nepriame kontakty. Sily 136 boli schopné kontaktovať sa s karenskou jednotkou BNA v Rangoone prostredníctvom agentov, ktorý boli vysadení v Karenni.


V decembri 1944, AFO nadväzuje spojenie so spojencami a navrhuje vykonať povstanie proti Japoncom, pričom hodlá doň zahrnúť aj BNA. Briti spočiatku nedôverujú BNA a nevidia sitáciu tak, že by bolo vhodné podporiť toto kolaborantské teleso, ktoré na počiatku vojny tiahlo práve proti Britom po boku japonských síl. Výhrady Britov sa týkajú okrem iného aj veliteľa BNA, Aung Sana, ktorý je považovaný za zločinca a to aj pre jeho osobnú prítomnosť pri niektorých vraždách civilistov.


Prvé povstanie BNA nastáva počiatkom roku 1945 v strednej Burme. Postupne sa doň zapája aj zvyšok BNA a to koncom marcu 1945. 27.3.1945 BNA formálne vyhlasuje vojnu Japonsku.


V tom čase BNA bola rozmiestnená po celom území a podliehala rôznym regionálnym vojenským veliteľom. Jednotky v blízkosti britských línii alebo blízko rieky Irrawaddy dostali zbrane od spojeneckých jednotiek v tejto oblasti. Taktiež armada obsadzuje dôležité úrady vo väčšine miest.
Sily 136 15.5.1945 zabezpečili bezpečný prechod Aung Sanovi aby sa mohol stretnúť s Gen. por. William Slimom, veliacim 14. britskej armáde v Burme.


Thakin Soe a Aung San dúfali v to, že BNA bude akceptovaná ako spojenecká sila a AFO bude uznanaá ako dočasná vláda Burmy. Slim pri stretnutí odmieta uznať AFO ako dočasnú vládu a žiada odzbrojenie BNA, po zastavneí bojov. AFO s tým súhlasí s tým, že BNA bude včlenená do novej burmskej armády.


Vlastnenecké burmské sily


BNA je následne po povstaní premenovaná na Vlastnenecké burmské sily (Patriotic Burmese Forces - PBF), a tieto spolupracujú so spojencami pri oslobodení Burmy a vytlačení Japoncov.


BNA napríklad napomáhajú kryť krídlo Messervyho 4. zboru pri postupe na Rangoon, avšak v konečných bojoch v Burme už nehrali dôležitú úlohu.


AFPFL (politický nasledovník AFO) sa s časti zaradil do civilnej vlády Burmy. Vlastnenecké burmské sily sú odzbrojované postupne ako končia svoju bojovú činnosť a väčšina z ich personálu prechádza postupne do nových 3 nových praporov burmskej armády. Druhá časť bývalých bojovníkov sa zaraduje do Aung Sanovej polovojenskej PVO.



zdroj
Bayly, Christopher; Tim Harper (2005). Forgotten Armies. London
Allen, Louis (1984). Burma: The Longest War 1941-45

URL : https://www.valka.cz/MMR-Burmska-nezavisla-armada-1941-1942-t123086#419550 Verze : 1
Tridsať kamarátov 1), prví mladí revolucionári trénovaní Japoncami - zárodok Burmskej armády



No.
Nom de guerre
Skutočné meno Poznámka
1. Bo Teza Aung San Starší líder, zakladajúci člen Komunistickej strany, líder skupiny Tridsať kamarátov, minister vojny 1944, veliteľ Burmskej národnej armády, spoluzakladatel Protifašistickej ľudovel ligy slobody (AFPFL), vedúca osobnosť protijaponského povsatnia, zavraždený 1947 v Rangoone
2. Thakin Tun Oke Thakin Tun Oke Starší líder, líder frakcie Ba Sein – Tun Oke (socialisti) zostáva v Japonsku a nepodstupuje tréning v Hainan
3. Bo Let Ya
Thakin Hla Pe
Starśí líder, zakladujúci člen Komunistickej strany, vrchý veliteľ Burmskej obrannej armády (BDA), minister vojny 1944, 1947 signatár Let Ya-Freeman Defence Agreement, do 1952 slúžil vo vláde Thakin Nu ako vicepremiér, zatknutý v 1963 po zlyhaní mierových vyjednávaní, 1969 sa pripája k U Nuovej Strane parlamentnej demokracie (PDP), 29.11.1979 zabitý v akcii v Karene
4. Bo Setkya
Thakin Aung Than
Starší líder frakcie Ba Sein – Tun Oke, vstupuje do Socialistickej strany a slúžo vo vláde AFPFL, po prevrate v 1962 sa sťahuje do illegality, zomiera pred príchodom U Nu do Thajska a sformovaním PDP
5. Bo Zeya Hla Maung Štarśí líder Dobama študentov, komunistický líder armádnej rebélie v 1948, 1963 sa vracia z Číny na vyjednávania medzi Ne Winovou revolučnou radou a povstaleckými skupinami 16.4.1948 zabitý v akcii
6. Bo Ne Win
Thakin Shu Maung
Starši líder frakcie Ba Sein – Tun Oke, 1949 vrchný veliteľ armády, prevzal vládu po U Nu, ako úradnícka vláda, 1962 uskutočňuje puč a stave sa vojenským diktátorom
7. Bo Yan Naing Tun Shein Líder Dobama študentov, hrdina bitvy Shwedaung, člen Thakin Nuovej Strany parlamentnej demokracie (PDP) do Rangoonu sa vracia po manestii v 1980
8. Bo La Yaung Thakin Ba Gyan Líder bielehokrídla Ľudovej dobrovolníckej organizácie (PVO), 1948 práca v podzemnej organizácii Yèbaw Hpyu, zajatý v 1958, vo vláde Ne Wina minister obchodu
9. Bo Hmu Aung
Thakin San Hlaing
Líder žltého krídla Ľudovej dobrovolníckej organizácie (PVO), slúži ako minister obrany vo vláde U Nu, pokúsil sa o puč s Bo Min Gaung, 1962 zatknutý po prevrate, 1967 prepustený, zapája sa do U Nu povstaleckej PDP v Thajsku do Rangoonu sa vracia po manestii 1980, počas povstania 8888 formuje Ligu pre demokraciu a mier (LDP)
10. Bo Yan Aung Thakin Hla Myaing 3. komunistický líder, líder amrádnej rebélie 1948, účastní sa mierových jednaní v 1963, zavraždený pri čistkách v CPB 26.12.1967
11. Bo Moe Thakin Aye Maung -
12. Bo Min Gaung
Thakin Saw Lwin
Vstupuje do Socialistickej strany, slúži vo vláde U Un, zatknutý v 1963 po zlyhaní mierových vyjednávaní
13. Bo Mya Din Thakin Than Tin "Tharrawaddy" Thakin Than Tin
14.Bo Kyaw Zaw
Thakin Shwe
Líder Komunistickej strany Burmy (CPB), ale nezapojil sa do povstania armády 1948, v 1955 riadi Kuomintang z Barmy, 1957 opustil ozbrojené sily, 1960 neúspešný kandidát do parlamentu, 1963 vedie mierové jednania s Thakin Kodaw Hmaing, 1976 sa vracia do CPB, 1988 emigruje do exilu v Yunnan, Čína
15. Bo Ye Htut Aung Thein Študent Dobama, komunistický líder armádnej rebélie v 1948, v 1963 sa vzdáva, inštruktov v škole BSPP, 1988 po prevrate zatknutý
16. Bo Lin Yone Thakin Tun Shwe -
17. Bo Hpone MyintThakin Tin Aye -
18. Bo Myint Aung Thakin Soe Stáva sa alkoholikom a spácha sebevraždu v 1945 zastrelením
19. Bo Tauk Htain Thakin San Mya Zatknutý v 1963 po zlyhaní mierových vyjednávaní
20.Bo TayaThakin Khin Maung OoStal sa velkým hráčom a spisovatelom
21. Bo Zinyaw Than Nyunt Študent Dobama
22. Bo Nyana Maung Maung Študent Dobama
23.Bo BalaThakin Tun Lwin Zatknutý v 1963 po zlyhaní mierových vyjednávaní
24. Bo Min Yaung Hla Študent Dobama
25. Bo Myint Swe Thakin Tun Khin Frakcia Ba Sein – Tun Oke
26. Bo Saw Aung Thakin Ngwe Frakcia Ba Sein – Tun Oke, umiera v 1942 v bojoch, východná Burma
27. Bo Saw Naung
Thakin Thit
Frakcia Ba Sein – Tun Oke
28. Bo Moe Nyo Thakin Kyaw Sein Frakcia Ba Sein – Tun Oke
29. Bo Than Tin Thakin Than Tin Frakcia Ba Sein – Tun Oke, neúčastní sa výcviku v Hainan, umiera v Formosa
30.Bo Htein Win Saung v tom čase študent v Japonsku, nezúčastnil sa výcviku v Hainan, umiera na maláriu v Thajsku






zdroj
Bayly, Christopher; Tim Harper (2005). Forgotten Armies. London
Allen, Louis (1984). Burma: The Longest War 1941-45
en.wikipedia.org
http://forum.axishistory.com

URL : https://www.valka.cz/MMR-Burmska-nezavisla-armada-1941-1942-t123086#419555 Verze : 1
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více