Bratislava - vojnový cintorín Sovietskej armády Bratislava - Slavín

Bratislava - vojnový cintorín Sovietskej armády Bratislava - Slavín




Názov Bratislava je úradným názvom mesta od roku 1919. V minulosti sa názvy miešali - od nemeckého Pressburg,latinského Possonium,po maďarský Pozsony.


Bratislava, hlavné mesto Slovenska, sa rozkladá na oboch brehoch európskej veľrieky Dunaj a na výbežkoch Malých Karpát, ktoré sú začiatkom mohutného Karpatského oblúka. Malokarpatské pohorie prechádza do Podunajskej nížiny na juhovýchode a Záhorskej nížiny na severozápade.
Bratislava hraničí na západe s Rakúskou republikou a na juhu s Maďarskou republikou. Táto poloha má pre mesto Bratislavu svoje výhody, ale aj nevýhody.


Maršal Malinovský sa po prieniku do hĺbky asi dvadsať kilometrov až k Malým Karpatom rozhodol nebojovať proti trojnásobnému opevneniu Bratislavy priamo,ale rozkazom dňa 1.apríla 1945 upravil smer útoku na Hodonín – Brno s obchvatom Bratislavy zo severozápadu.


Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať metropolu Slovenska bez boja. Ešte pred samotným stretom s vojskami 2. Ukrajinského frontu, nemci vyrabovali a vypalovali továrne v Bratislave, a zničili most M. R. Štefánika cez rieku Dunaj.
Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96. 711. a 23. pešej divízie.
Zo záloh 8. armády, 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia zaujali obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých, vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda.


Bezprostredné boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely sovietskych vojakov, oslobodili Vajnory. Boje o Bratislavu trvali tri dni a mesto bolo definitívne oslobodené od nemeckých a maďarských vojsk dňa 4. apríla 1945 vojskami 7. gardovej armády, ktoré bojovali v zostave 2. Ukrajinského frontu maršála sovietskeho zväzu R. J. Malinovského za podpory bojových plavidiel Dunajskej flotily a samostatným rumunským tankovým plukom, ktorý bojoval tiež v zostave vojsk 2. Ukrajinského frontu.


V bojoch o Bratislavu padlo 742 sovietskych vojakov. Už v aprílu roku 1945 sa padlí sovietski vojaci na podnet veliteľov červenej armády začali sústreďovať a pochovávať na vojnovom cintoríne, ktorý bol zriadený na kopci - vyvýšenine nad Bratislavou. Tento kopec dostal názov “Slavín″ Z kopca bol nádherný výhľad na mesto Bratislava. V priebehu rokov sa na tento cintorín začali pochovávať po exhumácii aj telesné pozostatky sovietskych vojakov, ktorý boli pochovaný na rôznych miestach bojov z častí západného a severozápadného slovenska. Na cintoríne v 6 hromadných hroboch a 278 individuálnych hroboch je pochovaných 6845 sovietskych vojakov.


V rámci vojnového cintorína sovietskych vojakov v Bratislave bol postavený na cintoríne aj monumentálny pamätník SLAVÍN.
Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione).
V areáli pamätníka sa nachádzajú sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia,Ladislava Snopeka,Tibora Bárfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.
Celá koncepcia návrhu pamätníka rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu.
Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.
Centrálnu časť monumentálneho pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 m vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.
Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny.
Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf:
"Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly za hrdosť človeka za život ľudstva súci za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili".
V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka.


Pamätník bol postavený v rokoch 1957 - 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Bratislavy Sovietskou armádou. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.


Bratislavský Slavín je miestom, kde sa chodia pokloniť a vzdať hold svojim padlým vojakom oficiálne, ale často aj neoficiálne zahraničné delegácie, štátnikov a občanov či už z Ruskej federácie, ale aj z krajín ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.


Každoročne si pamiatku padlých sovietskych vojakov v deň oslobodenia Bratislavy pripomínajú aj štátny predstavitelia Slovenskej republiky a samosprávy mesta Bratislavy a tiež delegácie rôznych spoločenských organizácii slovenska. Slavín je aj častým cieľom či už turistov, ale aj samotných bratislavčanov.


O celý areál Slavína a aj cintorín je veľmi dobre postarané prostredníctvom Pamingu Bratislava. Návšteva je možná v čase návštevných hodín.


Zdroj:www.bratislava-info.sk
mozaika.sme.sk
sk.wikipedia.org
Janiaková, D: Prechádzky po Bratislave: ilustrovaný sprievodca, 1.vyd. Bratislava: Perfekt, 2004
Kusý, M.: Architektúra na Slovensku. Bratislava: SFVU Pallas, 1971
Zdroje z viacnásobnej osobnej návštevy cintorína a pamätníka.
URL : https://www.valka.cz/Bratislava-vojnovy-cintorin-Sovietskej-armady-Bratislava-Slavin-t123055#419479 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více