Aung San

Aung San, အောင်ဆန်း



Študentksé roky


Aung San sa narodil v Natmauk, okres Magway, v centálnej Burme, 13.2.1915. jeho rodina, bola už v tom čase známa v Burmskom hnutí odporu. Jeho prastrýc Bo Min Yaung bojoval v roku 1886 v tretej Anglo Burmskej vojne proti Britom.


Aung San svoje prvé vzdelanie obdržal v Budhistickej kláštornej škole v Natmauk, a následne pokračoval vo vzdelávaní na strednej škole v Yenangyaungu.


Univerzitné vzdelanie završuje na Rangoonskej universite, kde ukončuje štúdium ako B.A. v Anglickej literature, modernej histórii a politických vedách v roku 1938.


Práve tu na univerzite začína jeho politická kariéra. Po nástupe na univerzitné štúdiá v roku 1933 sa rýchlo stáva študentkým lídrom a je zvolený do výkonného výboru Študentskej únie univerzity v Rangoonu (Rangoon University Students' Union (RUSU)). Taktiež sa stave editorom plátku ktorý táto organizácia vydáva - Oway (Peacock's Call).


Vo februári 1936 mu bolo pohrozené vylúčením zo školy, spolu s U Nu nakolko odmietol prezradiť autora článku Hell Hound At Large, v ktorom autor kritizoval staršieho śkolného zriadenca a pomery na univerzite. Tieto hrozby viedly k druhému študentskému univerzitnému štrajku a následne návrhy na vylúčenie boli stiahnuté. V roku 1938 je Aung San zvolený prezidentom dvoch študentských organizácii a to Študentskej útie university v Ragoone a Celoburmskej študentksje únie, vytvorenej po štrajku v Mandalay. Toho istého roku ho vláda menuje reprezentantom výboru na novelu zákona o Ranoonskej univerzite.



Politická kariéra


V októbri 1938, Aung San opúšťa lavice a vstupuje do domácej politiky. V tomto období sú jeho politickými názormi protibritské a protiimperialistické postoje.

Stáva sa Thakin (lord al. master – politický titul o ktorom sa vyjadril, že Burmský ľudia sú skutočný páni svojej krajiny a nie koloniálny vládci, ktorí si uzurpujú tituly exklusívne pre ich použitie) keď vstupuje do politického subjektu - Dobama Asiayone (naša Burmská únia), a vystupuje ako jej generálny sekretár do augustu 1940.


Z postu sekretára tejto strany napomohol organizovať sériu celokrajinných štrajkov, ktoré sú známe ako Htaung thoun ya byei ayeidawbon (Revolúcia 1300, podľa Burmského kalendárneho roka).


Aung San stál pri zrode ďalšej nacionalistickej organizácie a to Bloku Slobody - Bama-htwet-yat Gaing a to sformovaním aliencie medzi Dobama, ABSU – politicky aktívnymi mníchmi a Ba Mawovou stranou - Sinyètha (Chudobných ľudí) a San sa stave generálnym sekretárom tohto bloku.


V auguste 1939 mimoriadne politicky činný San sa stave jedným zo zakladateľov a prvým generálnym sekretárom Komunistickej strany Burmy (CPB). Krátko na to, spoluzakladá Ľudovú revolučnú stranu (z ktorej sap o skončení 2. sv. vojny vyvynula Socialistická strana).


V marci 1940 sa účastní na zasadnutí Indického národného kongresu v Ramgarh, India. Vláda vydáva príkaz k jeho zatknutiu kôli pokusom o organizovanie nepokojov proti Britom a San je prinútený uprchnúť.



Pôsobenie počas vojny


Uteká najprv do Číny, kde hľadá podporu u tamojšej vlády (Čína je stále pod vládou národnej vlády). Tu však je však náhle zajatý Japonskými okupačnými silami v Amoy. Japonci ho presvedčia, aby sa vydal radšej do Japonska. Následne odchádza do Japonska.


Vo februári 1941 sa Aung San vracia do Burmy, s ponukou na finančnú podporu ako aj na výzbroj od vlády Fumimaro Konoe.


Po čase sa znovu vracia do japonska, aby tu postúpil pokračujúci vojenský výcvik, spolu s prvou vlnou mladých Burmských dobrovolníkov – revolucionárov, známych ako Tridsať kamarátov.


26.12.1941 spolu s tajnou spravodajskou jednotkou Minami Kikan, sformovanou blízko Burma Road a podporou národného povstania v čele s plk. Suzukim, zakladá Burmskú nezávislú armada (Burma Independence Army (BIA)) v Bangkoku. Táto kolabornaská armada napomáha Japonskej armáde pri postupe a bojuje po boku okupačných vojsk.


V marci 1942 padne hlavné mesto Burmy, Rangoon do rúk Japoncom. BIA formuje administráciu pre krajinu v čele ktorej stojí Thakin Tun Oke. Táto správa pracuje paralelne s Japonskou vojenskou správou s ktorou kolaboruje a to až dovtedy, kým neni Japoncami rozpustená. V júly je rozpustená BIA reformovaná ako Barmská obranná armáda (Burma Defense Army (BDA)). Aung Sanovi je udelená hodnosť plukovníka a je postavený do ćela tejto armády. Neskôr je pozvaný do Japonska, aby tu prevzal od Cisára Rád vychádzajúceho slnka.


1.9.1943 Japonci deklarujú Burmu ako nezávislý národ. Aung San je menovaný ministrom vojny a armáda je znovu premenovaná na Burmskú národnú armada (Burma National Army (BNA)).


Aung San začína byť stále viac skeptický k Japonským sľubom na nezávislosť Burmy ako nezávislej krajiny a hlavne k otázke Japonského výťazstva vo vojne. plánuje organizáciu povstania a nadväzuje kontakty s Britskými orgánmi v Indii. Povstanie je naplánované v súćinnosti s komunistickými predstavitelmi Thakin Than Tun a Thakin Soe.


27.3.1945 vedie povstanie BNA proti svojim bývalým spojencom – Japoncom. V horách sa 15.5.1945 stretáva sa s William Slimom z 14. Armády.


Na počesť tohto povstania je 27.marec vyhlásený za deň odporu a následne za Tatmadaw – ďeň ozbrojených sil.


15.6.1945 Slávi sa prehliadka výťazstva v Rangoone, pričom Burmské sily, predtým kolaborantské a vytvorené ako spojenec imperialistických Japoncov, pochodujú po boku výťazných Britských a spojeneckých síl.


Po návrate Britskej administratívy sa v krajine ustanovuje vojenská správa Protifašistickej organizácie(Anti-Fascist Organisation (AFO)), ktorá je vytvorená v auguste 1944. Táto je transforovaná na jednotný front, zahrňujúci BNA, komunistov a socialistov a je premenovaná na Protifašistickú ľudovú ligu slobody (Anti-Fascist People's Freedom League (AFPFL)). Burmská národná armáda je premenovaná na Burmské vlastenecké sily (Patriotic Burmese Forces (PBF)) a tieto sú postupne odzbrojené a demilitarizované po tom, ako japonské sily opúšťajú jednotlivé časti krajiny.



Povojnové politické pôsobenie


Príslušníkom PBF pri rozpustení boli ponúknuté pozície v Britskej armáde v súlade s dohodou s Lordom Louis Mountbattenom v Kandy, Ceylone v septembri 1945.


Aungovi San bol ponúknutý post Deputy Inspector General Burmskej armády, ale toto odmieta s tým, že sa chce venovať civilnému politickému životu, ale ostáva vojenským vodcom Pyithu yèbaw tat (Ľudovej dobrovolníckej organizácie PVO).


V januári 1946 sa stave predsedom AFPFL, po návrate civilnej správy v predchádzajúcom októbri.


V septembri je menovaný Guvernérom Sirom Hubert Rance, zástupcom predsedu výkonného zhromaždenia Burmy a je zodpovedný za obranu a zahraničné vzťahy. Názory na jeho osobu však u ostatných politikov a to hlavne von z Burmy boli pevné – jednalo sa o kolaboranta a zradcu, tento názor okrem iných razili aj bývalý guvernér Sir Reginald Dorman-Smith, a taktiež Sir Winston Churchill.


V tomto čase nastávajú rozpory vovnútry AFPFL medzi komunistami a národnými salami a socialistami. Táto politická kríza vrcholí vylúčením z ligy AFPFL Thakin Than Tuna a jeho komunistov.



Cesta k nezávislosti


27.1.1947 Aung San a Britský prvý minister Clement Attlee podpisujú v Londýne dohodu, garantujúcu Burme nezávislosť do jedného roka. Aung San bol poverený vyjednávaniami. Počas tlačovej konferencie v Díli sa vyjadril, že Burma chce úplnú nezávislosť a nie iba štatút domínia, a že Burma je pripravená na všetky eventuality aby dosiahla túto dohodu a že dúfa v najlepšie, ale je pripravený na najhoršie.


Z časti bol zodpovedný za prenasledovanie menšiny z Karenu, z dôvodu ich loajality k Britom a pre to, že títo aktívne bojovali proti Japoncom a BIA. Dorman-Smith odmietol žiadosť delegácie AFPFL na návštevu Londýna a pokúsil sa postaviť Aung Sana pred súd za jeho pôsobenie pri vražde starostu jednej obce v 1942.


2.1.1947 v Díli, počas jeho cesto do Londýna sa stretáva s prvým ministrom Jawaharlal Nehru.


Dva týždne po podpise dohody z Britániov, podpisuje Aung San 12.2.1947 na konferencii v Panglong dohodu s osotanými národne orientovanými skupinami solidaritu a podporu jednotnej Burmy. Karenský predstavitelia hrajú na tejto konferencii iba malú rolu a ako sa neskôr ukázalo, neboli identifikovaný s novým štátom.


V apríly 1947 sa konali generálne volby, v ktorých AFPFL získala 176 kresiel z 210 v ústavodárnom zhromaždení, Karens 24, komunisti 6 a Anglo Burmovia 4.



Smrť


19.7.1947, banda ozbrojených paramilitantov, bývalého prvého ministra U Sawa sa vlámali do budovy sekretariátu v centre Rangoonu, počas zasadnutia tieňového Výkonného zasadnutia (orgán ustanovený na prípravu transferencie moci) a zavraždili Aung Sana a 6 jeho ministrov.


U Saw bol následne zatknutý, súdený, odsúdený a obesený. Počas jeho súdu boli spolu s ním aj súdení niektorý príslušníci Britských síl, zapletení do sprisahania, ktorí boli následne väznení. Avšak zapletenie britských orgánov do sprisahania nikdy nebolo potvrdené.


San sa oženil v roku 1942 s Khin Kyi a mal 4 deti, medzi nimi Aung San Suu Kyi.

Mená


¹⁾ Aung San bol známy počas vojho života pod rôznymi menami
rodné meno - Htein Lin (ထိန်လင်း)
meno pod ktorým vystupoval ako študentksý líder a thakin - Aung San (သခင်အောင်ဆန်း)
Nom de Guerre - Bo Tayza (ဗိုလ်တေဇ)
Japonské meno - Omoda Monji (面田紋次)
Čínské meno - Tan Lu Sho
Kódové meno z obdobia hnutia odporu - Myo Aung (ဦးနောင်ချို)
Kódové meno ako kontaktná osoba generála Ne Win - Ko Set Pe (ကိုစက်ဖေ)


zdroj
en.wikipedia.org
http://tomasveraziccardi.blogspot.com
http://www.aungsan.com
Maung Maung - Aung San of Burma
Bayly, Christopher; Tim Harper Forgotten Armies. London: Penguin