2 cm Flakvierling 38 auf Sd.Kfz.7 (Sd.Kfz.7/1)

21.11.1939 bolo po prezentácii samohybného 8-tonového polopásového delostreleckého ťahača Sd.Kfz. 7 s lafetovaným protilietadlovým kompletom 2 cm Flakvierling 38 objednaných 100 vozidiel. Produkcia ôsmych strojov za mesiac mala začať v polovici roka 1940. Každá štvrtá platforma mala byť muničná verzia. Celkovo sa udáva, že produkciu platforiem určených pre muničné vozidlá tvorilo 20% celkovo vyrobených platforiem určených pre protilietadlové vozidlá. Ako doplnok pre plnohodnotné i muničné verzie vozidiel sa mali dodávať muničné prívesy Sd.Anh. 52.
Celkovo vznikli tri série na neopancierovaných platformách. Série sa líšili najmä spôsobom lafetácie Flakvierling 38.
Platfofmy dodávala prevažne firma Krauss-Maffei, od 12/1942 bol výhradným dodávateľom len firma Borgward. Nadstavbu vyrábala firma Gottfried Lindner AG z Ammendorfu. Táto firma zároveň vozidlá kompletovala.

Serie I Sfl.:
Na podvozkový rám sa umiestnil pomocný rám so špeciálnou trojnohou horizontálne nastaviteľnou lafetou. Pôvodne nabola obsluha kanónu chránená, neskôr boli vozidlá vybavované ochrannými štítmi (štít vážil 325 kg). Táto prvá 100 kusová séria sa kompletovala od 4/1940 do polovice roka 1941.

Serie II Sfl.:
Druhá séria bola objednaná s prekonštruovanou horizontálne nastaviteľnou lafetou, ktorá sa od lafety Serie I výrazne líšila. Dodávky vozidiel prebiehali od druhého štvrťroka 1942. Celkovo bolo v roku 1942 dodané firmou Lindner 261 vozidiel. Prevažne sa použili platformy od firmy Krauss-Maffei. Od 12/1942 sa stal výhradným dodávateľom platforiem pre túto protilietadlovú modifikáciu firma Borgward. V roku 1943 bolo dodaných celkovo 131 vozidiel.

Serie III Sfl.:
U tejto série bola montovaná špeciálna lafeta, pomocou ktorej sa dal štvorkanón vydvihnúť. K tomu slúžil špeciálny mechanizmus rozpoznateľný podľa nastavovacieho kolieska a tyče spojenj s nejakým zdvíhacím zariadením. Koliesko a tyč sa nachádzali v zadnej ľavej časti platformy. Pravdepodobne išlo o pokus zdvihnúť kanóny do výšky, aby sa dali sklopiť do väčšieho negatívneho námeru.

Približne od polovice roka 1943 sa začali vyrábať platformy s opancierovanou kabínou a pancierovou ochranou chladiča motora (Gepanzerer Selbstfahrlafette auf m.Zgkw. 8t (Sd.Kfz.7/1) mit 2cm Flakvierling 38/1). Štvorkanón asa montoval na jeho klasickú pozemnú lafetu. Keďže pancierová kabína tvorila pre streľbu vpred dosť veľkú prekážku, ktorá obmedzovala námer zbrane (hlavne negatívny námer) vznikol akýsi medzikus kruhového tvaru, ktorý sa mohol namontovať medzi lafetu a samotný štvorkanón. Jeho výška bola 300 mm a dokázal aspoň čiastočne túto nepríjemnosť s obmedzením námeru eliminovať.
V roku 1943 bola pancierová kabína, resp jej bočné časti a dvere, vyrábané z plechov, ktoré sa spájali zo samostaných plechových plátov. Horné a spodné časti bokov a dvier boli spojené nitami. Od roku 1944 sa boky kabíny a dvere vyrábali z jedného plátu panciera, ktorý bol v pôvodnom mieste spoja ohnutý do požadovaného tvaru.

Tieto protilietadlové vozidlá boli vyvinuté a vyrábané primárne pre jednotky Luftwaffe, no neskôr sa uplatnili i vo Wehrmachte, kde slúžili ako protilietadlová ochrana obrnených jednotiek vyzbrojených tankami, stíhačmi tankov a samohybnými delami.
Čata troch vozidiel bola i v delostreleckej jednotke (Artillerie-Abteilung) majúca za úlohu ochraňovať jednotky odpaľujúce balistické rakety V-2 (A-4). Táto jednotka si mala v období od 16.5.1944 do 12/1944 pripísať na konto 25 zostrelených spojeneckých lietadiel.

Thomas L. Jentz, Hillary Louis Doyle - Flak Selbstfahrlaffeten and Flakpanzers - SdKfz.10/4 to 8,8cm Flak auf WFW, edícia Panzer Tracts č. 12, Darlington Productions inc., Darlington, Marryland 1998
Thomas L.Jentz, Hilary Louise Doyle - Gepanzerter 8t Zugkraftwagen & Sfl. Flak (Sd.Kfz.7), Panzer Tracts No.22-5, rok vydania 2014