Sd.Kfz.251/9

31.3.1942 In 6 schválila Waffenamtu vývoj montáže 7,5 cm Kanone L/14 na platforme Sd.Kfz.251. Vývojom bola poverená firma Büssing NAG. Táto verzia vznikla vďaka nadbytku vyrobených kanónov pôvodne určených pre samohybné delá Sturmgeschütz III. Po rozhodnutí o montáži "dlhých" 7,5 cm kanónov L/43 v útočných delách boli tieto "krátke" kanóny StuK 37 L/24 nepotrebné a hľadalo sa ich využitie.
Lafeta kanóna bola namontovaná na podstavci uchytenom na ráme vozidla. Kanón bol namontovaný napravo od vodiča. Pre zachovanie čo najmenšej celkovej výšky vodiča bol v čelnom pancieri nadstavby vyrezaný otvor, v ktorom bol tento kanón. Kanón mal však veľmi obmedzený odmer 12° napravo a 10° naľavo, námer sa pohyboval v rozmedzí -5° až +20°. Palebný priemer vozidla tvorilo 32 nábojov (výbušné granáty 7,5 cm Sprenggranate a kumulatívne 7,5 cm Gr.38 Hl/B). Strelec a veliteľ/nabíjač dostali ochranný štít proti strelám z ručných zbraní. Trojčlennú posádku dopĺňal už len vodič. Táto verzia vznikla na platforme Sd.Kfz.251 Ausf.C a Ausf.D.
Lafeta kanóna bola namontovaná na podstavci uchytenom na ráme vozidla. Kanón bol namontovaný napravo od vodiča. Pre zachovanie čo najmenšej celkovej výšky vodiča bol v čelnom pancieri nadstavby vyrezaný otvor, v ktorom bol tento kanón. Kanón mal však veľmi obmedzený odmer 12° napravo a 10° naľavo, námer sa pohyboval v rozmedzí -5° až +20°. Palebný priemer vozidla tvorilo 32 nábojov (výbušné granáty 7,5 cm Sprenggranate a kumulatívne 7,5 cm Gr.38 Hl/B). Kanón mal zameriavač Sfl.Z.F.1. Strelec a veliteľ/nabíjač dostali ochranný štít proti strelám z ručných zbraní. Trojčlennú posádku dopĺňal už len vodič. Táto verzia vznikla na platforme Sd.Kfz.251 Ausf.C a Ausf.D.
V 12/1943 bola kanónová výzbroj zmenená. Namiesto 7,5 cm Kanone 37 sa začal montovať 7,5 cm Kanone 51. Ten sa však nemontoval do výrezu v čelnom pancieri nadstavby, ale montáž bola prevedená do štandardnej platformy Sd.Kfz.251. Kanón bol montovaný nad úroveň strechy nadstavby platformy. Zvýšil sa tak stranový odmer na 20° vpravo i vľavo, námer sa pohyboval v rozmedzí -10° až +16°. Kanón mal zameriavač Sfl.Z.F.1b. Ten poslúžil i pre koaxiálne lafetovaný guľomet MG 42, ktorý sa mohol používať i ako protilietadlový. Obsluhu kanóna chránil vysoký pancierový štít chrániaci obsluhu i po bokoch.
Prvé dve vozidlá boli dodané k bojovým testom na východnej fronte dňa 9.5.1942.
Prá objednávka 150 kusov Sd.Kfz.251/9 rátal s nábehom výroby k 15.6.1942. Dodávaných malo byť 20 vozidiel mesačne. Neexistujú však podrobné záznamy o produkcii až do 4/1943. K 1.4.1943 bolo v stave 95 vozidiel, ďalších 30 kusov bolo dodaných v 4/1943, 31 kusov v 5/1943, v 6/1943 nebolo dodané žiadne vozidlo. Išlo o vozidlá postavené na platforme Ausf.C.

Produkcia vozidiel Sd.Kfz.251/9 Ausf.D:


Tieto uvedené počty nie sú úplné. V Panzer Tracts je uvedené, že v období od 3/1943 do 12/1943 bolo postavených okolo 630 kusov Sd.Kfz.251/9 s kanónom Kanone 37. Ďalších 50 vozidiel s týmto kanónom malo byť postavených v 6-7/1944. V 12/1943 bola verzia s Kanone 37 nahradená verziou s Kanone 51 (v 12/1943 postavených prvých 57 vozidiel). V období od 1/1944 do 11/1944 malo byť postavených 1090 vozidiel Sd.Kfz.251/9 s Kanone 51. Nasledujúce plány výroby od 10/1944 do 2/1945 rátali s dodávkami 40 kusov vozidiel za mesiac. Dodať ich mala firma Wumag. Hitler však nariadil nahradiť produkciu Sd.Kfz.251/9 novou verziou Sd.Kfz.251/22. Wumag hlásil dokončenie 38 kusov Sd.Kfz.251/9 11/1944 a poslednú dvojicu v 12/1944. Neskôr sa jednotkám dodávali konverzné sady na prestavby Sd.Kfz.251/9 na verziu Sd.Kfz.251/22.
Pre neúplnosť čiastkových údajov o produkcii je celkový počet vyrobených vozidiel neistý.

Thomas L. Jentz, Hilary L. Doyle - Panzer Tracts No.15-3, mittlerer Schützenpanzerwagen (Sd.Kfz.251) Ausf.C & D, rok vydania 2006, ISBN: 0-9771643-5-7
Walter Spielberger: Die Halbketten-Fahrzeuge des deutschen Heeres 1909-1945, Motorbuch Verlag 1989, ISBN 3-87943-403-4