Po skúsenostiach s prvými sériovými tankami T-54 model 1946 sa v roku 1948 rozbehli práce na vylepšení konštrukcie stredného tanku (tieto práce urýchlilo aj rozhodnutie o zastavení ďalšej sériovej výroby tankov T-54-1 v januári 1949 do doby, pokiaľ nedôjde k odstráneniu nedostatkov). Jednotlivé prvky konštrukcie, ktoré mali riešiť odstránenie problémov T-54 model 1946 boli testované na piatich prototypoch postavených v priebehu roku 1948 a sériová výroba nového modelu sa začala počas roku 1949.
Hlavným rozlišovacím znakom upraveného T-54 bola nová veža (bez zúženia spodnej časti z prednej strany), ktorá bola charakteristická svojím výklenkom v zadnej časti (aj tento výklenok bol oproti veže T-54-1 menší). Aj zostávajúce zúženie v zadnej časti bolo znížené na minimálnu mieru potrebnú pre otvorenie poklopu vodiča. Na veži sa objavila veliteľská vežička novej konštrukcie. Zmena nastala aj v uložení kanónu, kde absentovala pancierová maska (v tanku T-54-1 sa demontovala súčasne s kanónom smerom dopredu). Absencia masky umožnila zmeniť čelný tvar veže a dosiahnuť vyššiu odolnosť proti prierazu (v čelnej časti veže zostala pre inštaláciu kanónu strieľňa s priemerom 400 mm). Zmena veže priniesla aj iné uloženie kanónu, ktorého uchytenie sa presunulo dozadu o 60 mm a dolu o 25 mm, čo umožnilo aj celkové zníženie výšky veže. Nové upevnenie kanónu zamerané na odolnosť ale skomplikovalo jeho výmenu (musela sa demontovať zadná časť veže). Ďalšie zmeny nastali v čelnom panciere korby. Nakoľko cca 90% všetkých zásahov tankov v bojových situáciách boli vyššie ako 1 m nad zemou, bolo rozhodnuté zmenšiť hrúbku čelnej pancierovej dosky korby tanku zo 120 mm na 100 mm, čím došli k zníženiu hmotnosti tanku. Hrúbka bočného panciera korby (80 mm ) a čelného panciera veže (200 mm) zostala nezmenená. Pevné guľomety nad pásmi boli zrušené. Miesto nich bol vpravo od vodiča inštalovaný jeden pevný guľomet kalibru 7,62 mm (strieľajúci otvorom v čelnej pancierovej doske) ovládaný vodičom. Uvedená inštalácia umožňovala prebitie guľometu, prípadne odstránenie poruchy bez opustenia vnútorného priestoru tanku. Pre 7,62 mm guľomety viezol tank 3500 nábojov. V súvislosti so zmenou konštrukcie veže bol zmenený aj prielez vodiča z okrúhleho na skosený. Zmenené bolo aj uchytenie protilietadlového guľometu (s možnosťou celokruhového ostreľovania bez nutnosti natáčania veže).
V motorovom priestore pribudol nezávislý dýzový systém ohrevu oleja a motora (spaľovaním nafty v samostatnej spaľovacej komore), bol inštalovaný nový olejový multicyklónový čistič vzduchu s ejektorovým odsávaním prachu. V súvislosti so znížením veže (zrušené zúženie v spodnej časti) došlo aj k celkovej rekonštrukcii krytu motora, kde boli minimalizované všetky von vystupujúce časti v dosahu otáčania veže.
Pre zlepšenie práce vodiča počas náhle zníženej viditeľnosti bol do jeho priestoru inštalované tankové navigačné zariadenie – gyrokompas GPK-48, umožňujúce držať nastavený kurz po dobu 15 minút. Pre zníženie merného tlaku bola zväčšná šírka pásu o 80 mm, na 580 mm, čísm sa merný tlak znížil z hodnoty 0,93 kg/cm2 na 0,81 kg/cm2. Bola upravená konštrukcia riadenia. Valcové vonkajšie valcové palivové nádrže boli nahradené dvojicou plochých pravouhlých nádrží (nad blatníkmi v pravej zadnej časti korby) priamo zapojených do palivového systému tak, aby sa palivo primárne čerpalo z nich a až po ich vyčerpaní z nádrží umiestnených v korbe tanku.
Úpravy umožnili znížiť hmotnosť tanku na cca 35500 kg.
Sériová výroba prebiehala od roku 1949 do roku 1951 v 3 výrobných závodoch (Závod 183, Závod 75 a Závod 174), ale len pozvoľna a skutočná masová výroba sa rozbehla až v roku 1951 (celkom bolo vyrobených cca 2523 ks, z toho v roku 1949 54 ks, 1950 1007 ks a v roku 1951 1462 ks), pričom plynule prešla do výroby finálneho modelu tanku T-54 – T-54 model 1951 (T-54-3).
Časť tankov bola neskôr modernizovaná na úroveň T-54B so zachovaním konštrukčných odlišností (veža).
Zdroj: Kolektív: T-54/55 časť 1, Vojenno-techničeskaja seria 102, Tornado vadimvswar.narod.ru
Zelená tmavá / Dark Green