Lafetované v pevnej nadstavbe: Pôvodne plánovaný - 57 mm kanón Sokol Neskôr plánovaný - 37 mm kanón Krupp (100 nábojov) Plánovaná guľometná vežová verzia: 1-2 guľomety kalibru 7,92 mm
Švédsko: guľomet kalibru 6,5 mm (Kulspruta m/1914)
Maďarsko: guľomet Schwarzlose 7/12 M (07/31 M) kalibru 8 mm (3.000 nábojov)
Germany - projected:
Mounted in a fixed superstructure Planned - 57 mm cannon Sokol Later planned - 37 mm cannon Krupp (100 rounds) Planned turret version with machine gun: 1-2x machine gun cal. 7,92 mm
Sweden: Machine gun cal. 6,5 mm (Kulspruta m/1914)
Hungary: Machine gun Schwarzlose 7/12 M (07/31 M) cal. 8 mm (3.000 rounds)
Vedlejší: Secondary:
-
-
Uživatelské státy: User States:
3) - 10 ks 5) - 14 ks
3) - 10 pcs. 5) - 14 pcs.
Poznámka: Note:
Technické údaje a informácie o výrobe a dodávkach tohoto tanku a jeho švédskej verzie sú po preskúmaní viacerých zdrojov rozporuplné a nejasné.
Technical data and information on the manufacture and supply of the tank and the Swedish versions after examining several sources contradictory and unclear.
Práce na novom ľahkom tanku prebiehali pod vedením Jozefa Vollmera (Joseph Vollmer) od roku 1917. Projekt nemal veľkú podporu v armáde, v tom čase existovala snaha o vývoj a výrobu tankov ťažšiej hmotnostnej kategórie (A7V, K-Wagen). Vollmer veľmi správne presadzoval myšlienku výroby veľkého množstva ľahkých tankov, no do ukončenia 1. svetovej vojny vznikla len dvojica protootypov. Pôvodne mal byť LK II kazematový tank, kde v nadstavbe v zadnej časti platformy mal byť lafetovaný 57 mm kanón. Vzhľadom na jeho veľkosť však nedol v bojovom priestore dostatočný priestor a preto padol návrh na lafetáciu menšieho 37 mm kanóna. Neskôr bolo naplánované, že časť prípadnej sériovej produkcie tohoto tanku bude vyhotovená ako vežová s guľometnou výzbrojou. Zmeny sa prejavili i na konštrukcii trupu. Sklon prednej časti trupu sa zmenil na opačný (negatívny uhol). Koniec vojny však všetky plány zmaril. Nebol to však úplný koniec. Povojnové plány Nemecka rátali s tým, že Výmarská republika bude mať 100 kusov tohoto tanku. V časovom vákuu od podpísania kapitulácie do začiatku platnosti Versaillskej zmluvy, ktorá zakazovala vývoj, výrobu a vlastnenie tankovej techniky Nemeckom boli nájdení dvaja zahraniční zákazníci, ktorí obdržali malé série týchto tankov. V roku 1920 to bolo Maďarsko, ktoré získalo 14 tankov LK II a Švédske kráľovstvo, ktoré v roku 1921 získalo 10 tankov. V rámci utajovania produkcie obrnenej techniky boli tieto tanky vydávané za traktory a k zákazníkom prichádzali v demontovanom stave.
Maďarsko Na jar 1920 získalo Maďarsko 14 nových tankov LK II v rozmontovanom stave. Transfer týchto tankov prebehol za pomoci lodnej dopravy po Dunaji. Prísne tajné dodanie týchto tankov bolo kamuflované. Samotné tanky boli skrývané pred kontrolnými komisármi víťazných strán po 1. svetovej vojne. Maďarsko i Nemecko mali totiž zákaz vývoja, výroby a vlastnenia tankovej techniky. Tanky LK II boli niekoľko rokov skrývané, v roku 1927 bolo niekoľko z nich zmontovaných a testovaných. Zároveň bol na nich prevádzaný výcvik budúcich tankových jednotiek. Päť tankov bolo v roku 1930 v stave policajnej školy RUISK. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny boli stroje pravdepodobne zlikvidované. Ich bojová hodnota bola mizerná. Tanky vraj niesli označenie V-1 až V-14. Po rokoch uskladnenia sa malo zmontovať šesť tankov (V-3, V-6, V-7, V-11, V-12 a V-14). Niektoré tanky mali mať namiesto pôvodného motora Daimler-Benz pohonné jednotky NAG (?). Bližšie informácie k týmto strojov nemám k dispozícii.
Švédsko Prvých päť tankov dorazilo do Švédska 21.9.1921, zvyšná pätica do konca mesiaca. Išlo o demontované vozidlá, ktoré prichádzali po častiach. Najprv dorazili podvozky, dodávky pancierových plechov viazli. Posledné súčasti tankov boli dodané až v 3/1922. Montážne práce začali na jar 1922, no brzdil ich fakt, že bolo nutné dodané plechy temperovať. To sa následne previedlo v lodeniciach v Štokholme. Zmontované vozidlá boli demontované, plechy boli temperované, prebehla konečná montáž a následná bojová pripravenosť všetkých tankov bola ukončená až v roku 1924. Prvé tanky však boli zmontované a dodané už v roku 1922. Tanky dostali sériové čísla 1-10. Prebiehal na nich výcvik premenlivej intenzity, ktorému bránil nedostatok financií. Veľké cvičenie s podporou pechoty z 23.9.1923 zanechalo veľmi dobrý dojem. Začiatkom roka 1924 bolo zmenené pôvodné označovanie tankov Pansarvagn fm/22 na Strv m/21 (Stridsvagn). Na konci roka 1924 sa do tanku č.10 pokusne namontovala rádiostanica. V tom čase sa uvažovalo o prezbrojení na kanón. Švédi získali jeden francúzsky tank Renault FT, z ktorého kanón demontovali a testovali na jednom tanku Strv m/21. Táto myšlienka sa neujala a ani opakované úvahy v neskoršom období a tank si zachoval svoju guľometnú výzbroj. Tú tvorili guľomety Kulspruta m/1914 (švédska verzia rakúsko-uhorského guľometu Schwarzlose M 1907/12). Jeden guľomet bol lafetovaný vo veži, druhý mohol byť namontovaný v jednom zo štyroch palebných otvorov v trupe vozidla. Počas služby tankov existovala snaha o ich vylešovanie. Na strojoch č.4 a č.6 sa testovali rádiostanice s hviezdicovými anténami, tanky dostali novú trojfarebnú kamufláž. Existovala úvaha prezbrojiť tanky československým 37 mm pechotným kanónom, ktorého výkony boli oveľa lepšie, než v minulosti zvažovaný francúzsky kanón Puteaux SA 18 z tanku Renault FT. Úvaha sa však nedočkala realizácie. Spoločnosť Nydqvist & Holm (NOHAB) z Trollhettanu sa venovala projektu modernizácie tanku. Pôvodný motor bol vymenený za výkonnejšiu švédsku pohonnú jednotky Scania Vabis 1554. Tank mal prepracovaný výfukový systém, získal elektrický generátor, elektrický štartér a osvetlenie. Tank dostal dvojicu predných svetlometov chrániacich klapkou. Tank dostal rádio a nový typ antény. V roku 1930 bol jeden tank takto modifikovaný a označený ako Strv m/21-29. Touto modernizáciou ale prešla len trojica tankov, dva ďalšie boli modifikované firmou Landsverk. Modifikáciou prešli tanky č. 2, 3, 4, 5 a 7. Zvyšné tanky boli upravené len mierne. Tanky však už boli v tomto čase zastaralé. Od roku 1938 boli postupne vyraďované z výzbroje. Tank č.10 bol dodaný do nemeckého múzea, kde však neprežil koniec 2. svetovej vojny. Jeden zachovaný tank Strv m/21-29 sa nachádza v zbierke tankového múzea v nemeckom Munsteri, dvojica Strv m/21-29 a jeden Strv m/21 sú vo švédskom múzeu Arsenalen v Strängnäs.
warspot.ru landships.info S.L. Fedoseev - Tanki pervoj mirovoj vojny, vydavateľstvo Astreľ, rok vydania 2002, ISBN: 5-271-02628-0 2) https://en.wikipedia.org/wiki/LK_II Ivo Pejčoch - Obrněná technika 8, Malé státy Evropy 1919-1945, vydavateľstvo Ares, ISBN: 978-80-86158-54-9
