Main Menu
User Menu

Situácia v arabských krajinách

Situácia v arabských krajinách



Na prelome rokov 2010 a 2011 sa vo viacerých arabských štátoch zvyšuje sociálne napätie. Začína to v Tunisku, kde sa 17.12.2010 v meste Sidi Bouzid upálil 26 ročný Muhammad Buazízi potom, čo mu policajná hliadka opakovane skonfiškovala ovocie a zeleninu, pretože ju na tržnici predával bez povolenia. Tento krok spustil lavínu demonštrácií za zmenu sociálnych podmienok, ktoré sa snažila vláda potlačiť silou. Táto reakcia ale zmenila pôvodné sociálne demonštrácie na demonštrácie politické, požadujúce odchod dlhoročného prezidenta a demokratizáciu krajiny. Proti demonštrantom viackrát zasiahli represívne zložky štátu, pričom boli použité aj strelné zbrane a výsledkom je viacero mŕtvych a zranených.
Režim prezidenta Zín Abidín bin Alího 13.01.2011 deklaroval, že zakázal zásahovým jednotkám používať proti demonštrantom strelné zbrane. Prezident vo svojom televíznom vystúpení tiež deklaroval že nemieni kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách a prisľúbil vypísanie parlamentných volieb. Rovnako prisľúbil informačnú slobodu, prístup k internetu a nižšie ceny základných potravín, najmä mlieka, chleba a cukru. Toto prehlásenie síce vyvolalo veľké nadšenie medzi ľudom, ale zároveň aj posilnilo opozíciu, ktorá pokračovala v organizovaní protivládnych demonštrácií. V nasledujúci deň demonštranti obsadili viacero vládnych budov, vrátane strechy ministerstva vnútra. Reakcia prezidenta na seba nenechala dlho čakať – v krajine bol okamžite vyhlásený výnimočný stav so zákazom vychádzania od 17:00 do 07:00 hod spolu so zákazom zhromažďovania a rozpustil vládu. Do miest bola povolaná armáda, ktorá obsadila aj medzinárodné letisko v hlavnom meste Tunis a uzatvorila vzdušný priestor krajiny. Aj napriek týmto opatreniam ale prezident opustil 14.01.2011 vo večerných hodinách krajinu a po pokuse o pristátie vo Francúzsku pristál 15.1.2011 v Saudsko-Arabskej Džidde. Okrem prezidenta opustili krajinu aj jeho rodinní príslušníci, z toho niektorí niekoľko dní pred prezidentom.



Úspech opozície v Tunisku podporil snahu o zmenu aj v ďalších arabských krajinách. Demonštrácie v Líbyi proti vodcovi Muammarovi Kaddáfimu sa začali už 13.01.2011, najmú vo väčších mestách (Tripolis, Bengházi, Al Bayda). Režim proti demonštrantom nasadil políciu, ktorá použila proti demonštrantom aj strelné zbrane. Okrem toho boli nasadené aj vojenské jednotky, vrátane letectva. Počet obetí sa odhaduje od 300 do 1000.




25.01.2011 sa začínajú protivládne demonštrácie, namierené proti dlhoročnému prezidentovi Husní Mubarakovi aj v Egypte. 28.01.2011 sa na demonštrácii v Káhire zúčastňuje niekoľko desiatok tisíc ľudí, pričom zapaľujú sídlo vládnucej Národnej demokratickej strany. Aj v Egypte zasahuje proti demonštrantom polícia, spočiatku vodnými delami a slzným plynom, neskôr aj gumovými projektilmi. V mnohých mestách prebiehali aj roztržky medzi odporcami a sympatizantami vlády, sprevádzané násilím a ničením majetku, vrátane streľby. Aj napriek trvalému výnimočnému stavu v krajine (od roku 1981), vyhlásenému zákazu vychádzania a represívnym opatreniami vlády, spojené s nasadením armády na udržanie pokoja v mestách a oddelením znepriatelených táborov a tiež obmedzovaním internetového a mobilného pripojenia, protivládne demonštrácie pokračovali. Do čela opozície sa postavil nositeľ Nobelovej ceny mieru a bývalý predseda MAAE Mohammed Baradej, aj napriek tomu, že bol ihneď po príchode do krajiny internovaný v domácom väzení. Aj napriek Mubarakovým ústupkom pokračovali nepokoje naďalej, pričom väčšiemu krviprelievaniu zabránil postoj armády, ktorá sa odmietala zatiahnuť do politických bojov. Mubarak nakoniec 11.02.2011 odstúpil a odovzdal moc armáde – Najvyššej vojenskej rade vedenej jej predsedom Muhammadom Hosejnom Tantavím.




V Jemene prepukli študentské demonštrácie, požadujúce odstúpenie dlhoročného prezidenta Sáliha (pri moci od roku 1978) 11.02.2011. Aj napriek tomu, že sa k podpore študentov nepripojila žiadna parlamentná strana, demonštrácie naberali na intenzite. 14.02.2011 sa dav asi 3000 demonštrujúcich študentov stretol s davom provládnych demonštrantov asi 1,5 km od vládneho paláca v hlavnom neste krajiny Saná, ktorí na prístupoch k palácu postavili barikády a do protestujúcich študentov hádzali kamene a útočili na nich palicami. Študenti odpovedali obdobne. Polícia sa snažila obe skupiny od seba oddeliť streľbou do vzduchu. Demonštrácie proti režimu prebiehali aj na juhu krajiny v Táizzu. Na oboch miestach bolo zranených asi 13 ľudí. Protesty v Saná pokračovalia j vo štvrtok 17.02.2011. V centre mesta sa opäť stretlo asi 1500 príslušníkov nepriateľských táborov, opäť zasiahla polícia, ktorá sa snažila dav ukľudniť. Výsledkom streľby do vzduchu bolo ale zhruba 50 ranených, z toho jeden človek bol zranený smrteľne.



12.02. a 13.02.2011 demonštrujú tisíce ľudí aj v Alžírsku, najmä proti vysokým cenám potravín. Vláda pre ukľudnenie obyvateľstva oznamuje, že zruší niekoľko rokov platný výnimočný stav.



Po úspechoch v Tunisku a Egypte sa protesty presunuli aj do Bahrajnu, malého ostrovného kráľovstva v Perzskom zálive pod autokratickou vládou rodiny (dynastie) al-Chalífovcov. Protesty, spočiatku vedené snahou o rovnoprávne postavenie šítov a sunnitov boli potlačené políciou a protestujúci boli obviňovaní zo snahy vytvoriť z krajiny islamský štát po vzoru Iránu. 14.02.2011 pri potlačovaní demonštrácie v mestečku Dija, ležiacom východne od hlavného mesta Manáma zahynul 22 ročný mladík, ktorého postrelila poriadková polícia. Jeho pohreb 15.02.2011 sa zmenil na veľkú protivládnu demonštráciu, proti ktorej opäť zasiahla polícia a snažila sa dav rozohnať slzným plynom. Pri zásahu zomrel ďalší demonštrant, ktorého údajne zasiahla trieštivá strela. Demonštranti prenikli na Perlové námestie v Manáne a obsadili ho. Demonštranti požadujú najmä volenú vládu. 17.02.2011, o 03.00 miestneho času proti demonštrantom, táboriacim na Perlovom námestí (ktorí ho premenovali na námestie Mučeníkov) zasiahli bezpečnostné sily. Demonštrantov vytlačili z námestia a osdstránili ich stany. Opozícia udáva 4 obete a niekoľko desiatok nezvestných psôb, pri zásahu asistovala armáda, ktorá obrnenými vozidlami blokovala únikové trasy z námestia. Bahrajnské ministerstvo zdravotníctva potvrdilo 231 zranených. Armáda prevzala kontrolu nad kľúčovými časťami mesta a zakázala zhromažďovanie. Armáda sa z mesta stiahla 19.02.2011. Stiahnutie armády z mesta okamžite využili tisíce demonštrantov, ktorí sa vrátili späť na Perlové námestie. 14.03.2011 prichádza do Bahrajnu vojenská pomoc od susedných štátov. V rámci medzinárodnej jednotky dorazilo 1000 saúdskoarabských vojákov a 500 policajtov zo SAE. Vojaci Saudskej Arábie, Kuvajtu, Ománu a Spojených arabských emirátů majú v krajine zaistit stabilitu a potlačit protivládní nepokoje. Už nasledujúci deň, 15.03.2011 je v krajine vyhlásený výnimočný stav na naaledujúce 3 mesiace. Na východě karajiny pri policajnom zásahu zemiera ďalší človek, naopak, južne od Manámy motorista úmyselne autem zabil policajta. Proti zahraničném u zásahu v krajine protestuje Irán, ktorý z Bahrajnu sťahuje veľvyslanca. 16.03.2011 zasahuje proti demonštrantom na Perlovom námestí opäť polícia a vyprázdňuje ho. Pri vytláčaní demonštrantov boli použité aj strelné zbrane a podľa opozície zahynulo minimálne 5 osôb. Opozícia obviňuje vládu z genocídy. 18.03.2011 dala vláda zbúrať gigantický monument nachádzajúci sa v strede Perlového námestia v Manáme, z dôvodu jeho znesvätenia demonštrantmi. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzýva Bahrajn, aby zastavil porušovanie ľudských práv.


Pokračovanie: 2011 - Občanská válka v Libyi - průběh



Zdroje: https://www.topky.sk
www.tasr.sk
www.novinky.cz
www.i-dnes.cz
www.pravda.sk
https://aktualne.centrum.cz
https://www.libyafeb17.com/
www.rian.ru
URL : https://www.valka.cz/Situacia-v-arabskych-krajinach-t113099#394313Verze : 0
MOD